Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 13, 1-28

1 Ajhľa, všetko som to videl na vlastné oči, počul som na vlastné uši a pochopil som to. 2 Čo vy viete, to aj ja viem, nie som menejcenný popri vás. 3 Ale ja chcem hovoriť so Všemohúcim a túžim hájiť sa pred Bohom. 4 Vy však pravdu klamom zatierate, šarlatánski lekári ste vy všetci. 5 Keby ste aspoň celkom umĺkli, počítalo by sa vám to za múdrosť. 6 Počúvajte, prosím, moju obranu a pozorujte námietky mojich perí. 7 V prospech Boha chcete hovoriť prevrátenosť a kvôli Nemu chcete vravieť klam? 8 Jemu chcete chytať stránku, alebo za Boha viesť spor? 9 Bude dobré, ak vás preskúma; oklamať Ho chcete, ako klamete človeka? 10 Iste vás prísne potrestá, ak chcete tajne chytať stránku. 11 Nepredesí vás Jeho dôstojnosť a strach z Neho nepadne na vás? 12 Vaše spomienky sú podobenstvá do popola písané, vaše obranné valy sú hlinené valy. 13 Nuž umĺknite, nech ja prehovorím, nech príde na mňa čokoľvek. 14 Vezmem si telo do zubov a život svoj si vezmem do dlaní. 15 Nech ma aj zabije, iné nečakám, len svoje cesty chcem obhajovať pred Ním. 16 Už to mi poslúži k spáse, že bohaprázdny nesmie prísť pred Neho. 17 Počúvajte dobre moju reč, pripusťte si k sluchu moje vysvetlenie. 18 Ajhľa, predkladám svoju záležitosť, viem, že budem v práve. 19 Kto môže viesť so mnou spor? Lebo čoskoro umĺknem a skonám. 20 Len dve veci mi poskytni, potom sa nebudem skrývať pred Tebou: 21 Odtiahni odo mňa svoju ruku a hrôza z Teba nech ma nestraší. 22 Potom volaj, a ja odpoviem, alebo ja budem hovoriť, a Ty mi odpovedz! 23 Koľko mám vín a hriechov? Vyrátaj mi môj priestupok a hriech! 24 Prečo si skrývaš tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa? 25 Či zaviate lístie strašíš a prenasleduješ suchú slamu, 26 že mi predpisuješ trpkosti a do dedičstva dávaš viny mojej mladosti, 27 že moje nohy dávaš do klady, striehneš na všetky moje cesty a medze kladieš stopám mojich nôh? 28 Človek sa predsa rozpadne ako práchnivina, sťa rúcho, ktoré rozožrali mole.

Verš 4

Vy však pravdu klamom zatierate, šarlatánski lekári ste vy všetci.

Jób 16:2 - Počul som už mnoho takého, všetci ste biedni tešitelia.

Verš 5

Keby ste aspoň celkom umĺkli, počítalo by sa vám to za múdrosť.

Prís 17:28 - Aj blázna pokladajú za múdreho, za rozumného, keď stisne pery.

Verš 7

V prospech Boha chcete hovoriť prevrátenosť a kvôli Nemu chcete vravieť klam?

Jób 17:5 - Kým niekto kvôli podielu udáva priateľov, oči jeho synov slabnú.

Jób 32:21 - Nechcem nadŕžať nikomu, človeku nebudem lichotiť.

Jób 36:4 - Lebo naozaj, moje slová nie sú lžou; muž dokonalých vedomostí stojí pred tebou.

Verš 15

Nech ma aj zabije, iné nečakám, len svoje cesty chcem obhajovať pred Ním.

Ž 23:4 - Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.

Prís 14:32 - Bezbožný vlastnou zlobou príde k pádu, ale spravodlivý má útočisko vo svojej bezúhonnosti.

Verš 20

Len dve veci mi poskytni, potom sa nebudem skrývať pred Tebou:

Jób 9:34 - Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila;

Jób 33:7 - Hrôza zo mňa nech ťa nestraší a nech moja váha nedoľahne na teba.

Verš 24

Prečo si skrývaš tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa?

Jób 16:9 - Jeho hnev ma roztrhal a znenávidel ma, zubami škrípal proti mne; môj protivník si bystrí na mňa zrak.

Jób 19:11 - Jeho hnev vzplanul proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa.

Jób 33:10 - Ale On nachádza zámienky proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa.

Nár 2:5 - Pán sa stal akoby nepriateľom, znivočil Izrael, znivočil všetky jeho paláce, skazil jeho pevnosti, rozmnožil dcére judskej smútok i žiaľ.

Verš 26

že mi predpisuješ trpkosti a do dedičstva dávaš viny mojej mladosti,

Ž 25:7 - Na hriechy mojej mladosti a na poklesky moje nespomínaj, pamätaj na mňa podľa svojej milosti, pre svoju dobrotu, ó Hospodine.

Verš 27

že moje nohy dávaš do klady, striehneš na všetky moje cesty a medze kladieš stopám mojich nôh?

Jób 33:11 - Nohy mi kladie do klady, stráži všetky moje chodníky.

Job 13,4 - Keď Jóbovi priatelia ustavične tvrdia, že každý trpiaci nešťastlivec musí byť súčasne aj veľkým hriešnikom, podliehajú veľkému omylu a hovoria veľkú lož. Preto ich menuje Jób "nanič lekármi".

Job 13,14 - "Telo držať medzi zubmi" znamená: svoj život a svoje právo až do krajnosti brániť. Aj zvrat "dušu na dlaň klásť" znamená: nebezpečenstvu vystaviť svoj život, ak by sa tak nejaké zlo dalo odvrátiť (Sdc 12,3; 1 Sam 19,5).