výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jób 13, 1-28

1 Nuž to všetko videlo moje oko, moje ucho to počulo a pochopilo. 2 Čo vy viete, viem aj ja, nezaostávam za vami. 3 Ja však budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa obhajovať pred Bohom, 4 zatiaľ čo vy zliepate lži. Naničhodní lekári ste všetci! 5 Kiež by ste čušali, to by bola vaša múdrosť! 6 Len si vypočujte moje dôvody a pozorujte moju obhajobu. 7 Budete azda luhať pre Boha a podvádzať v jeho prospech? 8 Chytáte mu stranu? Za Boha vediete spor? 9 Dopadne to dobre, ak vás preverí? Alebo ho chcete oklamať ako klamete človeka? 10 Celkom isto vás pokarhá, ak mu potajomky budete chytať stranu. 11 Nevydesí vás jeho vznešenosť a nepadne na vás z neho hrôza? 12 Vaše pamätihodné výroky sú príslovia z popola, vaše hradby sú len z hliny. 13 Buďte chvíľu ticho, nech prehovorím ja, nech sa so mnou stane čokoľvek! 14 Načo v zuboch nesiem svoje telo a v hrsti držím svoj život? 15 Veď nech ma aj zabije, nebudem už čakať, ale budem obhajovať pred ním svoje cesty. 16 Aj to mi bude na spásu, pretože pred neho nepríde nehanebník. 17 Vydržte počúvať moju reč a môj výklad nech vám vojde do uší! 18 Tu teda predkladám svoj spor, viem, že budem mať pravdu. 19 Ktože by sa chcel so mnou prieť? Lebo ak teraz budem mlčať, zahyniem. 20 Iba dve veci mi nerob a nebudem sa viac pred tebou skrývať: 21 Vzdiaľ odo mňa svoju ruku a nedes ma! 22 Potom zavolaj a ja odpoviem, alebo ja prehovorím a ty mi odpovieš. 23 Koľko mám previnení a hriechov? Daj mi poznať môj zločin a hriech! 24 Prečo ukrývaš svoju tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa? 25 Hrozíš vari rozviatemu lístiu a prenasleduješ suchú slamu? 26 Veď si proti mne zapisuješ trpké veci a dávaš mi dediť viny mladosti. 27 Zasekávaš mi nohy do klady, dozeráš na všetky moje chodníky, značkuješ moje chodidlá, 28 hoci človek sa rozpadne ako bútľavina, ako šaty, ktoré rozožrali mole.

Jób 13, 1-28





Verš 4
zatiaľ čo vy zliepate lži. Naničhodní lekári ste všetci!
Jób 16:2 - Veľa takého som už počul, všetci ste len takí sužujúci tešitelia.

Verš 5
Kiež by ste čušali, to by bola vaša múdrosť!
Prís 17:28 - Ak mlčí, aj pochábľa pokladajú za múdreho, a za rozumného, keď má zatvorené pery.

Verš 7
Budete azda luhať pre Boha a podvádzať v jeho prospech?
Jób 17:5 - Ak niekto za odmenu udáva priateľov, oči jeho synov oslepnú.
Jób 32:21 - Nikoho nebudem zvýhodňovať, ani nikomu nebudem lichotiť,
Jób 36:4 - Moje slová neklamú a pred tebou je ten, čo má dokonalé poznanie.

Verš 15
Veď nech ma aj zabije, nebudem už čakať, ale budem obhajovať pred ním svoje cesty.
Ž 23:4 - Nebudem sa báť zlého, hoc by som šiel temným údolím. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou.
Prís 14:32 - Bezbožníka zavrhne jeho vlastná zloba, ale spravodlivý dôveruje aj v hodine smrti.

Verš 20
Iba dve veci mi nerob a nebudem sa viac pred tebou skrývať:
Jób 9:34 - Nech odvráti odo mňa svoju palicu, nech ma nedesí jeho hrôza,
Jób 33:7 - Nemusíš mať zo mňa hrôzu a môj nátlak na teba nedoľahne.

Verš 24
Prečo ukrývaš svoju tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa?
Jób 16:9 - Jeho hnev ma roztrhal, nenávidel ma a škrípal na mňa zubami. Môj nepriateľ zaostruje na mňa oči.
Jób 19:11 - Jeho hnev vzbĺkol proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa.
Jób 33:10 - Nachádza proti mne zámienky, pokladá ma za svojho nepriateľa.
Nár 2:5 - |TU(hé)|Tu Pán bol ako nepriateľ, pohltil Izrael, pohltil všetky jeho paláce, zničil jeho pevnosti a zväčšil judskej dcére zármutok a žalosť.

Verš 26
Veď si proti mne zapisuješ trpké veci a dávaš mi dediť viny mladosti.
Ž 25:7 - |TU(zajin)|Tu Na hriechy mojej mladosti a na moju odbojnosť nespomínaj! Pamätaj na mňa svojou milosťou, lebo si dobrotivý, Hospodin.

Verš 27
Zasekávaš mi nohy do klady, dozeráš na všetky moje chodníky, značkuješ moje chodidlá,
Jób 33:11 - Nohy mi zatvára do klady, stráži všetky moje chodníky.

Job 13,4 - Keď Jóbovi priatelia ustavične tvrdia, že každý trpiaci nešťastlivec musí byť súčasne aj veľkým hriešnikom, podliehajú veľkému omylu a hovoria veľkú lož. Preto ich menuje Jób "nanič lekármi".

Job 13,14 - "Telo držať medzi zubmi" znamená: svoj život a svoje právo až do krajnosti brániť. Aj zvrat "dušu na dlaň klásť" znamená: nebezpečenstvu vystaviť svoj život, ak by sa tak nejaké zlo dalo odvrátiť (Sdc 12,3; 1 Sam 19,5).