4. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

4Moj 19, 1-22

1 Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: 2 Toto je zákonné ustanovenie, ktoré prikázal Hospodin: Povedz Izraelcom, aby priviedli k tebe bezchybnú červenú jalovicu, na ktorej nieto poškvrny a na ktorú sa nedostalo jarmo. 3 Odovzdajte ju kňazovi Eleázárovi; on nech ju dá vyviesť za tábor a pred ním nech ju zabijú. 4 Kňaz Eleázár si namočí prst do jej krvi a pokropí sedemkrát prednú stranu svätostánku. 5 Jalovicu - jej kožu, mäso, krv i s lajnom - spália pred jeho zrakom. 6 Potom nech kňaz vezme cédrové drevo, yzop a karmazínové farbivo a hodí to doprostred horiacej jalovice. 7 Nato si operie šaty, umyje telo vodou a vojde do tábora; avšak kňaz bude nečistý až do večera. 8 I ten, kto ju spálil, operie si šaty, umyje si telo, a bude nečistý až do večera. 9 Potom nech čistý človek pozbiera popol z jalovice a uloží ho za táborom na čistom mieste, i bude v úschove pre zbor Izraelcov na vodu očisťovania; je to obeť za hriech. 10 I ten, kto pozbiera popol z jalovice, operie si šaty a bude nečistý až do večera. To bude večné ustanovenie Izraelcom i cudzincovi, ktorý sa zdržuje uprostred nich. 11 Kto by sa dotkol akejkoľvek ľudskej mŕtvoly, sedem dní bude nečistý. 12 Na tretí a siedmy deň nech sa onou vodou očisťuje od hriechu, a tak bude čistý. Ak sa však nebude očisťovať na tretí a siedmy deň, nebude čistý. 13 Každý, kto by sa dotkol akejkoľvek ľudskej mŕtvoly, a neočistil by sa od hriechu, poškvrní Hospodinov príbytok; taký človek nech je odstránený z Izraela, lebo nebol pokropený vodou očisťovania; bude nečistý a jeho nečistota ostane na ňom. 14 O človeku, ktorý zomrel v stane, platí tento zákon: každý, kto vojde do stanu, a každý, kto je v stane, sedem dní bude nečistý. 15 Každá otvorená nádoba, na ktorej nie je pripevnený vrchnák, bude nečistá. 16 Každý, kto by sa na šírom poli dotkol zabitého mečom, alebo mŕtveho, alebo kosti človeka, alebo hrobu, sedem dní bude nečistý. 17 Pre takého nečistého nech naberú z popola spálenej obete za hriech a dajú na to pramenitú vodu do nádoby. 18 Čistý človek nech vezme yzop, namočí ho do vody a pokropí stan i všetky nádoby, i všetky osoby, ktoré tam boli, i každého, kto sa dotkol kosti, alebo zabitého, alebo mŕtveho, alebo hrobu. 19 Čistý nech pokropí nečistého na tretí i siedmy deň a na siedmy deň ho očistí od hriechu; potom si vyperie šaty, umyje sa vodou a večer bude čistý. 20 Avšak kto by sa poškvrnil a neočistil od hriechu, ten človek nech je odstránený zo stredu zhromaždenia; lebo poškvrnil Hospodinovu svätyňu, nebol pokropený vodou očisťovania - je nečistý. 21 To bude pre nich večným ustanovením; ten, kto kropí vodou očisťovania, nech si operie šaty; kto sa dotkne vody očisťovania, bude nečistý až do večera. 22 Všetko, čoho sa nečistý dotkne, bude nečisté, človek, ktorý sa toho dotkne, bude nečistý až do večera.

Verš 11

Kto by sa dotkol akejkoľvek ľudskej mŕtvoly, sedem dní bude nečistý.

Nm 31:19 - Vy sa však zdržujte sedem dní mimo tábora. Na tretí a siedmy deň sa očistite každý, kto niekoho zabil, od hriechu, i každý, kto sa dotkol zabitého, vy i vaši zajatí.

Ag 2:13 - Nato povedal Aggeus: Keby sa niekto poškvrnený mŕtvolou dotkol toho všetkého, či to bude poškvrnené? Kňazi odpovedali: Bude poškvrnené.

Verš 18

Čistý človek nech vezme yzop, namočí ho do vody a pokropí stan i všetky nádoby, i všetky osoby, ktoré tam boli, i každého, kto sa dotkol kosti, alebo zabitého, alebo mŕtveho, alebo hrobu.

Ž 51:7 - Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu počala ma moja matka.

Verš 3

Odovzdajte ju kňazovi Eleázárovi; on nech ju dá vyviesť za tábor a pred ním nech ju zabijú.

Heb 13:11 - Lebo telá zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do svätyne za hriechy, spaľujú sa von za ohradou.

Verš 4

Kňaz Eleázár si namočí prst do jej krvi a pokropí sedemkrát prednú stranu svätostánku.

Heb 9:13 - Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote:

Verš 5

Jalovicu - jej kožu, mäso, krv i s lajnom - spália pred jeho zrakom.

Ex 29:14 - Mäso z junca, jeho kožu a kal z čriev spáľ v ohni mimo tábora. To je obeť za hriech.

Lv 4:11 - Kožu junca však a všetko jeho mäso i s hlavou, nohami, ako aj vnútornosti i s trusom,

Nm 19,1 - O prípadoch, keď sa možno poškvrniť, pozri Lv 12 a 15. Najväčším poškvrnením bolo dotknúť sa ľudskej mŕtvoly. Bolo to vari preto, že smrť je následkom hriechu, a preto zobrazovala aj hriech. Nielen dotyk, lež aj blízkosť mŕtvoly poškvrňovala na týždeň. Od poškvrnenia mŕtvolou nebolo sa možno očistiť akoukoľvek vodou, na to sa vyžadovala voda, zmiešaná s popolom červenej jalovice, tzv. očistná voda.Obrad s jalovicou mal vykonať Eleazar, a nie veľkňaz Áron. Poškvrnil by sa dotykom zabitej jalovice (Lv 17,2; 16,26; 21,11). Obrad sa konal mimo tábora na znamenie, že hriech a smrť nemá miesta v tábore. O kropení pozri Lv 4,6.17.

Nm 19,6 - Porov. Lv 14,4.6.49. Ako vidno, jalovica bola skutočne obetou za hriech. Za hriech sa obyčajne obetoval býk (Lv 4,4). Tu sa však prikazuje jalovica, pretože ženské pohlavie je darom života. Značí to teda protiklad smrti.V tom, že jalovicu obetovali mimo tábora, podľa návodu sv. Pavla Otcovia vidia predobraz Ježiša Krista, ktorý trpel a umrel za hriechy ľudstva vonku z mesta, za hradbami (Hebr 13,12). Očistná voda, pomiešaná s popolom z červenej jalovice, je zasa predobraz krstu, pretože táto sviatosť dostáva svoju silu z obety kríža, akoby z krvi Spasiteľovej.