výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 21, 1-34

1 Nato sa Jób ujal slova a povedal: 2 Počúvajte dobre moje slovo a nech mi je to útechou z vašej strany! 3 Dovoľte mi, nech prehovorím, keď dohovorím, môžete sa vysmievať. 4 Či sa ja ponosujem ľuďom? Prečo nesmiem byť netrpezlivý? 5 Obráťte sa ku mne, užasnite a položte si ruku na ústa! 6 Keď pomyslím na to, som v rozpakoch, telo mi zachvacuje hrôza. 7 Prečo ostávajú bezbožníci nažive? Dosahujú vysoký vek, ba aj zbohatnú. 8 Ich potomstvo spolu s nimi pevnie za ich života a ich výhonky pred ich zrakom. 9 Ich domy sú pokojné bez strachu a Božia palica nie je nad nimi. 10 Ich býk oplodňuje a nikdy nezlyhá, krava sa im telí a nikdy nezvrhne. 11 Svojich chlapcov voľne vypúšťajú ako ovce, ich deti tancujú. 12 Spievajú pri bubne a citare, veselia sa pri zvuku píšťaly. 13 Svoje dni trávia v blahobyte a v pokoji zostúpia do podsvetia. 14 Bohu však vravia: Odstúp od nás, nechceme vedieť o Tvojich cestách! 15 Čím je Všemohúci, aby sme Mu slúžili, a čo osoží, ak budeme na Neho naliehať? 16 Či ich šťastie nie je v ich rukách? Rada bezbožných mi je ďaleká. 17 Koľkokrát vyhasne svieca bezbožných a príde na nich nešťastie? Koľkokrát dáva Boh záhubu za údel vo svojom hneve, 18 takže sú ako slama vo vetre, ako pleva, ktorú víchrica odnáša? 19 Odkladá Boh nešťastie pre jeho synov? Nech jemu samému odplatí, aby si to uvedomil. 20 Nech jeho vlastné oči uvidia jeho skazu a nech on pije z hnevu Všemohúceho. 21 Lebo čo mu záleží na jeho dome, keď je už po ňom, keď počet jeho mesiacov je už odstrihnutý. 22 Môže človek učiť múdrosti Boha, ktorý súdi aj najvyššie bytosti? 23 Jeden umiera v plnej sile, celkom bezstarostne a v pokoji, 24 jeho válovy sú plné mlieka, jeho kosti napájané dreňou. 25 Druhý umiera so zatrpknutou dušou, lebo neužil blaho. 26 Spolu budú ležať v prachu a červy ich pokryjú. 27 Poznám ja vaše myšlienky i zámery, čo proti mne strojíte. 28 Lebo hovoríte: Kde je dom šľachticov a kde je stan, v ktorom bývajú bezbožní? 29 Nepýtali ste sa tých, čo precestúvajú, a nevšímali ste si ich príklady, 30 že zlý býva ušetrený v deň nešťastia a zachránený v deň hnevu? 31 Kto mu však do očí povie, ako sa správal, a kto mu odplatí, čo robil? 32 Odnesú ho do hrobu a nad mohylou budú držať stráž. 33 Sladké sú mu hrudy jamy, a za ním pôjdu všetci ľudia, a bezpočetní ho už predišli. 34 Ako ma chcete tešiť márnosťou? Z vašich odpovedí ostáva len klam.

Jób 21, 1-34





Verš 7
Prečo ostávajú bezbožníci nažive? Dosahujú vysoký vek, ba aj zbohatnú.
Ž 17:10 - Svoje srdce bezcitne uzavreli; ich ústa pyšne hovoria.
Ž 73:12 - Hľa, to sú bezbožní: hromadia bohatstvá, súc večne bezpeční.
Jer 12:1 - Ty si v práve, Hospodine, keď sa Ti sťažujem, a predsa chcem hovoriť s Tebou o práve: Prečo je cesta bezbožných úspešná a pokojne žijú všetci, čo sa dopúšťajú zrady?
Hab 1:16 - Preto obetuje svojej sieti, kadidlo páli svojmu čereňu, lebo z nich má svoj tučný podiel a bohatý pokrm.

Verš 14
Bohu však vravia: Odstúp od nás, nechceme vedieť o Tvojich cestách!
Jób 22:17 - tým, čo hovorili Bohu: Odstúp od nás! Čože nám môže urobiť Všemohúci?

Verš 15
Čím je Všemohúci, aby sme Mu slúžili, a čo osoží, ak budeme na Neho naliehať?
Ex 5:2 - Faraón odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol Jeho slovo a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím.
Mal 3:14 - Hovoríte: Daromné je slúžiť Bohu! Aký je zisk z toho, že zachovávame Jeho nariadenia a že chodíme v smútku pred Hospodinom mocností!?

Verš 16
Či ich šťastie nie je v ich rukách? Rada bezbožných mi je ďaleká.
Jób 22:18 - On im však naplnil domy dobrými vecami, hoci Mu bol vzdialený zámer bezbožných.

Verš 17
Koľkokrát vyhasne svieca bezbožných a príde na nich nešťastie? Koľkokrát dáva Boh záhubu za údel vo svojom hneve,
Jób 20:29 - Toto je pre bezbožníka údel od Boha, to je dedičstvo od Boha za jeho reč.
Ž 11:6 - Dážď žeravého uhlia, síry spustí na bezbožníkov; a v ich kalichu bude im údelom pálčivý vietor.

Verš 22
Môže človek učiť múdrosti Boha, ktorý súdi aj najvyššie bytosti?
Iz 40:13 - Kto usmernil Ducha Hospodinovho, kto bol Jeho poradcom, aby Ho poúčal?
Rim 11:34 - Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom?
1Kor 2:16 - lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!

Verš 26
Spolu budú ležať v prachu a červy ich pokryjú.
Jób 17:14 - hrobovej jame poviem: Ty si môj otec! a červom: Matka a sestra moja!

Verš 30
že zlý býva ušetrený v deň nešťastia a zachránený v deň hnevu?
Prís 16:4 - Hospodin učinil všetko cieľu primerane, aj bezbožného na deň pohromy.

Job 21,3 - Jób sa stavia asi proti mienke a tvrdeniu Sofarovmu, že Boh tresce hriešnikov odňatím zemského blahobytu. Jób v nasledujúcich veršoch prináša dôkazy o svojej opačnej skúsenosti, keď pripomína, že bezbožníkom sa spravidla dobre vedie na svete (verš 7 a n.) a veľmi často oplývajú blahobytom.

Job 21,5 - "Ruku si dať na ústa" je znakom mlčanlivosti, odmlčania sa.

Job 21,16-21 - Jób zopakuje tvrdenie svojich priateľov (verš 16) a pýta sa, ako často sa stáva, že sa hriešnik dostane do nešťastia (verš 17). Na námietku, že pomsta a nešťastie stihnú aspoň potomkov hriešneho človeka, Jób odpovedá, že z takejto odvety a pomsty hriešnik po svojej smrti už ničoho necíti (verše 19–21).

Job 21,22-26 - Jób zopakuje ďalšiu námietku svojich priateľov (verš 22), na ktorú odpovedá svojím poukazom na nerovný osud mnohých ľudí na tomto svete a na ich smutný podiel v podsvetí (verše 23–26).

Job 21,27-32 - Jób odmietne aj štvrtú námietku svojich priateľov, ako by jeho nešťastie bolo možno vysvetliť a odôvodniť len jeho hriešnosťou (verš 27). Oproti tomu vyhlasuje, že skúsenosť učí, že hriešnik je od zla často uchránený a ušetrený (verš 30).