4. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

4Moj 15, 1-41

1 Hospodin hovoril Mojžišovi: 2 Povedz Izraelcom: Keď prídete do krajiny, kde budete prebývať a ktorú vám dávam, 3 a keď pripravíte Hospodinovi ohňovú obeť, spaľovanú alebo zábitnú obeť na splnenie zvláštneho sľubu, alebo ako dobrovoľný dar, alebo pri svojich sviatkoch, keď pripravíte príjemnú vôňu Hospodinovi z hovädzieho dobytka alebo z oviec, 4 nech predloží ten, ktorý obetuje svoj obetný dar Hospodinovi, ako pokrmovú obeť desatinu éfy jemnej múky zamiesenej štvrtinou hínu oleja. 5 Na úliatbu priprav štvrtinu hínu vína k spaľovanej alebo zábitnej obeti ku každému baránkovi; 6 alebo k baranovi priprav ako pokrmovú obeť dve desatiny éfy jemnej múky zamiesenej tretinou hínu oleja. 7 Predlož tretinu hínu vína k úliatbe na príjemnú vôňu Hospodinovi. 8 Keď budeš pripravovať kus dobytka na spaľovanú alebo zábitnú obeť na splnenie sľubu alebo na obeť spoločenstva Hospodinovi, 9 tak s býčkom predlož ako pokrmovú obeť tri desatiny éfy jemnej múky zamiesenej polovicou hínu oleja, 10 a ako nápojovú obeť predlož pol hínu vína ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. 11 Tak nech urobia s každým býkom, alebo s každým baranom, alebo s jahňaťom, alebo s kozľaťom. 12 Podľa počtu obetí má byť aj počet pokrmových a nápojových obetí. 13 Každý domorodec nech ich tak pripravuje, keď bude predkladať ohňovú obeť na príjemnú vôňu Hospodinovi. 14 Ak sa bude medzi vami zdržiavať cudzinec, alebo ktokoľvek bude vo vašich budúcich pokoleniach medzi vami, a bude chcieť pripraviť ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi - ako budete robiť vy, nech robia aj oni. 15 Rovnaké ustanovenie nech je v zbore pre vás i pre cudzinca, ktorý sa zdržuje medzi vami. Bude to večné ustanovenie pre vaše budúce pokolenia: ako pre vás, tak aj pre cudzinca pred Hospodinom. 16 Jeden zákon a jeden právny predpis bude pre vás i pre cudzinca, ktorý sa zdržiava medzi vami. 17 Hospodin hovoril Mojžišovi: 18 Hovor s Izraelcami a povedz im: Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vediem, 19 a budete jesť z chleba krajiny, prinášajte pozdvihovanú dávku Hospodinovi: 20 Ako prvotinu svojho cesta obetujte koláč ako pozdvihovanú dávku; obetujte tak ako pozdvihovanú dávku z holohumnice. 21 Z prvotín svojho cesta budete odovzdávať Hospodinovi pozdvihovanú dávku vo svojich budúcich pokoleniach. 22 Keby ste však pre poblúdenie všetky tieto príkazy, o ktorých hovoril Hospodin Mojžišovi, nevyplnili, 23 všetko, čo vám prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša odo dňa, keď Hospodin dal príkaz vám a potom pre všetky vaše pokolenia - 24 ak sa niečo mylné urobilo bez vedomia zboru, celý zbor má pripraviť jedného junčeka na spaľovanú obeť príjemnej vône Hospodinovi a jej príslušnú pokrmovú obeť i úliatbu podľa predpisu, i jedného kozla na obeť za hriech. 25 Nech kňaz vykoná obrad zmierenia za celý zbor Izraelcov a bude im odpustené, lebo to bolo poblúdenie a oni priniesli ako svoj obetný dar ohňovú obeť Hospodinovi a svoju obeť za hriech pred Hospodinom za svoje poblúdenie. 26 Tak bude odpustené celému zboru Izraelcov i cudzincovi, ktorý sa zdržuje medzi nimi, lebo celý ľud má účasť na poblúdení. 27 Ak sa však niektorá osoba z poblúdenia prehreší, nech predloží jednoročnú kozu ako obeť za hriech. 28 Kňaz nech vykoná obrad zmierenia za hriech za toho, kto sa z poblúdenia prehrešil pred Hospodinom, aby získal pre neho zmierenie; tak mu bude odpustené. 29 Rovnaký zákon budete mať pre domorodca medzi Izraelcami i pre cudzinca, ktorý sa zdržuje vo vašom strede, pre toho, kto vykoná niečo z poblúdenia. 30 Osoba, ktorá úmyselne spáchala niečo - a to z domorodcov i z cudzincov - zhanobila Hospodina; nech je vyhubená spomedzi príslušníkov svojho ľudu, 31 lebo pohrdla slovom Hospodinovým a porušila Jeho prikázania; tá osoba nech je určite vyhubená; ponesie svoju neprávosť. 32 Keď boli Izraelci na púšti, našli človeka, ktorý v deň sviatočného odpočinku zbieral drevo. 33 Tí, čo ho našli zbierať drevo, priviedli ho k Mojžišovi, Áronovi a k celému zboru. 34 Dali ho do väzenia, lebo sa nevedelo, ako sa s ním naloží. 35 Vtedy Hospodin hovoril Mojžišovi: Ten muž má byť vydaný na smrť! Nech ho celý zbor ukameňuje vonku za táborom. 36 Celý zbor ho vyviedol von za tábor; ukameňovali ho a zomrel, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 37 Hospodin hovoril Mojžišovi: 38 Povedz Izraelcom, nech si zhotovujú strapce na okraje svojich šiat po všetky pokolenia a nech dajú na okrajové strapce purpurovomodrú šnúrku. 39 Strapce nech vám slúžia na to, aby ste sa - kedykoľvek sa na ne pozriete - rozpomenuli na všetky príkazy Hospodinove, aby ste ich plnili a nechodili za žiadosťami svojho srdca, ani svojich očí, ktoré by vás zaviedli k smilnej nevere, 40 aby ste si pripomínali a plnili všetky moje príkazy a aby ste boli svätými pre svojho Boha. 41 Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby som sa stal vaším Bohom. Ja som Hospodin, váš Boh.

Verš 34

Dali ho do väzenia, lebo sa nevedelo, ako sa s ním naloží.

Lv 24:12 - Dali ho do väzenia, kým nedostanú rozhodnutie na základe výpovede Hospodinovej.

Verš 3

a keď pripravíte Hospodinovi ohňovú obeť, spaľovanú alebo zábitnú obeť na splnenie zvláštneho sľubu, alebo ako dobrovoľný dar, alebo pri svojich sviatkoch, keď pripravíte príjemnú vôňu Hospodinovi z hovädzieho dobytka alebo z oviec,

Lv 22:21 - Ak niekto na splnenie osobitného sľubu alebo ako dobrovoľnú obeť prinesie obeť spoločenstva Hospodinovi, len bezchybné zviera získa obľubu; nesmie mať nijakú chybu.

Ex 29:18 - Celého barana spáľ na dym na oltári; to je spaľovaná obeť Hospodinovi, príjemnej vône; to je ohňová obeť Hospodinovi.

Verš 4

nech predloží ten, ktorý obetuje svoj obetný dar Hospodinovi, ako pokrmovú obeť desatinu éfy jemnej múky zamiesenej štvrtinou hínu oleja.

Lv 2:1 - Keď niekto prinesie Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obeť, jeho obeťou nech je jemná múka; poleje ju olejom a pridá k nej kadidlo.

Lv 6:14 - Má sa to pripraviť na platni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako pokrmovú obeť a predlož na príjemnú vôňu Hospodinovi.

Verš 38

Povedz Izraelcom, nech si zhotovujú strapce na okraje svojich šiat po všetky pokolenia a nech dajú na okrajové strapce purpurovomodrú šnúrku.

Dt 22:12 - Na štyroch rohoch svojho rúcha, ktorým sa odievaš, urob si strapce!

Mt 23:5 - A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu;

Verš 15

Rovnaké ustanovenie nech je v zbore pre vás i pre cudzinca, ktorý sa zdržuje medzi vami. Bude to večné ustanovenie pre vaše budúce pokolenia: ako pre vás, tak aj pre cudzinca pred Hospodinom.

Ex 12:49 - Jeden a ten istý zákon platí pre domorodca i pre cudzinca, ktorý sa zdržuje medzi vami.

Nm 9:14 - Ak sa zdržuje niekto medzi vami ako cudzinec a slávi paschu Hospodinovi, nech ju slávi podľa ustanovenia paschy a podľa jej predpísaného poriadku. Nech platí u vás rovnaké ustanovenie pre cudzinca i pre domorodca.

Verš 27

Ak sa však niektorá osoba z poblúdenia prehreší, nech predloží jednoročnú kozu ako obeť za hriech.

Lv 4:27 - Ak sa neúmyselne prehreší niekto z pospolitého ľudu tým, že koná proti niektorému príkazu Hospodinovmu, čo sa nesmie konať, a tak sa previní,

Nm 15,1 - Od 15. hlavy po 29. sú zachytené udalosti z doby trvajúcej skoro tridsaťsedem rokov. Lež Mojžiš z celého tohto času podáva len niekoľko zákonov rázu náboženského. Generácia, ktorú Pán odsúdil na zánik, vymiera a o novej generácii, ktorá nastupuje, hovorí sa iba bezprostredne pred vstupom do zasľúbenej zeme. Je dosť možné, že tieto zákony dostala už nová generácia, a to v ostatných rokoch pobytu na púšti, totižto potom, čo Izraeliti, odíduc od Kádeša, sťahovali sa tridsaťsedem rokov púšťou od Červeného mora smerom východným, pokým opäť nedošli ku Kádešu na počiatku štyridsiateho roku po odchode z Egypta (Dt 1,45; 2,1).

Nm 15,17-21 - O týchto predpisoch porov. Ex 22,29; 23,19; 34,26; Nm 18,12 n.; Dt 18,4.

Nm 15,22-31 - Porov. Lv 4,13 – 5,13. V Lv je reč o prestúpení zákona, tu však o zanedbaní niektorých predpisov. Verše 22–26 majú na mysli previnenie celej pospolitosti, verše 27–29 však previnenia jednotlivcov. Porov. Lv 4,27–33 a 5,7–13. Vyhubený (v. 30), t. j. vyobcovaný.

Nm 15,32-36 - Za porušenie sobotňajšieho pokoja už v Ex 31,15 sa ustanovuje trest smrti. Tu sa vec rieši znovu, pravdepodobne bola pochybnosť, čo s takým previnilcom urobiť, akou smrťou ho potrestať.

Nm 15,37-41 - Aj za časov Ježiša Krista sa tieto kystky ešte nosievali (Mt 9,20; 14,36). Farizeji nosievali dlhé, aby sa tým vystatovali svojou oddanosťou zákonu (Mt 23,5).