  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Jób 4, 1-21 |
1 Jób 4, 1 Tu sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal: 2 Jób 4, 2 Znesieš to, ak sa pokúsim hovoriť? Ale kto by sa vládal zdržať slov? 3 Jób 4, 3 Hľa, ty si mnohých poúčal a upevňoval si ochabnuté ruky. 4 Jób 4, 4 Kto sa potkýnal, toho dvíhali tvoje slová, a podlomené kolená si posilňoval. 5 Jób 4, 5 Keď to teba teraz stíha, ty si zmorený, keď sa to teba dotýka, si zdesený. 6 Jób 4, 6 Nedá ti dôveru tvoja bohabojnosť a nie ti je nádejou bezúhonnosť tvojich ciest? 7 Jób 4, 7 Rozpomeň sa, kto kedy nevinný zahynul a kde boli zničení čestní ľudia. 8 Jób 4, 8 Nakoľko som videl: tí, čo neprávosť orali a rozsievali biedu, museli ju aj žať. 9 Jób 4, 9 Zhynú od dychu Božieho a zaniknú závanom Jeho hnevu. 10 Jób 4, 10 Rev leva, hlas šelmy i zuby levíčat sa zlomia. 11 Jób 4, 11 Lev zhynie bez koristi, mláďatá levice sa rozpŕchnu. 12 Jób 4, 12 Slovo sa prikradlo ku mne, sluch môj začul z neho šepot. 13 Jób 4, 13 V myšlienkach z nočných videní, keď tvrdý spánok padá na ľudí, 14 Jób 4, 14 zachvátil ma strach i chvenie, všetky moje kosti zachveli sa strachom; 15 Jób 4, 15 vánok mi prebehol tvárou, zježili sa mi vlasy na tele. 16 Jób 4, 16 (Ktosi) zastal, nerozoznal som jeho výzor; pred mojím zrakom mihla sa postava, začul som tichučký hlas: 17 Jób 4, 17 Či môže byť človek spravodlivý pred Bohom, a či je muž čistý pred svojím Tvorcom? 18 Jób 4, 18 Veď svojim sluhom nedôveruje i svojim anjelom vytýka chyby. 19 Jób 4, 19 Tým viac obyvateľom hlinených domov, čo v prachu majú svoj základ; rozmliaždia ich skôr než mole; 20 Jób 4, 20 od rána do večera ich rozbijú; nik ani nezbadá, už hynú naveky! 21 Jób 4, 21 Zaiste, keď im vytrhnú stanové kolíky, umierajú, ale bez múdrosti.
| | | Jób 4, 1-21 |
Verš 8
Nakoľko som videl: tí, čo neprávosť orali a rozsievali biedu, museli ju aj žať.
Jób 15:35 - Počnú trápenie, porodia nešťastie, ich lono donosí len klam.
Ž 7:14 - ale na seba mieri smrtiacu zbraň, rozžeravil svoje šípy.
Prís 22:8 - Kto rozsieva neprávosť, bude žať nešťastie a palica jeho hnevu zanikne.
Iz 59:4 - Nikto nepredvoláva na súd podľa práva, nikto nejde pred súd čestne. Dúfajú v ničotu, rozprávajú daromnosti, počnú trápenie a porodia skazu.
Oz 10:13 - Vy ste však orali bezbožnosť a žali prevrátenosť, jedli ste ovocie klamu. Pretože si dúfal vo svoje vozy a v množstvo svojich hrdinov,
Gal 6:7 - Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!
Verš 9
Zhynú od dychu Božieho a zaniknú závanom Jeho hnevu.
Iz 11:4 - ale v spravodlivosti bude súdiť slabých a správne vynášať výrok biednym zeme. Biť bude zem palicou svojich úst a bezbožníka usmrtí dychom svojich perí.
Verš 18
Veď svojim sluhom nedôveruje i svojim anjelom vytýka chyby.
Jób 15:15 - Veď Boh ani svojim svätým nedôveruje, ani nebesá nie sú dosť čisté v Jeho očiach,
2Pt 2:4 - Lebo Boh neodpustil ani anjelom, ktorí zhrešili, ale uvrhol ich do podsvetia a v reťaziach temna ich dal strážiť až do súdu.
Job 4,1 - Elifaz z Temanu bol asi najstarší z priateľov Jóbových, a preto jemu ako najprednejšiemu a najskúsenejšiemu patrilo prvé slovo, keď sa začína hádka o príčinách Jóbovho utrpenia.
Job 4,7 - Jób nemá príčiny, aby sa oddal zúfalosti. Ak jeho zbožnosť bola vždy úprimná, tá ho oprávňuje teraz, aby dôveroval v Boha a očakával v plnej nádeji, že jeho utrpenie bude iba prechodné. Vlastná skúsenosť má presvedčiť Jóba o tom, že len hriešnici, a nie spravodliví ľudia hynú v nešťastí.
Job 4,12-21 - Elifaz pokladá svoj nočný sen za zjavenie Božie a odvoláva sa naň, aby potvrdil svoju mienku o neúprosnej odvete Božej za hriešne skutky ľudí. Domnelé slovo Božie, ktoré tu Elifaz uvádza, neobsahuje nijakú nesprávnu náuku. Avšak jeho uzávery a najmä dôsledky namierené proti Jóbovi už nie sú vo všetkom oprávnené.
Job 4,17 - Pred nekonečnou svätosťou Božou každý človek musí sa cítiť hriešnikom.
Job 4,18 - "Sluhovia Boží" sú anjeli. Bez pomoci Božej nevedela by sa udržať ani anjelská prirodzenosť, lebo aj ona je iba stvorená, a tak podlieha premene a pominuteľnosti. – "Svojim sluhom nedôveruje" doslovne: "Nepriznáva to ani anjelom", t. j. že by sami mohli byť trvale dokonalí.
Job 4,19 - Porov. Múd 9,15; 2 Kor 5,1; porov. Gn 2,7.
Job 4,21 - "Nie v múdrosti" doslovne: "pre nedostatok múdrosti". V tom je zaiste nerozumnosť, že hriešnika nepoučia ani jeho vlastné utrpenia. Nič ho nevie nakloniť, aby svoj život polepšil. Rúti sa slepo do svojho nešťastia.
