Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jób 7, 1-21

1 Či nie je údelom človeka na zemi boj? Jeho dni sú ako dni nádenníka, 2 ako otrok dychtí po chládku, ako nádenník baží po výplate. 3 Tak mi bol daný do dedičstva chladný svit mesiaca a boli mi nadelené noci útrap. 4 Keď si ľahnem, vravím: Kedy už vstanem? Ale večer sa preťahuje a zunuje sa mi prehadzovanie až do úsvitu. 5 Telo sa mi oblieklo do červov, moja koža popraskala ako hruda suchej zeme a mokvá. 6 Moje dni prebehli rýchlejšie ako tkáčsky čln a skončili sa v beznádeji. 7 Spomeň si, že môj život je len závan vetra, moje oko sa nevráti pozrieť sa na krásu. 8 Neuzrie ma oko toho, kto sa na mňa pozerá. Uprieš na mňa zrak, ale už ma niet. 9 Ako sa rozplynul oblak a zmizol, tak ten, kto zostupuje do ríše mŕtvych, už nevystúpi. 10 Už sa nevráti do svojho domu a doma ho nespoznajú. 11 Takže ja si nejdem krotiť ústa, prehovorím z bolesti svojho ducha, s trpkou dušou sa budem sťažovať. 12 Som azda more alebo morská obluda, že nado mnou ustanovuješ stráž? 13 Keď vravím: V posteli sa mi uľaví a lôžko ponesie môj nárek, 14 vtedy ma snami desíš a strašíš vidinami, 15 takže moja duša volí zadusenie, radšej volí smrť ako život. 16 Mám toho dosť! Večne žiť aj tak nebudem! Nechaj ma, veď moje dni sú len márnosť! 17 Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť, 18 že ho ráno čo ráno navštevuješ a každú chvíľu skúmaš? 19 Dokedy neodvrátiš odo mňa svoj zrak? Nenecháš ma ani kým neprehltnem slinu! 20 Čo ti spôsobím, ak by som zhrešil, ty strážca ľudí? Prečo si si ma postavil za terč, takže som sám sebe na ťarchu? 21 Prečo mi neodpustíš môj hriech a neprepáčiš moju vinu? Teraz si ľahnem do prachu, ty ma budeš hľadať, ale už ma nebude.

Verš 16

Mám toho dosť! Večne žiť aj tak nebudem! Nechaj ma, veď moje dni sú len márnosť!

Ž 62:9 - Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom. — Sela —

Ž 144:4 - Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň.

Verš 17

Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť,

Ž 8:4 - Keď hľadím na tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil, pýtam sa:

Ž 144:3 - Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš; a syn človeka, že naňho myslíš?

Heb 2:6 - Tak o tom ktosi kdesi svedčí: Čo je človek, že naňho pamätáš,alebo syn človeka, že oňho dbáš?

Verš 7

Spomeň si, že môj život je len závan vetra, moje oko sa nevráti pozrieť sa na krásu.

Jób 8:9 - veď my sme tu len včerajší a nemáme poznanie, lebo naše dni na zemi sú len tieň.

Jób 14:1 - Zo ženy zrodený človek žije len krátko, ale je sýty nepokoja.

Jób 16:22 - Veď prejde len niekoľko rokov a vydám sa na cestu, z ktorej sa nevrátim.

Ž 90:5 - Odplavuješ ich, sú ako sen, ako tráva, čo pučí zrána;

Ž 90:9 - Všetky dni naše miznú v tvojom hneve, roky sa nám končia ako vzdych.

Ž 102:11 - pre tvoj veľký hnev a tvoju rozhorčenosť, lebo si ma zodvihol a odhodil.

Ž 103:15 - Človek, ktorého dni sú ako tráva, kvitne ako poľný kvet;

Ž 144:4 - Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň.

Iz 40:6 - Hlas hovorí: Volaj! Ja však hovorím: Čo mám volať? Všetko, čo má telo, je ako tráva a všetka jeho nádhera je sťa poľný kvet.

Jak 4:14 - vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom. Veď ste para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom mizne.

1Pt 1:24 - lebo všetci ľudia sú ako trávaa celá ich sláva ako kvet v tráve.Tráva uschne,kvet opadne,

Job 7,2 - Nádenník túžobne čaká na svoju mzdu, ktorá pozostávala nie tak v peniazoch, ako v naturáliách. Tieto dostával nádenník podľa povahy odmeny denne alebo podľa ujednania (napr. pastier dostával svoju odmenu raz do roka podľa množstva dobytčieho dorastu: porov. Lv 19,13; Dt 24,14 n.).

Job 7,5 - Slová živo poukazujú na povahu Jóbovej choroby (porov. poznámku k 2,7).

Job 7,6 - Keďže Jóbova choroba tak sa rozmohla, že mu pokryla celé telo, Jób sa správne nazdáva, že sa mu už urýchlene blíži koniec života, a tak nastáva preňho aj úplná záhuba.

Job 7,12 - Jób vo svojich bolestiach nenachádza pokoja. Svojím nepokojom podobá sa rozbúrenému moru alebo veľkým morským rybám, ktoré zdanlivo nikdy nespia, ani si neodpočinú od plávania.

Job 7,22 - Ak Boh neodpustí Jóbovi v krátkom čase, musí Jób zomrieť, a potom Boh, i keby chcel, nemôže mu už nijaké dobrodenie preukázať.