výhody registrácie

Kniha Numeri - 4. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Nm 21, 1-35

1 Keď sa Kanaánčan, kráľ Arádu, ktorý býval v Negeve, dopočul, že Izrael prichádza cestou z Ataríma, pustil sa s ním do boja a niekoľkých aj zajal. 2 Vtedy Izrael sľúbil Hospodinovi: Ak mi naozaj vydáš do ruky tento ľud, potom zničím ich mestá ako prekliate. 3 Hospodin vypočul hlas Izraela a vydal mu do ruky Kanaánčanov. Vyhubili aj ich mestá ako prekliate a dali tomuto miestu meno Chorma. 4 Od vrchu Hór šli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli územie Edómčanov. Ľud však cestou zmalomyseľnel 5 a reptal proti Bohu a Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď tu niet ani chleba, ani vody a tento biedny pokrm sa nám už oškliví. 6 Hospodin poslal na ľud ohnivé hady. Tie štípali ľud a mnohí z Izraela pomreli. 7 Ľudia prichádzali k Mojžišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme reptali proti Hospodinovi a proti tebe. Pros za nás Hospodina, aby nás zbavil hadov. Mojžiš sa teda modlil za ľud. 8 Hospodin povedal Mojžišovi: Zhotov ohnivého hada a pripevni ho na žrď. Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive. 9 Mojžiš teda zhotovil bronzového hada a pripevnil ho na žrď. Keď had niekoho uštipol a uštipnutý pozrel na bronzového hada, zostal nažive. 10 Izraeliti šli ďalej a utáborili sa v Obóte. 11 Potom odišli z Obótu a utáborili sa v Ijjé-Abaríme na púšti, ktorá je na východ od Moábska. 12 Odtiaľ odišli a utáborili sa v údolí Zered. 13 Potom pokračovali ďalej a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejčanov. Arnón je totiž hranicou medzi Moábčanmi a Amorejčanmi. 14 Preto sa v Knihe Hospodinových bojov hovorí: Vahéb v Súfe a údolia pri Arnóne, 15 svah údolí, ktorý sa skláňa k osade Ár a opiera sa o hranice Moábska. 16 Odtiaľ tiahli do Beéru. Je to Beér, kde Hospodin povedal Mojžišovi: Zhromaždi ľud a ja im dám vodu! 17 Vtedy spieval Izrael túto pieseň: Vydaj vodu, studňa! Ospevujte ju, 18 studňu, ktorú vykopali kniežatá! Vyhĺbili ju vznešení z ľudu žezlom, svojimi palicami. Z púšte tiahli do Mattány. 19 Z Mattány do Nachalíelu, z Nachalíelu do Bamótu. 20 Z Bamótu do údolia, ktoré je na Moábskych nivách pri vrchole Pisgy, ktorý vyčnieva nad pustatinou. 21 Izrael vyslal poslov k amorejskému kráľovi Síchonovi s odkazom: 22 Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Neodbočíme ani do poľa, ani do vinice, ani nebudeme piť vodu zo studne. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvojím územím. 23 Síchon však nedovolil prejsť Izraelitom cez svoje územie, ale zhromaždil všetok svoj ľud a vytiahol proti Izraelitom na púšť. Dorazil do Jahacu a bojoval proti nim. 24 Izrael ho však porazil ostrím meča a obsadil jeho územie od Arnóna až po Jabbók, až po Amónčanov, lebo Jázer leží na amónskej hranici. 25 Potom Izrael obsadil všetky tamojšie mestá. Usadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Chešbóne a v jeho osadách. 26 Chešbón bol totiž sídelným mestom amorejského kráľa Síchona, ktorý bojoval proti niekdajšiemu moábskemu kráľovi a vzal mu z rúk celú krajinu až po Arnón. 27 Preto skladatelia riekaniek hovoria: Poďte do Chešbóna! Nech je vystavené a opevnené mesto Síchona. 28 Veď oheň vyšľahol z Chešbóna, plameň z pevnosti Síchona a strávil Ár-Moáb. Spálil arnónske výšiny. 29 Beda ti, Moáb! Stratený si, ľud Kemóša. Tvoji synovia sú utečenci a tvoje dcéry sú v zajatí Síchona, kráľa Amorejčanov. 30 My sme ich však zničili od Chešbóna až po Dibón. Pustošili sme po Nófach, všetko až po Médebu. 31 Keď sa Izraeliti usadili v krajine Amorejčanov, 32 Mojžiš vyslal vyzvedačov, aby preskúmali Jázer. Potom Izraeliti obsadili jeho dediny a vyhnali miestnych Amorejčanov. 33 Nato sa obrátili a šli hore bášanskou cestou. Bášanský kráľ Óg vytiahol so všetkým svojím ľudom do Edrei do boja proti nim. 34 Hospodin povedal Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ti ho dal do rúk, všetok jeho ľud i jeho krajinu. Ty s ním však nalož tak, ako si urobil amorejskému kráľovi Síchonovi, ktorý býval v Chešbóne. 35 Porazili ho i jeho synov, ako aj všetok jeho ľud, takže nikto neušiel. Potom obsadili jeho krajinu.

Nm 21, 1-35





Verš 33
Nato sa obrátili a šli hore bášanskou cestou. Bášanský kráľ Óg vytiahol so všetkým svojím ľudom do Edrei do boja proti nim.
Dt 3:1 - Potom sme sa obrátili a vystupovali sme bášanskou cestou. Bášanský kráľ Óg so všetkým svojím ľudom vyšiel proti nám do boja k Edrei.
Dt 29:7 - Obsadili sme ich krajinu a dali sme ju do dedičného vlastníctva Rúbenovcom a Gádovcom i polovici kmeňa Menaššeovcov.

Verš 34
Hospodin povedal Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ti ho dal do rúk, všetok jeho ľud i jeho krajinu. Ty s ním však nalož tak, ako si urobil amorejskému kráľovi Síchonovi, ktorý býval v Chešbóne.
Ž 136:20 - Bášanského kráľa Óga, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 35
Porazili ho i jeho synov, ako aj všetok jeho ľud, takže nikto neušiel. Potom obsadili jeho krajinu.
Ž 136:20 - Bášanského kráľa Óga, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 5
a reptal proti Bohu a Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď tu niet ani chleba, ani vody a tento biedny pokrm sa nám už oškliví.
Nm 11:6 - Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu.

Verš 6
Hospodin poslal na ľud ohnivé hady. Tie štípali ľud a mnohí z Izraela pomreli.
1Kor 10:9 - Ani nepokúšajme Krista, ako niektorí z nich pokúšali, a hynuli od hadov.

Verš 8
Hospodin povedal Mojžišovi: Zhotov ohnivého hada a pripevni ho na žrď. Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive.
Jn 3:14 - A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka,

Verš 9
Mojžiš teda zhotovil bronzového hada a pripevnil ho na žrď. Keď had niekoho uštipol a uštipnutý pozrel na bronzového hada, zostal nažive.
2Kr 18:4 - Odstránil výšiny, roztĺkol posvätné stĺpy, zoťal posvätný kôl a rozbil bronzového hada, ktorého zhotovil Mojžiš. Až dovtedy mu totiž Izraeliti pálili tymian a nazvali ho Nechuštán.
Jn 3:14 - A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka,

Verš 10
Izraeliti šli ďalej a utáborili sa v Obóte.
Nm 33:43 - Po odchode z Punónu sa utáborili v Obóte.

Verš 13
Potom pokračovali ďalej a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejčanov. Arnón je totiž hranicou medzi Moábčanmi a Amorejčanmi.
Sdc 11:18 - Potom šiel púšťou a obišiel územie Edómčanov i Moábčanov. Tak prišli do kraja východne od územia Moábčanov a utáborili sa za Arnónom, no nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábska.

Verš 21
Izrael vyslal poslov k amorejskému kráľovi Síchonovi s odkazom:
Dt 2:26 - Vtedy som vyslal poslov z púšte Kedemót k chešbónskemu kráľovi Síchonovi s mierovým návrhom:
Sdc 11:19 - Potom Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Síchonovi, kráľovi Chešbónu, a požiadal ho: Chcel by som prejsť tvojou krajinou do našej!

Verš 22
Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Neodbočíme ani do poľa, ani do vinice, ani nebudeme piť vodu zo studne. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvojím územím.
Nm 20:17 - Dovoľ nám prejsť cez tvoje územie. Nepôjdeme cez polia ani cez vinice, nebudeme piť vodu zo studní, pôjdeme kráľovskou cestou, z ktorej neodbočíme ani napravo, ani naľavo, kým neprejdeme tvojím územím.

Verš 23
Síchon však nedovolil prejsť Izraelitom cez svoje územie, ale zhromaždil všetok svoj ľud a vytiahol proti Izraelitom na púšť. Dorazil do Jahacu a bojoval proti nim.
Dt 2:30 - Chešbónsky kráľ Síchon nám však nechcel dovoliť prechod cez svoju krajinu, lebo Hospodin, tvoj Boh, mu otupil ducha a zatvrdil srdce, aby ti ho vydal do rúk, ako je to dnes.
Dt 29:7 - Obsadili sme ich krajinu a dali sme ju do dedičného vlastníctva Rúbenovcom a Gádovcom i polovici kmeňa Menaššeovcov.
Joz 24:8 - Uviedol som vás do krajiny Amorejčanov za Jordánom. Keď bojovali proti vám, vydal som vám ich do rúk. Obsadili ste ich krajinu a ja som ich vyhubil pred vami.
Sdc 11:20 - Síchon však nedôveroval tomu, že Izrael cez jeho územie len prejde. Zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahace a začal bojovať proti Izraelu.

Verš 24
Izrael ho však porazil ostrím meča a obsadil jeho územie od Arnóna až po Jabbók, až po Amónčanov, lebo Jázer leží na amónskej hranici.
Dt 2:33 - Hospodin, náš Boh, nám ho vydal a my sme porazili jeho, jeho synov a všetok jeho ľud.
Dt 29:7 - Obsadili sme ich krajinu a dali sme ju do dedičného vlastníctva Rúbenovcom a Gádovcom i polovici kmeňa Menaššeovcov.
Joz 12:2 - Amorejský kráľ Síchon, ktorý býval v Chešbóne a vládol od Aróeru, čo leží na brehu potoka Arnón, teda od stredu tej doliny cez polovicu Gileádu až po potok Jabbók, ktorý tvorí hranicu s Amónčanmi,
Joz 24:8 - Uviedol som vás do krajiny Amorejčanov za Jordánom. Keď bojovali proti vám, vydal som vám ich do rúk. Obsadili ste ich krajinu a ja som ich vyhubil pred vami.
Sdc 11:21 - Hospodin, Boh Izraela, však vydal Síchona a všetok jeho ľud do rúk Izraela. Izrael ho porazil a obsadil celú krajinu Amorejčanov, ktorí tam bývali.
Ž 135:11 - Síchona, kráľa amorejského, Óga, kráľa bášanského, a všetky kráľovstvá Kanaánu.
Ž 136:19 - Amorejského kráľa Síchona, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Am 2:9 - Pritom ja som pred nimi vyhubil Amorejčanov, ktorí boli vysokí sťa cédre a silní ako duby. Predsa som zničil ich ovocie hore a ich korene dolu.
Dt 2:37 - Len ku krajine Amónčanov si sa nepriblížil, k celému pobrežiu potoka Jabbók, ani k mestám na pohorí či kdekoľvek inde, kde sa nám Hospodin, náš Boh, priblížiť zakázal.

Verš 25
Potom Izrael obsadil všetky tamojšie mestá. Usadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Chešbóne a v jeho osadách.
Dt 2:34 - Vtedy sme dobyli všetky jeho mestá. Vykonali sme ničiacu kliatbu na každom meste, na mužoch, ženách i deťoch. Nikto nám nemohol ujsť.

Verš 29
Beda ti, Moáb! Stratený si, ľud Kemóša. Tvoji synovia sú utečenci a tvoje dcéry sú v zajatí Síchona, kráľa Amorejčanov.
1Kr 11:7 - Vtedy postavil Šalamún na vrchu oproti Jeruzalemu výšinu Kemóšovi, ohave Moábčanov a Molochovi, ohave Amónčanov.
1Kr 11:33 - Pretože ma opustili a uctievali sidonskú bohyňu Aštartu, moábskeho boha Kemóša a amónskeho boha Milkóma. Nechodili po mojich cestách a zanedbávali to, čo uznávam za správne, totiž moje ustanovenia a právne predpisy; Šalamún konal ináč ako jeho otec Dávid.

Nm 21,1-3 - "Sľub prekliatia" (Lv 27,28 n.) súvisí s rozkazom Božím vyničiť kanaánske obyvateľstvo podľa vtedajších vojenských zákonov. Veci, zvieratá a ľudí; ktorí boli takto sľúbení, museli víťazi poničiť. Boh z dvoch dôvodov dovolil skazu Kanaánčanov: že miera ich hriechov bola už preplnená a ďalej, že kanaánska modloslužba by bola bývala veľkým nebezpečenstvom pre rýdze náboženstvo vyvoleného národa, s ktorým mal Boh veľký zámer v dejinách spásy.

Nm 21,4-9 - Boh zvolil ako znak záchrany obraz živočícha, ktorý bol príčinou ich nešťastia. Ozdravovacia sila a moc neplynula priamo z pohľadu na medeného hada. K tomu bol potrebný prejav viery a dôvery v Boha (Múd 16,5 n.). Teda nie medený had, ale Pán uzdravoval. Medený had je predobrazom Ježiša Krista. On oslobodil od smrti všetkých, čo sa s vierou obracajú k jeho krížu. Spasiteľ sám seba prirovnáva k medenému hadovi na púšti (Jn 3,14).

Nm 21,10-12 - Od vrchu Hor dali sa Izraeliti na juh a popri západných hraniciach Edomska prešli na druhú stranu Araby. Od Akabského zálivu tiahli na sever, pričom najprv smerom severovýchodným obišli pohorie Seir ako aj Moabsko, pokým nedošli k rieke Arnon (Dt 2,1.8.13). Obot a Jeabarim (hebr. Ijjé Ha'abárím) ležali na východ od údolia Araba, čiže na juh od Mŕtveho mora. Potok Zared je asi dnešné Vadi el-Kerak. Arnon je terajšie Vadi el-Módžib.

Nm 21,14-15 - Kniha bojov Pánových je zbierka starých epických piesní. Bližšie nevieme o nej nič povedať. Preberá sa z nej iba tu.

Nm 21,16-18 - Voda je darom Božím. Žezlom a palicou sa studňa vykopať nedá. Chce sa tým naznačiť, že studňu kopali za prítomnosti a dozoru náčelníkov a vodcov. Beduíni si pri studniach radi zaspievajú.

Nm 21,20 - Fasga, dnešné Ras es-Siaga, vrch pohoria Abarim, na východ od Mŕtveho mora. Pustatina je kraj medzi pohorím Abarim a Mŕtvym morom.

Nm 21,24 - Jabok tečie do Jordána, dnes sa volá Nahr ez-Zerka. Jabok bol severnou hranicou kráľovstva amorejského, Arnon zasa južnou.

Nm 21,25-30 - Víťazstvo nad Sehonom, kráľom amorejským, malo ozvenu v celých dejinách Izraela (Dt 2,26 n.; 4,46; Joz 2,10 n. atď.). Hesebon bolo staré moabské mesto, ktoré predtým Sehon vyrval Moabčanom. Potom sa stalo hlavným mestom kráľovstva amorejského. Hesebon ležal naproti Jerichu, teda severovýchodne od Mŕtveho mora. Dnešné rumovisko nesie meno Hesban. Pesničkou oslavuje sa víťazstvo Izraelitov nad Hesebonom. Hesebon je zničený a básnik vyzýva Izraelitov, aby vystavali mesto. Tu sa osadia kmene Ruben a Gad. Iní myslia, že je to posmešná pieseň, v ktorej sa ospevuje najprv porážka Moabčanov (27–29) a potom porážka Amorejčanov skrze Izraelitov (v. 30). – Boh Kamoš bol národným bohom moabským a Amorejčania ho uctievali pod menom Moloch (11,29; 2 Kr 3,26.27; 23,13; Jer 48,7 n.).

Nm 21,33 - Bášan je územie od rieky Jarmuka na sever až po Hermon, teda východne od Galilejského jazera. Edrei bolo hlavným mestom bášanského kráľovstva. Dnes z neho ostali len zrúcaniny. Der'át juhovýchodne od Galilejského jazera. Porov. Dt 3,1–3.