výhody registrácie

4. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

4Moj 21, 1-35

1 Keď sa kanaánsky kráľ Arádu, ktorý býval v Negebe, dopočul, že Izrael došiel po ceste atárímskej, bojoval proti Izraelcom a niekoľkých z nich zajal. 2 Vtedy Izrael zložil pred Hospodinom takýto sľub: Ak naozaj vydáš tento ľud do mojej ruky, jeho mestá podrobím ničiacej kliatbe. 3 Hospodin vypočul hlas Izraela a vydal Kanaáncov; a oni ich podrobili ničiacej kliatbe, aj ich mestá. Tomu mestu dali názov Chormá. 4 Potom sa pobrali od vrchu Hór cestou k Červenému moru, aby obišli Edómsko. Cestou ľud zmalomyseľnel 5 a hovoril proti Bohu i proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď nieto ani chleba ani vody, a tento biedny pokrm sa nám protiví. 6 I poslal Hospodin na tento ľud ohnivé hady, serafov, tie štípali ľud, a mnoho ľudu z Izraela pomrelo. 7 Vtedy prišiel ľud k Mojžišovi a hovoril: Zhrešili sme, lebo sme hovorili proti Hospodinovi a proti tebe. Pomodli sa k Hospodinovi, aby vzdialil od nás hady. A tak sa Mojžiš pomodlil za ľud. 8 I riekol Hospodin Mojžišovi: Zhotov si serafa a vylož ho na stĺp, a ak sa na neho pozrie ktokoľvek uštipnutý, ostane nažive. 9 Mojžiš teda zhotovil medeného hada a vyložil ho na stĺp. Ak niekoho had poštípal, a pozrel sa na medeného hada, ostal živý. 10 Potom sa Izraelci vydali na cestu a utáborili sa v Óbóte. 11 Keď sa vydali na cestu z Óbótu, utáborili sa v Ijjé-Abáríme na púšti, oproti Moábu, smerom k východu slnka. 12 Odtiaľ sa vydali na cestu a utáborili sa v údolí Zeredu. 13 Odtiaľ sa vydali na cestu a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejcov; lebo Arnón je moábskou hranicou medzi Moábom a Amorejcami. 14 Preto sa v Knihe Hospodinových bojov hovorí: Váhéb v Súfe i údolia pri Arnóne, 15 svah údolí potokov, ktorý sa skláňa k osade Ár a opiera sa o hranicu Moábu. 16 Odtiaľ tiahli do Beéru. To je studňa, o ktorej Hospodin povedal Mojžišovi: Zhromaždi ľud a dám mu vodu! 17 Vtedy spieval Izrael túto pieseň: Vytryskni studňa! Spievajte o nej, 18 o studni, ktorú vykopali kniežatá! Vznešení z ľudu ju vyhĺbili žezlom, svojimi palicami. A z púšte šli do Matány, 19 z Matány do Nachalíélu, z Nachalíélu do Bámótu, 20 z Bámótu do údolia, ktoré je na Moábskej stráni pri vrchole Pisgy, z ktorého dovidieť dolu na púšť. 21 Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Síchónovi s odkazom: 22 Rád by som prešiel tvojou krajinou. Neodbočíme ani do poľa ani do vinice, ani vodu zo studne nebudeme piť. Pôjdeme kráľovskou cestou, kým neprejdeme tvojím územím. 23 Avšak Síchón nedovolil Izraelcom prejsť cez svoje územie. Síchón pozbieral všetok ľud a vyšiel proti Izraelu na púšť, prišiel do Jahacu a bojoval proti Izraelu. 24 Ale Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnónu až po Jabbók, až po Ammóncov, lebo Jazér bol hranicou Ammóncov. 25 Potom Izrael zabral všetky mestá Amorejcov, býval v Chešbóne a vo všetkých jeho dedinách. 26 Veď Chešbón bol mestom amorejského kráľa Síchóna; on bojoval proti niekdajšiemu moábskemu kráľovi a vyrval mu z ruky jeho krajinu až po Arnón. 27 Preto hovoria skladatelia popevkov: Poďte do Chešbónu! Nech je vystavané a nech pevne stojí mesto Síchónovo. 28 Veď oheň vyšiel z Chešbónu a plameň z mesta Síchónovho, ten strávil Ár-Moáb, pánov arnónských výšin! 29 Beda ti, Moáb! Stratený si, ľud Kemóšov! Urobil svojich synov utečencami a svoje dcéry vydal do zajatia amorejskému kráľovi Síchónovi. 30 Strieľali sme na nich. Zahynul Chešbón až po Díbón... Pustošili sme až po Nófach, ktorý siaha až po Médebu. 31 Keď sa Izrael usadil v krajine Amorejcov, 32 poslal Mojžiš vyzvedačov preskúmať Jázer; zabrali ho i jeho dediny a vyhnali Amorejcov, ktorí tam boli. 33 Potom sa obrátili a vystupovali cestou vedúcou do Bášánu. Bášánsky kráľ Óg so všetkým svojím ľudom vyšiel proti nim do boja do Edreí. 34 Hospodin riekol Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ti ho vydal do rúk, i všetok jeho ľud i krajinu. Zaobchádzaj s nimi, ako si zaobišiel s amorejským kráľom Síchónom, ktorý býval v Chešbóne. 35 Porazili ho i jeho synov i všetok jeho ľud tak, že mu nezostalo ani utečenca, a zabrali jeho krajinu.

4Moj 21, 1-35





Verš 33
Potom sa obrátili a vystupovali cestou vedúcou do Bášánu. Bášánsky kráľ Óg so všetkým svojím ľudom vyšiel proti nim do boja do Edreí.
Dt 3:1 - Keď sme sa obrátili a vystupovali smerom k Bášánu, vyšiel proti nám do boja k Edrei bášánský kráľ Óg so všetkým svojím ľudom.
Dt 29:7 - Vzali sme ich krajinu a dali do dedičného vlastníctva kmeňu Rúbenovmu a Gádovmu i polovici kmeňa Menaššeho.

Verš 34
Hospodin riekol Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ti ho vydal do rúk, i všetok jeho ľud i krajinu. Zaobchádzaj s nimi, ako si zaobišiel s amorejským kráľom Síchónom, ktorý býval v Chešbóne.
Ž 136:20 - A bášánského kráľa Óga - lebo Jeho milosť trvá naveky!

Verš 35
Porazili ho i jeho synov i všetok jeho ľud tak, že mu nezostalo ani utečenca, a zabrali jeho krajinu.
Ž 136:20 - A bášánského kráľa Óga - lebo Jeho milosť trvá naveky!

Verš 5
a hovoril proti Bohu i proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď nieto ani chleba ani vody, a tento biedny pokrm sa nám protiví.
Nm 11:6 - Avšak teraz vyschla naša sila, nemáme nič pred očami okrem manny.

Verš 6
I poslal Hospodin na tento ľud ohnivé hady, serafov, tie štípali ľud, a mnoho ľudu z Izraela pomrelo.
1Kor 10:9 - ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov;

Verš 8
I riekol Hospodin Mojžišovi: Zhotov si serafa a vylož ho na stĺp, a ak sa na neho pozrie ktokoľvek uštipnutý, ostane nažive.
Jn 3:14 - A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka,

Verš 9
Mojžiš teda zhotovil medeného hada a vyložil ho na stĺp. Ak niekoho had poštípal, a pozrel sa na medeného hada, ostal živý.
2Kr 18:4 - Odstránil výšiny, rozbil posvätné stĺpy, zoťal ašéru a rozdrvil medeného hada, ktorého zhotovil Mojžiš, lebo až dovtedy mu Izraelci kadievali a nazývali ho Nechuštánom.
Jn 3:14 - A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka,

Verš 10
Potom sa Izraelci vydali na cestu a utáborili sa v Óbóte.
Nm 33:43 - Z Púnónu sa vydali na cestu a utáborili sa v Óbóte.

Verš 13
Odtiaľ sa vydali na cestu a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejcov; lebo Arnón je moábskou hranicou medzi Moábom a Amorejcami.
Sdc 11:18 - Potom putoval púšťou a obišiel Edóm a Moáb. Tak prišli do krajiny východne od Moábska a utáborili sa za Arnónom, ale nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábu.

Verš 21
Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Síchónovi s odkazom:
Dt 2:26 - Potom som z púšte Kedémót poslal poslov k chešbónskemu kráľovi Síchónovi s posolstvom pokoja a odkázal som:
Sdc 11:19 - Tu Izrael poslal poslov amorejskému kráľovi Síchónovi, kráľovi Chešbónu, a odkázal mu: Chcel by som prejsť tvojou krajinou až po moje miesto.

Verš 22
Rád by som prešiel tvojou krajinou. Neodbočíme ani do poľa ani do vinice, ani vodu zo studne nebudeme piť. Pôjdeme kráľovskou cestou, kým neprejdeme tvojím územím.
Nm 20:17 - Dovoľ nám prejsť tvojou krajinou. Nebudeme prechádzať cez polia ani cez vinice, ani nebudeme piť vodu zo studní; pôjdeme kráľovskou cestou, neodchýlime sa napravo ani naľavo, kým neprejdeme tvojím územím.

Verš 23
Avšak Síchón nedovolil Izraelcom prejsť cez svoje územie. Síchón pozbieral všetok ľud a vyšiel proti Izraelu na púšť, prišiel do Jahacu a bojoval proti Izraelu.
Dt 2:30 - Ale chešbónsky kráľ Síchón nám nechcel dovoliť prejsť cez svoju krajinu, lebo Hospodin, tvoj Boh, urobil jeho ducha nepoddajným a zatvrdil mu srdce, aby ho vydal tebe do rúk, ako je tomu dnes.
Dt 29:7 - Vzali sme ich krajinu a dali do dedičného vlastníctva kmeňu Rúbenovmu a Gádovmu i polovici kmeňa Menaššeho.
Joz 24:8 - Voviedol som vás do krajiny Amorejcov, ktorí bývali za Jordánom; keď bojovali proti vám, vydal som vám ich do rúk, zabrali ste ich krajinu a ja som ich vyhubil pred vami.
Sdc 11:20 - Ale Síchón neveril Izraelu, že len prejde cez jeho územie; zhromaždil celý svoj ľud, utáboril sa v Jahace a bojoval proti Izraelu.

Verš 24
Ale Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnónu až po Jabbók, až po Ammóncov, lebo Jazér bol hranicou Ammóncov.
Dt 2:33 - Hospodin, náš Boh, nám ho vydal, tak že sme porazili jeho aj jeho synov, aj všetok jeho ľud.
Dt 29:7 - Vzali sme ich krajinu a dali do dedičného vlastníctva kmeňu Rúbenovmu a Gádovmu i polovici kmeňa Menaššeho.
Joz 12:2 - Amorejský kráľ Síchón, ktorý býval v Chešbóne, panoval od Aróéru, čo leží na brehu potoka Arnón, a od stredu tej doliny a polovice Gileádu až po potok Jabbok, ktorý je hranicou Ammóncov,
Joz 24:8 - Voviedol som vás do krajiny Amorejcov, ktorí bývali za Jordánom; keď bojovali proti vám, vydal som vám ich do rúk, zabrali ste ich krajinu a ja som ich vyhubil pred vami.
Sdc 11:21 - Hospodin, Boh Izraela, dal Síchóna a všetok jeho ľud Izraelu do rúk, Izrael ho porazil a zabral celú krajinu Amorejcov, ktorí tam bývali.
Ž 135:11 - amorejského kráľa Síchóna, bášánského kráľa Óga a všetky kanaánske kráľovstvá.
Ž 136:19 - Amorejského kráľa Síchóna - lebo Jeho milosť trvá naveky!
Am 2:9 - Ja som predsa vyhubil pred nimi Amorejcov, čo boli vysokí sťa cédre a silní ako duby: ja som zničil ich ovocie hore a ich korene dolu.
Dt 2:37 - Len ku krajine Ammóncov si sa nepriblížil, totiž k celému pobrežiu potoka Jabbók, ani k mestám na pohorí, ako prikázal Hospodin, náš Boh.

Verš 25
Potom Izrael zabral všetky mestá Amorejcov, býval v Chešbóne a vo všetkých jeho dedinách.
Dt 2:34 - A zabrali sme v tom čase všetky jeho mestá, vykonali sme hubiacu kliatbu na každom meste, na mužoch, ženách i deťoch, a nedovolili sme nikomu ujsť.

Verš 29
Beda ti, Moáb! Stratený si, ľud Kemóšov! Urobil svojich synov utečencami a svoje dcéry vydal do zajatia amorejskému kráľovi Síchónovi.
1Kr 11:7 - Vtedy postavil Šalamún výšinu Kamóšovi, ohavnému božstvu Moábcov, na vrchu naproti Jeruzalemu, a Mólochovi, ohavnému božstvu Ammóncov.
1Kr 11:33 - Preto, že ma opustili a klaňajú sa sidónskej bohyni Aštarte, moábskemu bohu Kamóšovi a Milkómovi, bohu Ammóncov. Nechodili po mojich cestách a nečinili, čo je správne v mojich očiach, totiž moje ustanovenia, moje právo, ako robil jeho otec Dávid.

Nm 21,1-3 - "Sľub prekliatia" (Lv 27,28 n.) súvisí s rozkazom Božím vyničiť kanaánske obyvateľstvo podľa vtedajších vojenských zákonov. Veci, zvieratá a ľudí; ktorí boli takto sľúbení, museli víťazi poničiť. Boh z dvoch dôvodov dovolil skazu Kanaánčanov: že miera ich hriechov bola už preplnená a ďalej, že kanaánska modloslužba by bola bývala veľkým nebezpečenstvom pre rýdze náboženstvo vyvoleného národa, s ktorým mal Boh veľký zámer v dejinách spásy.

Nm 21,4-9 - Boh zvolil ako znak záchrany obraz živočícha, ktorý bol príčinou ich nešťastia. Ozdravovacia sila a moc neplynula priamo z pohľadu na medeného hada. K tomu bol potrebný prejav viery a dôvery v Boha (Múd 16,5 n.). Teda nie medený had, ale Pán uzdravoval. Medený had je predobrazom Ježiša Krista. On oslobodil od smrti všetkých, čo sa s vierou obracajú k jeho krížu. Spasiteľ sám seba prirovnáva k medenému hadovi na púšti (Jn 3,14).

Nm 21,10-12 - Od vrchu Hor dali sa Izraeliti na juh a popri západných hraniciach Edomska prešli na druhú stranu Araby. Od Akabského zálivu tiahli na sever, pričom najprv smerom severovýchodným obišli pohorie Seir ako aj Moabsko, pokým nedošli k rieke Arnon (Dt 2,1.8.13). Obot a Jeabarim (hebr. Ijjé Ha'abárím) ležali na východ od údolia Araba, čiže na juh od Mŕtveho mora. Potok Zared je asi dnešné Vadi el-Kerak. Arnon je terajšie Vadi el-Módžib.

Nm 21,14-15 - Kniha bojov Pánových je zbierka starých epických piesní. Bližšie nevieme o nej nič povedať. Preberá sa z nej iba tu.

Nm 21,16-18 - Voda je darom Božím. Žezlom a palicou sa studňa vykopať nedá. Chce sa tým naznačiť, že studňu kopali za prítomnosti a dozoru náčelníkov a vodcov. Beduíni si pri studniach radi zaspievajú.

Nm 21,20 - Fasga, dnešné Ras es-Siaga, vrch pohoria Abarim, na východ od Mŕtveho mora. Pustatina je kraj medzi pohorím Abarim a Mŕtvym morom.

Nm 21,24 - Jabok tečie do Jordána, dnes sa volá Nahr ez-Zerka. Jabok bol severnou hranicou kráľovstva amorejského, Arnon zasa južnou.

Nm 21,25-30 - Víťazstvo nad Sehonom, kráľom amorejským, malo ozvenu v celých dejinách Izraela (Dt 2,26 n.; 4,46; Joz 2,10 n. atď.). Hesebon bolo staré moabské mesto, ktoré predtým Sehon vyrval Moabčanom. Potom sa stalo hlavným mestom kráľovstva amorejského. Hesebon ležal naproti Jerichu, teda severovýchodne od Mŕtveho mora. Dnešné rumovisko nesie meno Hesban. Pesničkou oslavuje sa víťazstvo Izraelitov nad Hesebonom. Hesebon je zničený a básnik vyzýva Izraelitov, aby vystavali mesto. Tu sa osadia kmene Ruben a Gad. Iní myslia, že je to posmešná pieseň, v ktorej sa ospevuje najprv porážka Moabčanov (27–29) a potom porážka Amorejčanov skrze Izraelitov (v. 30). – Boh Kamoš bol národným bohom moabským a Amorejčania ho uctievali pod menom Moloch (11,29; 2 Kr 3,26.27; 23,13; Jer 48,7 n.).

Nm 21,33 - Bášan je územie od rieky Jarmuka na sever až po Hermon, teda východne od Galilejského jazera. Edrei bolo hlavným mestom bášanského kráľovstva. Dnes z neho ostali len zrúcaniny. Der'át juhovýchodne od Galilejského jazera. Porov. Dt 3,1–3.