  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Jób 10, 1-22 |
1 Jób 10, 1 Z tej duše sa mi zhnusil život, vypustím zo seba svoju sťažnosť, z horkej duše prehovorím. 2 Jób 10, 2 Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Daj mi vedieť, prečo vedieš so mnou spor! 3 Jób 10, 3 Je to podľa teba dobré, že utláčaš a opovrhuješ dielom svojich dlaní, a že radu bezbožných svetlom zalievaš? 4 Jób 10, 4 Máš azda oči človeka a zrak smrteľníka? 5 Jób 10, 5 Či sú tvoje dni ako dni človeka a tvoje roky ako dni muža, 6 Jób 10, 6 že sa usiluješ nájsť u mňa previnenie a pátraš po mojom hriechu? 7 Jób 10, 7 Hoci aj vieš, že nie som vinný a niet nikoho, čo by ma vytrhol z tvojej ruky? 8 Jób 10, 8 Tvoje ruky ma sformovali, celého ma pospájali, a teraz ma pohltíš? 9 Jób 10, 9 Pamätaj, prosím, že si ma utvoril ako hlinu a vraciaš ma do prachu. 10 Jób 10, 10 Či si ma nezlial ako mlieko a nenechal zraziť sa ako syr? 11 Jób 10, 11 Priodel si ma mäsom a kožou, z kostí a šliach si ma utkal. 12 Jób 10, 12 Dal si mi život, milosť a tvoja starostlivosť strážila môjho ducha. 13 Jób 10, 13 Tieto veci si ukrýval v srdci, viem, že toto si mal v úmysle, 14 Jób 10, 14 že ak hreším, spozoruješ to a nenecháš ma bez trestu. 15 Jób 10, 15 Keď som sa previnil, beda mi! Keby som aj konal spravodlivo, ani tak nemôžem pozdvihnúť hlavu, lebo som sýty ponižovania. Len sa pozri na tú moju biedu! 16 Jób 10, 16 Ak zdvihnem hlavu, lovíš ma ako lev a obratom ma prekvapíš. 17 Jób 10, 17 Staviaš nových svedkov a znásobuješ svoj hnev proti mne. Neustále útoky a vojna sú mojím údelom. 18 Jób 10, 18 Tak prečo si ma vyviedol z lona matky? Skonal by som, ani jedno oko by to nezbadalo. 19 Jób 10, 19 Bol by som, ako keby ma nikdy nebolo, prevezený z maternice rovno do hrobu. 20 Jób 10, 20 Nie je vari poskromne mojich dní? Tak teda prestaň a nechaj ma, nech trochu pookrejem, 21 Jób 10, 21 kým pôjdem a nevrátim sa do ríše tmy a tieňov smrti, 22 Jób 10, 22 do ríše takej tmy, ako je čerň šera smrti, ríše bez poriadku, kde je žiara svetla ako temno tmy.
| | | Jób 10, 1-22 |
Verš 16
Ak zdvihnem hlavu, lovíš ma ako lev a obratom ma prekvapíš.
Iz 38:13 - O pomoc volám až do rána. Ako lev drví všetky moje kosti, vo dne v noci ma vydávaš napospas.
Nár 3:10 - |TU(dálet)|Tu Pre mňa je striehnucim medveďom, levom v úkryte.
Verš 9
Pamätaj, prosím, že si ma utvoril ako hlinu a vraciaš ma do prachu.
Gn 2:7 - Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
Gn 3:19 - V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš.
Verš 10
Či si ma nezlial ako mlieko a nenechal zraziť sa ako syr?
Ž 139:15 - Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme.
Verš 18
Tak prečo si ma vyviedol z lona matky? Skonal by som, ani jedno oko by to nezbadalo.
Jób 3:11 - Prečože som sa nenarodil mŕtvy, nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky?
Job 10,10 - Slová poukazujú na skrytý a tajomný vznik ľudského života v lone matky. Starý zákon spomína s istou obľubou podivuhodný vznik ľudského tela v skrytosti. O jeho utváraní najlepšie vie iba Boh (porov. Ž 139,13.15.16).
Job 10,17 - "Nové vojská" sú nové vlny utrpenia a pohrôm, ktoré sa na Jóba bez prestania valia.
Job 10,21 - Starozákonné podsvetie (šeól) je pochmúrne.
