Verš 4
Svojmu priateľovi som na posmech. Ja, ktorý Boha vzývam, dostal som od neho odpoveď, som spravodlivý a bezúhonný, som na posmech.
Jób 16:10 - Naširoko roztvorili proti mne ústa, hanebne ma vyfackali, všetci do jedného sa proti mne spolčujú.
Jób 17:2 - Okolo mňa je samý posmeškár a moje oko spočíva na ich uštipačnostiach.
Jób 21:3 - Vydržte ešte, keď budem hovoriť! Až keď dohovorím, potom sa posmievaj!
Jób 30:1 - Teraz sa mi však smejú mladší odo mňa a tí, ktorých otcov som nechcel postaviť ani ku psom svojho stáda.
Prís 14:2 - Kto kráča čestne, má bázeň pred Hospodinom, no pohŕda ním ten, čo sa správa scestne.
Verš 6
Na pokoji sú stany ničiteľov, v bezpečí sú tí, čo rozhorčujú Boha, čo by chceli Boha mať v hrsti.
Jób 21:7 - Prečo bezbožní ľudia žijú, dosahujú vysoký vek, ba dokonca nadobúdajú veľký majetok?
Ž 73:11 - Hovoria: Ako sa to dozvie Boh? Pozná to Najvyšší?
Jer 12:1 - Hospodin, ty si v práve, keď sa s tebou súdim. Predsa chcem s tebou hovoriť o práve. Prečo je úspešná cesta svojvoľných? Všetci, ktorí sa dopúšťajú nevery, si žijú pokojne.
Hab 1:3 - Prečo mi dávaš vidieť krivdu, aj sám sa pozeráš na trápenie? Skaza a ukrutnosť je predo mnou. Aj spor vzniká a hádka povstáva.
Verš 11
Či ucho neskúma slová ako podnebie úst ochutnáva jedlo?
Jób 6:30 - Azda je na mojom jazyku neprávosť, vari podnebie mojich úst nerozozná skazenosť?
Jób 34:3 - Veď ucho preveruje slová tak, ako podnebie ochutnáva jedlo.
Verš 14
Veď čo on zrúca, viac sa nevybuduje, koho on zavrie, tomu viac neotvoria.
Jób 9:12 - Keď on niečo uchytí, kto mu v tom zabráni? Kto mu povie: Čo to robíš!?
Jób 11:10 - Ak sa priženie, dá ťa uväzniť a zvolá súd, kto mu v tom zabráni?
Zjv 3:7 - Anjelovi cirkvi vo Filadelfii napíš: Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí.
Verš 17
Radcov necháva ísť bosých a zo sudcov robí bláznov,
2Sam 15:31 - Dávidovi hlásili: Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitófel. Dávid povedal: Hospodin nech zmarí Achitófelovu radu.
2Sam 17:14 - Absolón a všetci muži Izraela vyhlásili: Lepšia je rada Arkíjca Chúšaja než rada Achitófela. Hospodin sa rozhodol zmariť chytrácku radu Achitófela, aby tým Absolóna stihla pohroma.
2Sam 17:23 - Keď Achitófel videl, že sa nestalo podľa jeho rady, osedlal si osla a odišiel domov do svojho mesta. Dal si do poriadku domácnosť a obesil sa. Po smrti ho pochovali v hrobe jeho otca.
Iz 19:12 - Kdeže sú tvoji mudrci? Nech ti oznámia a dajú vedieť, ako rozhodol Hospodin zástupov o Egypte.
Iz 29:14 - opäť budem konať divy pre tento ľud, div za divom, a múdrosť jeho mudrcov sa stratí, rozumnosť jeho rozumných sa skryje.
1Kor 1:19 - Veď je napísané: Zmarím múdrosť múdrycha rozumnosť rozumných zničím.
2Sam 15:31 - Dávidovi hlásili: Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitófel. Dávid povedal: Hospodin nech zmarí Achitófelovu radu.
Verš 20
Pripravuje o reč tých, na ktorých sa spoliehame, starcov zbavuje súdnosti.
Jób 32:9 - Dlhovekí nie sú vždy múdri a starší nie vždy rozumejú tomu, čo je správne.
Iz 3:2 - hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, veštca i starca,
Verš 21
Na kniežatá vylieva pohŕdanie a opasky mocných ničí.
Ž 107:40 - On vylial opovrhnutie na kniežatá a nechal ich blúdiť sem a ta.
Verš 22
Odkrýva nepreskúmané hlbiny tmy a na svetlo vynáša tiene smrti.
Mt 10:26 - Nebojte sa ich teda! Veď nič nie je zahalené, čo sa neodhalí a nič nie je skryté, čo sa nestane známym.
1Kor 4:5 - Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha.
Verš 23
Necháva národy vyrásť a hubí ich, zveľaďuje ich a potom odprace.
Ž 107:38 - Požehnal ich a veľmi sa rozmnožili. Nedopustil, aby im z dobytka ubudlo.
Verš 24
Odoberá rozum vodcom národov zeme, necháva ich blúdiť v pustatinách bez ciest
Ž 107:4 - Blúdili pustatinou a po púšti, nenašli cestu k obývanému mestu.
Ž 107:40 - On vylial opovrhnutie na kniežatá a nechal ich blúdiť sem a ta.
Job 12,7-25 - Kto si chce v plnej miere vysvetliť utrpenie Jóbovo, tomu nestačí odvolávať sa na Božiu múdrosť, o ktorej nemôže nikto mať pochybnosti, keďže aj nemé tvorstvo svojím počínaním podáva dôkazy o nej (verš 7–10), ale musí brať zreteľ aj na iné Božie vlastnosti. Nestačí ani odkazovať na životnú skúsenosť starších predkov (verš 12). Lebo pozorovanie Božej múdrosti – ako ňou pôsobí Boh v celom viditeľnom svete – dostatočne ukazuje, že Boh nezávisle na vôli kohokoľvek, bez ohľadu na zásluhu alebo vinu môže dopustiť nešťastia. Boh nechce zlo, ale ho pripúšťa, lebo človek má slobodnú vôľu.
Job 12,11 - Ľudský život je dosť krátky, a preto nestačí, aby jednotlivec nadobudol v ňom dostatočnú životnú múdrosť.
Job 12,16 - Pri hriešnych zvodcoch stretáme sa v živote s ľuďmi, ktorí bez svojej viny dostali sa do osudného bludu.
