  | 3. Kniha MojžisovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 3Moj 24, 1-23 |
1 3Moj 24, 1 Hospodin povedal Mojžišovi: 2 3Moj 24, 2 Prikáž Izraelcom, nech ti prinesú čistý olej z roztlčených olív na svetlo, aby sa mohla nastaviť ustavične horiaca lampa. 3 3Moj 24, 3 Nech ju Áron vystrojí pred oponou vo svätostánku, aby od večera do rána ustavične horela pred Hospodinom; to je večné ustanovenie pre vaše pokolenia. 4 3Moj 24, 4 Nech neustále rozostavuje lampy na čistý svietnik pred Hospodina. 5 3Moj 24, 5 Potom vezmi jemnú múku a upeč z nej dvanásť koláčov; jeden koláč má byť z dvoch desatín éfy. 6 3Moj 24, 6 Poklaď ich do dvoch radov, šesť do jedného radu na čistý stôl pred Hospodinom. 7 3Moj 24, 7 Na každý rad daj čisté kadidlo, aby bolo pri chlebe ako pripomienková časť na ohňovú obeť Hospodinovi. 8 3Moj 24, 8 Nech ich ustavične rozostavujú pred Hospodinom v každý deň sviatočného odpočinku. Je to večný zmluvný záväzok zo strany Izraelcov. 9 3Moj 24, 9 Bude to patriť Áronovi a jeho synom. Nech to zjedia na posvätnom mieste, lebo z ohňových obetí Hospodinových je to svätosvätá časť pre neho; to je večné ustanovenie. 10 3Moj 24, 10 Raz vyšiel medzi Izraelcov syn Izraelky, ktorý bol synom muža Egypťana. Syn Izraelky a istý Izraelec sa povadili; 11 3Moj 24, 11 syn Izraelky sa rúhal menu Božiemu a klial. Potom ho priviedli k Mojžišovi. Jeho matka sa volala Šelómít, dcéra Dibrího z kmeňa Dán. 12 3Moj 24, 12 Dali ho do väzenia, kým nedostanú rozhodnutie na základe výpovede Hospodinovej. 13 3Moj 24, 13 Vtedy hovoril Hospodin Mojžišovi: 14 3Moj 24, 14 Vyveď rúhača z tábora a nech mu položia ruky na hlavu všetci, ktorí ho počuli; nech ho celý zbor ukameňuje. 15 3Moj 24, 15 Izraelcom však povedz: Každý, kto prekľaje svojho Boha, ponesie svoj hriech. 16 3Moj 24, 16 Kto by sa rúhal menu Hospodinovmu, má byť vydaný na smrť: nech ho celý zbor ukameňuje. Nech je vydaný na smrť cudzinec i domorodec, ak sa rúha menu Božiemu. 17 3Moj 24, 17 Ak niekto zabije ktoréhokoľvek človeka, musí byť vydaný na smrť. 18 3Moj 24, 18 Kto zabije kus dobytka, musí dať zaň náhradu: život za život. 19 3Moj 24, 19 Ak niekto spôsobí úraz svojmu súkmeňovcovi, nech tak urobia jemu, ako urobil on: 20 3Moj 24, 20 zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; aký úraz spôsobil on človeku, tak nech urobia jemu. 21 3Moj 24, 21 Kto zabije zviera, musí ho nahradiť; kto zabije človeka, musí byť vydaný na smrť. 22 3Moj 24, 22 Rovnaké právo budete mať: cudzinec bude ako domorodec, lebo ja som Hospodin, váš Boh. 23 3Moj 24, 23 Keď Mojžiš hovoril o tom Izraelcom, vyviedli rúhača z tábora a ukameňovali ho. Tým Izraelci urobili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.
| | | 3Moj 24, 1-23 |
Verš 9
Bude to patriť Áronovi a jeho synom. Nech to zjedia na posvätnom mieste, lebo z ohňových obetí Hospodinových je to svätosvätá časť pre neho; to je večné ustanovenie.
Ex 29:32 - Áron a jeho synovia budú jesť mäso z barana a z chlebov v koši pri vchode do svätostánku.
Lv 8:31 - Vtedy povedal Mojžiš Áronovi a jeho synom: Uvarte mäso pri vchode do svätostánku a zjedzte ho tam i s chlebom, ktorý je v koši na vysviacačnú obeť, ako som prikázal: Nech ho zje Áron a jeho synovia.
1Sam 21:6 - Dávid odpovedal kňazovi: Isteže, od žien sme boli odlúčení už včera a predvčerom, keď som vyšiel, preto sú telá sluhov čisté. Hoci ideme vo všednej záležitosti, dnes budú posvätení na tele.
Mt 12:4 - Ako vošiel do domu Božieho a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nebolo dovolené jesť ani jemu, ani jeho sprievodu, jedine kňazom.
Verš 20
zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; aký úraz spôsobil on človeku, tak nech urobia jemu.
Ex 21:24 - oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu,
Dt 19:21 - Tvoje oko sa nezľutuje: život za život, oko za oko, zub za zub, ruka za ruku a noha za nohu!
Mt 5:38 - Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub.
Lv 24,2 - Porov. Ex 25,20 n.; 37,20.21.
Lv 24,5 - Dve desatiny (efy): 7,20 litra. Porov. Ex 25,23.40.
Lv 24,6-8 - Čistý stôl, t. j. stôl z čistého zlata (Ex 25,24). – Pozri 2,2. Ako čiastka zo suchej obety, čo sa spaľovala na oltári, volala sa pripomienkou, takisto aj toto kadidlo bolo pripomienkou vzhľadom na predkladané chleby. Kadidlo sa spálilo a chleby ostali pre kňazov. Jesť ich mohli len kňazi levitsky čistí, lebo to bolo svätosväté (2,3; 21,22).
Lv 24,10-12 - Tieto verše opisujú okolnosti a podrobné ustanovenia zákona o bohorúhaní. Príhoda sa stala, keď Mojžiš vyhlasoval zákony o svätosti a o sviatkoch (hl. 23 – 25). Meno rúhača sa neuvádza. Nebol to však Izraelita podľa otca. Hriech bohorúhania bol verejný. "Pánovo meno" – Izraeliti z úcty ani nevyslovovali zbytočne meno Jahve, lež nahradzovali ho menom Adonaj (Pán) alebo len jednoducho haššém – meno. – Zákon zakazoval zneužívanie mena Božieho (Ex 20,7), zakazoval modloslužbu a trestal ju smrťou (Ex 22,19), zakazovalo sa aj rúhanie (21,17), lež o treste nebolo ešte zmienky. Rúhanie bolo pokladané za taký veľký hriech, že bohorúhač nie je hodný, aby žil (Sk 7,57). Židia odsúdenca popravovali mimo tábora, neskoršie vonku za bránami mesta (Hebr 13,12). – Vkladanie rúk na hlavu previnilca značí, že Izraeliti počuli jeho bohorúhanie a že naozaj si zaslúži trest smrti (Dt 17,7).
Lv 24,17-22 - Porov. Ex 21,12 n. Zákon odvety bol akýmsi vodidlom pre sudcov, nie však pre súkromné osoby. Vyžadovalo sa riadne obžalovanie vinníka. Pri takýchto úrazoch bolo sa možno aj vykúpiť (Ex 21,23 n.).
