Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 30, 1-31

1 Teraz sa mi však vysmievajú odo mňa mladší vekom, ktorých otcov by som sa bol štítil pridružiť ku psom svojho stáda. 2 Čo by som bol mal zo sily ich rúk? Zhynula ich zdatnosť. 3 Pre nedostatok a hladomor sú vyčerpaní, obhlodávajú vyprahnutý kraj a krovie pustej stepi. 4 Lobodu trhajú pri kroví, korene kručiny sú im pokrmom. 5 Vyháňajú ich zo spoločenstva, kričia za nimi ako za zlodejmi. 6 Na svahoch údolí musia bývať v zemných a skalných dierach. 7 Medzi krovím pokrikujú, pod bodľačím sa schádzajú. 8 Blázni a bezmenná háveď, bičom boli vyhnaní z krajiny. 9 Teraz som sa stal pre nich posmešnou piesňou, stal som sa predmetom rečí. 10 Ošklivím sa im, a oni odstupujú odo mňa, neváhajú pľuvať mi do tváre. 11 Keďže Boh uvoľnil moju tetivu a pokoril ma, preto sa správajú bezuzdne voči mne. 12 Po pravici mi povstáva plemeno, podrážajú mi nohy, navršujú proti mne svoje zhubné hrádze; 13 rozrývajú moje chodníky, chcú mi dopomôcť k pádu, hoci nikto im nepomáha. 14 Prichádzajú ako cez širokánsku trhlinu, s burácaním sa valia. 15 Hrôzy sa obrátili proti mne, sťa vietor zaháňajú moju dôstojnosť; moja spása zmizla ako oblak. 16 Teraz však rozplýva sa môj život vo mne, zachvacujú ma dni biedy. 17 Za noci mi to vŕta v kostiach a moje hlodavé bolesti neodpočívajú. 18 S veľkou silou ma to chytá za šaty, škrtí ma ako golier košele, 19 Boh ma uvrhol do blata, takže sa podobám prachu a popolu. 20 K Tebe volám o pomoc, a neodpovedáš mi, tu stojím, ale Ty si ma nevšímaš. 21 Na ukrutníka si sa zmenil voči mne, svojou mocnou rukou útočíš na mňa. 22 Dvíhaš ma do vetra, unášať ma dávaš a rozpúšťaš ma v hukote búrky. 23 Veď viem, že ma vedieš na smrť a do domu, kde sa stretnú všetci živí. 24 Či človek nevystrie ruku spod zrúcanín, vo svojej záhube nevolá o pomoc? 25 Či som neplakal nad tými, čo prežívali tvrdé dni, a nesmútil som z duše nad chudobnými? 26 Keď som sa však úfal dobru, prišlo zlé, očakával som svetlo, a prišla mrákava. 27 Vnútornosti sa mi búria a nemôžu sa upokojiť, doľahli na mňa časy biedy. 28 V smútku chodím bez jasu slnka, staviam sa do zhromaždenia a volám o pomoc. 29 Stal som sa bratom šakalov a spoločníkom pštrosov, 30 sčernela koža na mne, kosti mi horia od horúčky. 31 Moja hra na harfu zmenila sa na smútok a tón mojej píšťaly na hlas plačúcich.

Verš 9

Teraz som sa stal pre nich posmešnou piesňou, stal som sa predmetom rečí.

Jób 17:6 - Urobil ma príslovím pre ľudí a predo mnou si odpľúvajú.

Ž 69:12 - Keď som vzal vrece na seba namiesto šiat, stal som sa im porekadlom.

Nár 3:14 - Bol som na výsmech celému môjmu ľudu, jeho posmešnou piesňou každý deň!

Nár 3:63 - Daj pozor na ich sedenie a vstávanie, ja som ich posmešnou pesničkou.

Verš 10

Ošklivím sa im, a oni odstupujú odo mňa, neváhajú pľuvať mi do tváre.

Jób 19:19 - Protivím sa všetkým dôverným priateľom; a tí, ktorých som miloval, sa mi odvracajú.

Verš 23

Veď viem, že ma vedieš na smrť a do domu, kde sa stretnú všetci živí.

Heb 9:27 - A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd,

Verš 25

Či som neplakal nad tými, čo prežívali tvrdé dni, a nesmútil som z duše nad chudobnými?

Ž 35:13 - Mne však, keď chorľaveli, vrecovina bola odevom, ja pôstom som si koril dušu a moja modlitba sa vracala k mojim prsiam.

Rim 12:15 - Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi!

Verš 29

Stal som sa bratom šakalov a spoločníkom pštrosov,

Ž 102:6 - Pre moje hlasné vzdychanie kosti sa mi lepia k telu.

Verš 30

sčernela koža na mne, kosti mi horia od horúčky.

Ž 119:83 - Hoci som sťa mech v dyme, nezabúdam na Tvoje nariadenia.

Nár 4:8 - Teraz je ich výzor tmavší ako sadze, nepoznať ich na uliciach, koža na tele im zvráskavela a vyschla ako drevo.

Nár 5:10 - Koža nám horí ako pec od prenikavého hladu.

Job 30,1-8 - Jóbova bieda je nateraz taká veľká, že aj ľudia mravne hlboko kleslí a zo spoločnosti takmer vysotení, teda ľudia najpodlejší, dovoľujú si posmievať sa mu.

Job 30,5 - U arabských beduínov (obyvateľov púšte) panoval prísny rodinný poriadok. Pre určité poklesky a previnenia príslušníka čeľade bolo možno potrestať vylúčením z kmeňa.

Job 30,11 - "Ten ma trápi, čo si putá rozviazal" – nie je doslovný preklad nejasnej hebrejskej osnovy. Preklad by mohol znieť aj takto: Uvoľnil povrazec stanu a mňa podvrátil. – Iní zasa s opravou prekladajú: Uvoľnil mi šľachu na luku – mňa upokoril – nechal padnúť ohradu, čo bola predo mnou. Zmysel miesta vyjadruje toľko: Môj protivník priviedol ma až do nebezpečenstva života.

Job 30,12-24 - Ako sa vedia podliaci posmievať, to svätopisec opisuje obrazom vzatým z obliehania mesta. Preto verš 12 prekladajú aj takto: Povstali proti mne, čo ma osočujú; vrhajú sa na mňa – násypmi rovnajú, proti mne budujú chodníky k záhube. – "Do slučky mi nohy lapajú" môže byť vysvetlivka, ktorá sa dostala z okraja knihy do textu. I tento verš Knihy Jób patrí medzi miesta, kde vykladač ostáva takmer bezradne stáť. Skúsil to už sv. Hieronym, ktorý si za drahý peniaz najal na pomoc židovského učenca, keď prekladal túto knihu. Ale priznáva sa, že nebol múdrejší ani potom, keď už spoločne prebrali túto ťažkú osnovu. – Svojvoľne si doplňovať a opravovať osnovu nedovoľuje nám povinná úcta voči posvätným knihám.

Job 30,18 - Miesto prekladajú rozlične: "Mocný násilník rozmetal mi chodník, ten sa podobá odevu môjmu celkom." – I tento text je značne porušený.

Job 30,29 - Žaloby Jóbove vyznievajú bolestne, asi ako zavýjanie niektorých zvierat na púšti. (Pštros má meno "vták smútku", porov. 39,13 n.)