Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ž 104, 1-35

1 Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel. 2 Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan. 3 Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš. 4 Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi. 5 Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy. 6 Záplavou si ju pokryl ako rúchom, vody stáli nad vrchmi. 7 Pred tvojou hrozbou odtiekli, tvoj hromový hlas ich vyľakal. 8 Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín, na miesto, ktoré si im vymedzil. 9 Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby znova nepokryli zem. 10 Pramene vypúšťaš do potokov, čo tečú medzi vrchmi, 11 napájajú všetku poľnú zver; z nich si divé osly uhášajú smäd. 12 Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi vetiev sa ozýva jeho hlas. 13 Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy, ovocím tvojho diela sa sýti zem. 14 Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pestuje, aby zo zeme získal obživu, 15 aj víno, čo srdce človeka rozveselí, olej, aby sa skvela tvár, a chlieb, aby posilnil srdce človeka. 16 Hojnosť vlahy majú stromy Hospodina, libanonské cédre, ktoré zasadil. 17 V nich hniezdia vtáky, v cyprusoch má domov bocian. 18 Výšiny vrchov patria kozorožcom a v skalách majú útulok damany. 19 Utvoril mesiac, aby určoval čas; slnko vie, kedy má zapadať. 20 Privádzaš tmu, nastáva noc, vtedy sa hýbe všetka lesná zver. 21 Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú potravu. 22 Pri východe slnka sa schúlia a líhajú si do brlohov. 23 Človek ide za svojou prácou, za tým, čo robí do večera. 24 Ako veľa je tvojich diel, Hospodin! Všetky si múdro utvoril; zem je plná tvojho tvorstva. 25 Tu je more, veľké, šírošíre, hmýri sa v ňom nespočítateľné množstvo živočíchov, malých i veľkých. 26 Plavia sa po ňom lode a Leviatan, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral. 27 To všetko čaká na teba, že im dáš načas potravu. 28 Dávaš im, zbierajú, otváraš ruku, sýtia sa dobrotami. 29 Keď skrývaš tvár, preľaknú sa; keď ich zbavuješ dychu, hynú, vracajú sa do prachu. 30 Keď svojho Ducha posielaš, sú stvorené, tak obnovuješ povrch zeme. 31 Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel! 32 Keď pozrie na zem, chveje sa; dotkne sa vrchov, dymí sa z nich. 33 Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, ospevovať chcem svojho Boha, kým tu budem. 34 Kiež mu je príjemná moja pieseň! Budem sa radovať v Hospodinovi. 35 Kiež vyhynú hriešnici na zemi! Kiežby už nebolo bezbožných! Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Haleluja!

Verš 1

Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel.

Ž 103:1 - Dávidov. Dobroreč Hospodinovi, moja duša, celé moje vnútro jeho svätému menu.

Ž 146:1 - Haleluja! Chváľ, duša moja, Hospodina!

Verš 2

Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan.

Gn 1:6 - Boh povedal: Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.

Jób 26:7 - On rozprestiera sever nad priepastnou prázdnotou, zem zavesil nad ničím.

Verš 3

Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš.

Ž 18:10 - Naklonil nebesia a zostúpil a mrákavu mal pod nohami.

Iz 19:1 - Výrok proti Egyptu: Hľa, Pán sa nesie na rýchlom oblaku a ide do Egypta. Modly Egypta sa pred ním trasú a srdce Egypta sa v hrudi roztápa.

Zjv 14:14 - Potom som videl biely oblak a hľa, na oblaku sedel ktosi podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.

Verš 4

Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi.

Heb 1:7 - O anjeloch hovorí: Svojich anjelov robí vetramia svojich služobníkov ohnivými plameňmi.

Verš 5

Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy.

Jób 26:7 - On rozprestiera sever nad priepastnou prázdnotou, zem zavesil nad ničím.

Jób 38:4 - Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš!

Ž 24:2 - Veď on ho založil na moriach a upevnil na vodných prúdoch.

Ž 78:69 - Postavil svätyňu pevne ako nebesia, ako zem, ktorú založil naveky.

Verš 33

Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, ospevovať chcem svojho Boha, kým tu budem.

Ž 63:4 - Veď tvoja milosť je lepšia ako život, moje pery ťa budú velebiť.

Ž 146:2 - Chváliť budem Hospodina, kým žijem, hrať a spievať budem svojmu Bohu po celý život.

Verš 21

Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú potravu.

Jób 38:39 - Vari ty pre levicu ulovíš korisť a nasýtiš hlad levíčat,

Iz 31:4 - Hospodin prehovoril ku mne takto: Ako lev i levíča ručia nad svojou korisťou — hoci by na nich kričali mnohí pastieri, ich hlasu sa nezľaknú a pred ich krikom sa nestiahnu —, tak zostúpi Hospodin zástupov, aby bojoval na vrchu Sion, na jeho vyvýšenine.

Verš 27

To všetko čaká na teba, že im dáš načas potravu.

Ž 145:15 - |TU(ajin)|Tu Na teba sa upierajú oči všetkých, ty im dávaš pokrm v pravý čas.

Verš 29

Keď skrývaš tvár, preľaknú sa; keď ich zbavuješ dychu, hynú, vracajú sa do prachu.

Ž 30:7 - Keď som bol v bezpečí, povedal som si: Nikdy sa nezachvejem.

Z 104 - V žalme máme chválospev na Boha, stvoriteľa vesmíru. Tento hymnus zachováva poriadok Gn 1,1 - 2,3.

Z 104,2 - "Nebesia rozpínaš ako stan". Vesmír sa tu aj inde v SZ opisuje podľa toho, ako sa javí navonok, nie podľa vnútornej povahy vecí (porov. Iz 40,22; Gn 1,6).

Z 104,3 - "Nad vodami", čiže nad nebeským oceánom (horné vody Gn 1,7).

Z 104,26 - Boh predvídal a chcel, aby po mori brázdili lode, aj ony sú potom koniec koncov jeho dielom.

Z 104,31 - "Nech sa teší Pán" - porov. Gn 1,31: "A Boh videl… a bolo to veľmi dobré."