výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 13, 1-28

1 Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu. 2 Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy. 3 Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom. 4 Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci. 5 Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť! 6 Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov! 7 Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť? 8 Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha? 9 Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka? 10 Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu. 11 Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach? 12 Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny. 13 Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek. 14 Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky? 15 Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou. 16 Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár. 17 Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť! 18 Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý. 19 Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem. 20 Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou: 21 Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza! 22 A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj. 23 Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech! 24 Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa? 25 Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo? 26 Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti. 27 Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí. 28 Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.

Jób 13, 1-28





Verš 4
Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.
Jób 16:2 - Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.

Verš 5
Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!
Prís 17:28 - Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.

Verš 7
Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?
Jób 17:5 - Kto za podiel oznámi blížnych, toho synov oči sa zatmejú.
Jób 32:21 - Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.
Jób 36:4 - Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.

Verš 15
Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.
Ž 23:4 - Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.
Prís 14:32 - Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.

Verš 20
Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
Jób 9:34 - Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,
Jób 33:7 - Hľa, tedy, môj strach ťa nepredesí, a môj tlak nebude ťažko doliehať na teba.

Verš 24
Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?
Jób 16:9 - Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.
Jób 19:11 - K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.
Jób 33:10 - Hľa, vynašiel proti mne príčiny k nepriateľstvu; považuje ma sebe za nepriateľa.
Nár 2:5 - Hé. Pán sa stal podobným nepriateľovi; pohltil Izraela; pohltil všetky jeho paláce; zkazil jeho ohrady a rozmnožil v dcére Júdovej smútok a žiaľ.

Verš 26
Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.
Ž 25:7 - Cheth. Neráč pamätať na hriechy mojej mladosti a na moje prestúpenia! Pamätaj ty na mňa podľa svojej milosti, pre svoju dobrotu, ó, Hospodine!

Verš 27
Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.
Jób 33:11 - Vložil moje nohy do klady; strežie všetky moje stezky.

Job 13,4 - Keď Jóbovi priatelia ustavične tvrdia, že každý trpiaci nešťastlivec musí byť súčasne aj veľkým hriešnikom, podliehajú veľkému omylu a hovoria veľkú lož. Preto ich menuje Jób "nanič lekármi".

Job 13,14 - "Telo držať medzi zubmi" znamená: svoj život a svoje právo až do krajnosti brániť. Aj zvrat "dušu na dlaň klásť" znamená: nebezpečenstvu vystaviť svoj život, ak by sa tak nejaké zlo dalo odvrátiť (Sdc 12,3; 1 Sam 19,5).