výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 7, 1-21

1 Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka. 2 Jako sluha, ktorý dychtí po tôni, jako nájomník, ktorý túžobne očakáva plat za svoju prácu, 3 tak sú mi nadedené mesiace márnosti a tak mi načítali nocí trápenia. 4 Keď ležím, hovorím: Kedyže už vstanem? Ale zase sa tiahne večer, a tak som sýty prehadzovania sa až do mraku. 5 Moje telo sa odialo červy a kôrou prachu; moja koža sa svraštila a tečie hnisom. 6 Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje. 7 Pamätaj, že môj život je ako vietor; moje oko už viacej neuvidí dobrého; 8 neuzrie ma oko toho, kto ma vidí; tvoje oči pozrú na mňa, a mňa už nebude. 9 Jako zaniká oblak a ide ta, taký je aj ten, kto sostupuje do hrobu; nevyjde zase hore; 10 nenavráti sa viacej do svojho domu, ani ho viacej nepozná jeho miesto. 11 Preto ani ja nebudem zdŕžať svoje ústa; hovoriť budem v úzkosti svojho ducha; vravieť budem v horkosti svojej duše. 12 Či som ja azda morom, či azda morskou obludou, že si postavil proti mne stráž? 13 Keď poviem: Moja posteľ ma poteší, moja loža pozdvihne v mojom náreku; 14 vtedy ma strašíš snami a desíš ma videniami, 15 takže si moja duša volí zaškrtenie, radšej smrť ako také moje kosti. 16 Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť. 17 Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho? 18 A že ho navštevuješ každého rána, zkúšaš ho každej chvíle? 19 Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny? 20 Zhrešil som; čo ti mám učiniť, ó, ty, ktorý strežieš ľudí? Prečo si si ma postavil za cieľ, aby som bol sám sebe bremenom? 21 A prečo neodpustíš môjho prestúpenia a neodnímeš mojej neprávosti? Lebo teraz už ľahnem do prachu, a keď ma budeš ráno hľadať, nebude ma.

Jób 7, 1-21





Verš 16
Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.
Ž 62:9 - Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.
Ž 144:4 - Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.

Verš 17
Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?
Ž 8:4 - Keď vidím tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si postavil,
Ž 144:3 - Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!
Heb 2:6 - A ktosi osvedčil kdesi a povedal: Čo je človek, že pamätáš na neho, alebo syn človeka, že ho navštevuješ?!

Verš 7
Pamätaj, že môj život je ako vietor; moje oko už viacej neuvidí dobrého;
Jób 8:9 - Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -
Jób 14:1 - Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.
Jób 16:22 - Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.
Ž 90:5 - Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne.
Ž 90:9 - Lebo všetky naše dni idú ta pre tvoj búrlivý hnev; končíme svoje roky jako reč.
Ž 102:11 - Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
Ž 103:15 - Človek je čo do svojich dní jako tráva; kvitne jako kvet na poli;
Ž 144:4 - Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
Iz 40:6 - Hlas hovorí: Volaj! A povedal: Čo mám volať? Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet:
Jak 4:14 - vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom mizne.
1Pt 1:24 - Lebo každé telo je ako tráva a každá sláva človeka jako kvet trávy; tráva uschla, a jej kvet opadol;

Job 7,2 - Nádenník túžobne čaká na svoju mzdu, ktorá pozostávala nie tak v peniazoch, ako v naturáliách. Tieto dostával nádenník podľa povahy odmeny denne alebo podľa ujednania (napr. pastier dostával svoju odmenu raz do roka podľa množstva dobytčieho dorastu: porov. Lv 19,13; Dt 24,14 n.).

Job 7,5 - Slová živo poukazujú na povahu Jóbovej choroby (porov. poznámku k 2,7).

Job 7,6 - Keďže Jóbova choroba tak sa rozmohla, že mu pokryla celé telo, Jób sa správne nazdáva, že sa mu už urýchlene blíži koniec života, a tak nastáva preňho aj úplná záhuba.

Job 7,12 - Jób vo svojich bolestiach nenachádza pokoja. Svojím nepokojom podobá sa rozbúrenému moru alebo veľkým morským rybám, ktoré zdanlivo nikdy nespia, ani si neodpočinú od plávania.

Job 7,22 - Ak Boh neodpustí Jóbovi v krátkom čase, musí Jób zomrieť, a potom Boh, i keby chcel, nemôže mu už nijaké dobrodenie preukázať.