výhody registrácie

3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

3Moj 6, 1-23

1 Hospodin hovoril Mojžišovi: 2 Prikáž Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o spaľovanej obeti: Spaľovaná obeť má ostať na ohnisku oltára celú noc až do rána; oltárny oheň má ostať na ňom horieť. 3 Nech si kňaz oblečie svoje ľanové rúcho, ľanové spodky a vyberie popol, na ktorý oheň strávil spaľovanú obeť na oltári, a nech ho vysype vedľa oltára. 4 Potom si vyzlečie šaty a oblečie iné šaty; nech vynesie popol na čisté miesto za tábor. 5 Oheň na oltári nech ostane horieť; nesmie vyhasnúť, kňaz nech ním zapaľuje drevo každé ráno, nech rozloží na ňom spaľovanú obeť a spaľuje na ňom tuk obete spoločenstva. 6 Oheň nech ostáva stále horieť na oltári; nesmie vyhasnúť. 7 Toto je zákon o pokrmovej obeti: Nech ju synovia Áronovi prinesú k oltáru pre Hospodina. 8 Jeden z nich nech odoberie za hrsť jemnej múky z pokrmovej obete aj s olejom, aj všetko kadidlo, ktoré je na pokrmovej obeti; nech to spáli na oltári ako jej pripomienkovú časť na príjemnú vôňu Hospodinovi. 9 Čo zvýši z nej, nech zjedia Áron a jeho synovia. Má sa to jesť nekvasené na posvätnom mieste; nech to zjedia na nádvorí svätostánku. 10 Nesmie sa to piecť kvasené. Dal som im to ako podiel z mojich ohňových obetí. Nech je to svätosväté ako obeť za hriech a obeť zadosťučinenia za vinu. 11 Každý muž medzi synmi Áronovými smie z toho jesť. To je večné ustanovenie pre vaše pokolenia ohľadom ohňových obetí Hospodinovi. Čokoľvek sa ich dotkne, bude sväté. 12 Hospodin hovoril Mojžišovi: 13 Toto je obetný dar Árona a jeho synov, ktorý prinesú Hospodinovi v deň svojho pomazania: Desatina éfy jemnej múky na pravidelnú pokrmovú obeť, polovica ráno, polovica večer. 14 Má sa to pripraviť na platni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako pokrmovú obeť a predlož na príjemnú vôňu Hospodinovi. 15 Kňaz, ktorý spomedzi jeho synov bude po ňom pomazaný, bude to konať podľa večného ustanovenia Hospodinovho. Celá obeť sa má spáliť. 16 Každá pokrmová obeť kňaza nech je celožertvou; nesmie sa jesť. 17 Hospodin hovoril Mojžišovi: 18 Povedz Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o obeti za hriech: Obeť za hriech sa má zabiť pred Hospodinom na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť. Je svätosvätá. 19 Nech ju zje ten kňaz, ktorý ju obetuje ako obeť za hriech. Má sa zjesť na posvätnom mieste v predsieni svätostánku. 20 Čokoľvek sa dotkne jej mäsa, bude sväté. Ak niečo z jej krvi frkne na šaty, musíš to zmyť na posvätnom mieste. 21 Hlinenú nádobu, v ktorej sa varí, treba rozbiť, a ak sa varí v medenej nádobe, tú treba vydrhnúť a vypláchnuť vodou. 22 Obeť smie jesť každý muž spomedzi kňazov. Je svätosvätá. 23 Ale nesmie sa jesť nijaká obeť za hriech, z krvi ktorej sa vnesie niečo do svätostánku na vykonanie zmierenia vo svätyni; má sa spáliť.

3Moj 6, 1-23





Verš 3
Nech si kňaz oblečie svoje ľanové rúcho, ľanové spodky a vyberie popol, na ktorý oheň strávil spaľovanú obeť na oltári, a nech ho vysype vedľa oltára.
Nm 5:6 - Povedz Izraelcom: Ak muž alebo žena spácha nejaký hriech, ktorým sa človek spreneverí Hospodinovi, tá osoba sa previní;

Verš 14
Má sa to pripraviť na platni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako pokrmovú obeť a predlož na príjemnú vôňu Hospodinovi.
Nm 15:4 - nech predloží ten, ktorý obetuje svoj obetný dar Hospodinovi, ako pokrmovú obeť desatinu éfy jemnej múky zamiesenej štvrtinou hínu oleja.

Verš 15
Kňaz, ktorý spomedzi jeho synov bude po ňom pomazaný, bude to konať podľa večného ustanovenia Hospodinovho. Celá obeť sa má spáliť.
Lv 2:9 - Kňaz vezme z pokrmovej obete časť na pripomienku a spáli ju na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi.

Verš 18
Povedz Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o obeti za hriech: Obeť za hriech sa má zabiť pred Hospodinom na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť. Je svätosvätá.
Ex 29:37 - Sedem dní konaj tu zmierčie úkony na oltári, a tak ho posväť, aby potom bol oltár svätosvätý. Všetko, čo sa dotkne oltára, nech je sväté.

Verš 26
Oz 4:8 - Žijú z hriechu môjho ľudu, po jeho vine túžia.

Verš 30
Lv 4:5 - Potom nech pomazaný kňaz vezme trochu krvi z junca a nech ju prinesie do svätostánku.
Heb 13:11 - Lebo telá zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do svätyne za hriechy, spaľujú sa von za ohradou.

Lv 6,8-9 - Týmto veršom začína sa v hebrejskom texte 6. hlava. Vo veršoch 8–32 sa hovorí o celostných žertvách. Uvedené predpisy sa týkajú ponajviac kňazov. Celostnú žertvu obetovali každý deň, a to ráno a v podvečer (Ex 29,38–42). Ráno sa kládla obeta celá na oltár, večer len po čiastkach. Takto horela obeta celú noc. Cez deň konali aj iné obety, nebolo treba predlžovať rannú obetu.

Lv 6,14-18 - Okrem celostnej žertvy sa denne prinášali potravinové obety (Ex 29,40 n.). O pripomienke porov. 2,2. K v. 18 pozri Ex 29,37; 30,29. O víne sa tu nehovorí, hoci aj ono sa pridávalo k celostným žertvám. Ale kňazom sa zakazovalo piť v službe akýkoľvek opojný nápoj (Lv 10,8). Zasvätený – osoby a veci, ktoré prišli do dotyku s posvätnými predmetmi vo svätyni alebo s obetou, boli sväté, zasvätené. Také veci prináležali svätyni a osoby museli sa očistiť a obetou vykúpiť (Ex 29,37).

Lv 6,19-23 - Túto obetu neskoršie, ako píše Jozef Flávius, veľkňaz prinášal denne, a to ráno a večer (Ant. Jud. III,10,7). "Synovia" Áronovi v užšom zmysle sú všetci jeho nástupci v úrade veľkňazskom, lebo len veľkňazi boli skutočne pomazaní. V širšom zmysle jeho synmi sú ostatní kňazi. Desatina efy je gomer, t. j. 3,6 litra pozri Ex 16,36.

Lv 6,24-30 - Tieto verše doplňujú predpisy o obetách za hriech (4,24.29.33). Obetné zvieratá, usmrcovali sa na severnej strane, pozri 1,1. Do hlinenej nádoby ľahko vsiakne tekutina, preto nádobu po použití zničili. Vo verši 30 sa myslí na obety za veľkňaza (4,5; 16,14) a za celý národ (4,16; 16,15), ako aj na obetu v deň zmierenia (16,27). V tých prípadoch obety prinášali aj za hriechy kňazov, preto nemali na nich podiel.