výhody registrácie

3. Kniha Mojžisova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

3Moj 2, 1-16

1 Keď niekto prinesie Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obeť, jeho obeťou nech je jemná múka; poleje ju olejom a pridá k nej kadidlo. 2 Zanesie ju kňazom, synom Áronovým. Kňaz vezme z toho za plnú hrsť múky a oleja so všetkým kadidlom a spáli túto pripomienkovú časť na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. 3 Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom ako najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových. 4 Keď prinesieš ako obetný dar pokrmovú obeť z niečoho upečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z jemnej múky, zarobené olejom, a nekvasené posúchy, natreté olejom. 5 Ak je tvoj obetný dar na platni pečenou pokrmovou obeťou, nech je z jemnej múky, zarobený olejom, nekvasený. 6 Polám ho na kusy a polej olejom. To je pokrmová obeť. 7 Ak je tvoj obetný dar pokrmovou obeťou, pripravenou v panvici, nech sa pripraví z jemnej múky s olejom. 8 Potom prines Hospodinovi pokrmovú obeť, ktorá bola pripravená z týchto vecí, predlož ju kňazovi, a ten ju zanesie na oltár. 9 Kňaz vezme z pokrmovej obete časť na pripomienku a spáli ju na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. 10 Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom. Je to najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových. 11 Nijaká pokrmová obeť, ktorú prinesiete Hospodinovi, nemá sa pripravovať s kvasom, lebo ani z kvasu ani z medu nič nesmiete spaľovať ako ohňovú obeť Hospodinovi. 12 Môžete ich predložiť Hospodinovi ako obetný dar z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa nemajú dostať. 13 Každý obetný dar svojej pokrmovej obete posoľ! Nikdy neprestaň dávať soľ zmluvy svojho Boha na svoju pokrmovú obeť. S každým obetným darom prines soľ. 14 Ak predložíš Hospodinovi pokrmovú obeť z prvých plodín, predlož rozdrvené mladé zrno z klasov na ohni pražených ako pokrmovú obeť zo svojich prvotín. 15 Polej ju olejom a pridaj k nej kadidlo. To je pokrmová obeť. 16 Kňaz nech spáli jej pripomienkovú časť z rozdrveného zrna a z oleja i so všetkým jej kadidlom ako ohňovú obeť Hospodinovi.

3Moj 2, 1-16





Verš 1
Keď niekto prinesie Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obeť, jeho obeťou nech je jemná múka; poleje ju olejom a pridá k nej kadidlo.
Lv 6:14 - Má sa to pripraviť na platni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako pokrmovú obeť a predlož na príjemnú vôňu Hospodinovi.
Lv 9:17 - Potom priniesol pokrmovú obeť, vzal z nej za plnú hrsť a spálil na oltári okrem rannej spaľovanej obete.
Nm 15:4 - nech predloží ten, ktorý obetuje svoj obetný dar Hospodinovi, ako pokrmovú obeť desatinu éfy jemnej múky zamiesenej štvrtinou hínu oleja.

Verš 2
Zanesie ju kňazom, synom Áronovým. Kňaz vezme z toho za plnú hrsť múky a oleja so všetkým kadidlom a spáli túto pripomienkovú časť na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi.
Lv 6:15 - Kňaz, ktorý spomedzi jeho synov bude po ňom pomazaný, bude to konať podľa večného ustanovenia Hospodinovho. Celá obeť sa má spáliť.

Verš 3
Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom ako najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových.
Lv 10:12 - Mojžiš hovoril Áronovi a jeho pozostalým synom, Eleázárovi a Ítámárovi: Vezmite pokrmovú obeť, ktorá zostala z ohňových obetí Hospodinových, a jedzte ju nekvasenú pri oltári, lebo je svätosvätá.

Verš 13
Každý obetný dar svojej pokrmovej obete posoľ! Nikdy neprestaň dávať soľ zmluvy svojho Boha na svoju pokrmovú obeť. S každým obetným darom prines soľ.
Mk 9:49 - Lebo každého osolí oheň [a každú obeť osolí soľ.]

Lv 2,1 - Nekrvavé obety pridávali sa k celostným žertvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a to v deň svätenia kňazov (6,19 n.), nekrvavou obetou bola "obeta zo žiarlivosti" (Nm 5,15), a keď bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5,11).

Lv 2,2 - Na pripomienku, hebr. azkárá, je tá časť nekrvavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári. Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milostivý. Iní to prekladajú slovami "voňavá časť", časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiastky sa nespaľovali (2,9; 5,12; 6,15; 24,7).

Lv 2,3 - "Posvätné" boli len tie časti obiet, ktoré mohli jedávať iba mužskí z rodiny Áronovej, a to na posvätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to kňazské podiely z obety za hriech (6,18.22; 10,17) a z obety za spreneveru (7,1.6; 14,13). Posvätnými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj doma (10,12–14).

Lv 2,11 - Kysnuté chleby alebo med nesmeli obetovať, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru (1 Kor 5,8; Gal 5,9). Kysnuté chleby mohli obetovať ako prvotiny úrody (7,13; 23,17; 2 Krn 31,5).

Lv 2,13 - Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obetách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety krvavé (Mk 9,49). Jedenie soli s chlebom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzavieraní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj "soľou zmluvy".