  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Jób 31, 1-40 |
1 Jób 31, 1 So svojimi očami som uzavrel zmluvu, ako by som sa teda mohol obzerať za pannou? 2 Jób 31, 2 Aký je za to údel od Boha z výsosti a aké dedičstvo od Všemohúceho na výšinách? 3 Jób 31, 3 Či nešľachetným nehrozí skaza a páchateľovi bezprávia pohroma? 4 Jób 31, 4 Vari sa on nepozerá na moje cesty a všetky moje kroky nepočíta? 5 Jób 31, 5 Ak som si počínal nečestne, ak sa moja noha ponáhľala zradiť, 6 Jób 31, 6 potom nech ma Boh odváži na váhach spravodlivosti a nech zvie, že som bezúhonný. 7 Jób 31, 7 Ak sa môj krok od cesty odchýlil a moje srdce za tým, čo oči vidia, kráčalo, a na moje dlane nejaká škvrna prilipla, 8 Jób 31, 8 nech potom iný zje, čo ja zasejem a moje potomstvo nech je vykorenené! 9 Jób 31, 9 Ak ma srdce zviedlo za ženou až tak, že som striehol pri susedových dverách, 10 Jób 31, 10 nech moja žena melie pre iného a iní nech sa nad ňou skláňajú. 11 Jób 31, 11 Veď to je nehanebnosť a previnenie, ktoré patrí na súd, 12 Jób 31, 12 bol by to oheň spaľujúci až po Abaddon, ktorý ničí od koreňa všetko, čo som získal. 13 Jób 31, 13 Ak som svojmu sluhovi alebo slúžke pri spore so mnou odoprel právo, 14 Jób 31, 14 čo urobím, keď Boh povstane a ako budem odpovedať, keď ma bude skúmať? 15 Jób 31, 15 Vari ten, čo ma v matke utvoril, neutvoril aj jeho? Nie je to ten istý, ktorý nás stvárnil v lone matky? 16 Jób 31, 16 Ak som sa od želania chudobných odvracal, ak som oči vdovy nechal vyhasnúť, 17 Jób 31, 17 ak som sám jedával svoj krajec chleba a sirota z neho nejedla 18 Jób 31, 18 — veď od mladosti ma vychovával ako otec a od lona mojej matky viedol —; 19 Jób 31, 19 ak som sa díval na hynúceho bez odevu a na chudobného bez prikrývky, 20 Jób 31, 20 ak mi nedobrorečili jeho bedrá, ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec, 21 Jób 31, 21 ak som sa rukou zahnal na sirotu, lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne, 22 Jób 31, 22 nech mi rameno z pleca odpadne a ruka sa mi z kĺbu vylomí. 23 Jób 31, 23 Veď pohroma od Boha je mojím postrachom, nemôžem zniesť jeho vznešenosť. 24 Jób 31, 24 Ak som svoju dôveru vkladal do zlata a žltému kovu som hovoril: Ty si moja nádej, 25 Jób 31, 25 ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo, že moja ruka nadobudla veľký zisk, 26 Jób 31, 26 ak som videl žiariť slnečné svetlo a mesiac ako nádherne putuje po oblohe, 27 Jób 31, 27 ak ma tajne zviedlo moje srdce, takže som im rukou poslal bozk, 28 Jób 31, 28 aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd, pretože tým by som zaprel Boha z výsosti. 29 Jób 31, 29 Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel, a jasal som, keď ho stihlo zlé? 30 Jób 31, 30 Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým, že by som bol na neho zvolával kliatbu. 31 Jób 31, 31 Vari hovorili chlapi v mojom stane: Kiežby nám dal z mäsa, veď nie sme sýti!? 32 Jób 31, 32 Cudzinec nikdy nenocoval na ulici, pocestnému som vždy otvoril dvere. 33 Jób 31, 33 Ak som skrýval svoje hriechy, ako to robia ľudia, a tak som v hrudi utajil svoju vinu, 34 Jób 31, 34 potom nech mlčím a nevyjdem z dverí, veď by som sa triasol pred veľkým davom a bál by som sa pohŕdania príbuzných! 35 Jób 31, 35 Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo! Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu 36 Jób 31, 36 by som určite na pleci niesol a priviazal by som si ho na hlavu ako veniec! 37 Jób 31, 37 O všetkých svojich krokoch by som mu porozprával a ako vojvodca by som k nemu pristúpil! 38 Jób 31, 38 Ak proti mne kričí moja roľa a vedno s ňou jej brázdy plačú, 39 Jób 31, 39 ak som z jej úrody jedol a nezaplatil a jej majiteľov umoril, 40 Jób 31, 40 nech namiesto pšenice bodľač zarodí a namiesto jačmeňa burinu. Tu sa končia slová Jóba.
| | | Jób 31, 1-40 |
Verš 32
Cudzinec nikdy nenocoval na ulici, pocestnému som vždy otvoril dvere.
Heb 13:2 - Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí vďaka nej prijali ako hostí anjelov, hoci o tom nevedeli.
1Pt 4:9 - Buďte navzájom pohostinní, bez šomrania.
Verš 4
Vari sa on nepozerá na moje cesty a všetky moje kroky nepočíta?
2Krn 16:9 - Lebo oči Hospodina pozorujú celú zem, aby posilnil tých, čo sú mu srdcom plne oddaní. Nerozvážne si v tom postupoval, lebo odteraz budeš musieť bojovať.
Jób 34:21 - Jeho oči sú upreté na cesty každého človeka všetky jeho kroky pozoruje.
Prís 5:21 - Veď pred Hospodinom sú cesty každého človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.
Prís 15:3 - Oči Hospodina sú všade, hľadia na zlých aj dobrých.
Jer 32:19 - Si veľký v múdrosti a mocný v skutkoch, tvoje oči dozerajú na všetky cesty ľudských synov, aby si každému odplatil podľa jeho cesty a podľa ovocia jeho skutkov.
Verš 9
Ak ma srdce zviedlo za ženou až tak, že som striehol pri susedových dverách,
Jób 24:15 - Oko cudzoložníka vyčkáva na súmrak a hovorí si: Ani oko ma nezbadá. Navyše, tvár si prikryje závojom.
Prís 7:25 - Nech ti srdce neodbočí na jej cesty a netúlaj sa po jej chodníkoch!
Verš 14
čo urobím, keď Boh povstane a ako budem odpovedať, keď ma bude skúmať?
Ž 44:21 - Keby sme boli zabudli na meno nášho Boha a vystierali ruky k cudziemu bohu,
Verš 15
Vari ten, čo ma v matke utvoril, neutvoril aj jeho? Nie je to ten istý, ktorý nás stvárnil v lone matky?
Jób 34:19 - hovorí sa tak tomu, čo nenadŕža vládcom a neuprednostňuje bohatého pred chudobným, pretože oni všetci sú dielom jeho rúk.
Prís 14:31 - Ten, čo utláča biedneho, potupuje svojho Tvorcu, ctí ho však ten, kto sa nad chudobným zľutúva.
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho neminie trest.
Verš 24
Ak som svoju dôveru vkladal do zlata a žltému kovu som hovoril: Ty si moja nádej,
Mk 10:24 - Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva!
1Tim 6:17 - Bohatým v tomto veku prikazuj, aby neboli namyslení a neskladali nádej v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nás štedro zabezpečuje všetkým, čo potrebujeme.
Verš 25
ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo, že moja ruka nadobudla veľký zisk,
Ž 62:10 - Pozemšťania sú ako dych, ľudia sú len klam. Na váhach sú všetci ľahší, než je dych.
Verš 26
ak som videl žiariť slnečné svetlo a mesiac ako nádherne putuje po oblohe,
Dt 4:19 - Pri pohľade na nebesia uvidíš slnko, mesiac a hviezdy, teda celý nebeský zástup, nedaj sa zviesť, neklaňaj sa im a neslúž veciam, ktoré Hospodin, tvoj Boh, dal všetkým národom pod celým nebom.
Verš 29
Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel, a jasal som, keď ho stihlo zlé?
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho neminie trest.
Verš 30
Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým, že by som bol na neho zvolával kliatbu.
Mt 5:44 - Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú,
Rim 12:14 - Dobrorečte tým, ktorí vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte.
Job 31,2-4 - Trest patrí hriešnikovi. Ale v čomže majú svoj pôvod moje hrozné utrpenia, keďže sám som nevinný?
Job 31,7 - "Škvrna na dlani prilipnutá" je vlastne nespravodlivo nadobudnutý cudzí majetok.
Job 31,9-12 - Cudzoložstvo.
Job 31,13 - Jób nepoškodil nikdy právo svojich otrokov. Veď pre všetko jeho konanie bola mu smernicou bázeň Božia a súčasne aj úcta pred dôstojnosťou ľudskou, ktorú priznával každému ako sebe rovnému tvoru.
Job 31,21 - Pre svoje vznešené postavenie, aké požíval práve na mestskom súde, mal síce možnosť dopustiť sa aj neprávosti, no svedomie mu to nikdy nedovolilo.
Job 31,27 - "Moju ruku pery bozkali" – bozk tu znamená najskôr nejaký modlársky obrad, ktorým uctievali slnko alebo mesiac.
Job 31,35-37 - Jób chce osvedčenie o svojej nevinnosti predložiť Bohu písomne a podpísať ho vlastným menom (verš 35 ab). Slová "Tu môj znak" v hebrejskom texte doslovne znejú: Tu je písmeno T. (Porov. Ez 9,4 a Zjv 7,3 n., kde znak služobníkov Božích ich mal všetkým urobiť zjavnými.)
Job 31,38-40 - Tieto verše svojím obsahom lepšie by sa pripojili po verši 34.
Job 31,38 - Chudobným bedárom, vdovám a sirotám ulúpené poľnosti nariekajú nad neprávosťou.
