výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 16, 1-22

1 Nato sa Jób ujal slova a povedal: 2 Počul som už mnoho takého, všetci ste biedni tešitelia. 3 Či bude koniec rečiam do vzduchu, alebo čo ťa dráždi, že tak odpovedáš? 4 Aj ja by som mohol hovoriť podobne ako vy, keby ste vy boli na mojom mieste, mohol by som hromadiť slová proti vám a pokyvovať hlavou nad vami. 5 Posilňoval by som vás ústami a súcit mojich pier by vám uľavoval. 6 Keby som hovoril, moja bolesť nepoľaví, ak prestanem, čo z nej ma opustí? 7 Teraz ma však vyčerpal, vyhubil mi celé príbuzenstvo. 8 Uchopil ma, stal sa svedkom, i moja vychudnutosť povstala a svedčí proti mne. 9 Jeho hnev ma roztrhal a znenávidel ma, zubami škrípal proti mne; môj protivník si bystrí na mňa zrak. 10 Roztvorili ústa proti mne, postupne ma bili po líci; všetci sa spoločne spájajú proti mne. 11 Boh ma vydáva napospas zlostníkom a vrhá ma bezbožníkom do rúk. 12 Žil som v pokoji, ale otriasol mnou, chopil ma za šiju a roztrieskal ma, postavil ma sebe za terč. 13 Obkľučujú ma Jeho strely, neľútostne roztína moje obličky, na zem vylieva moju žlč. 14 Ranu za ranou mi spôsobuje, rúti sa proti mne ako bojovník. 15 Na svoju kožu som ušil vrecovinu a do prachu zložil som svoju silu. 16 Tvár mi očervenela od plaču a na mojich mihalniciach leží tieň smrti, 17 hoci na mojich dlaniach nelipne násilie a moja modlitba bola čistá. 18 Ó zem, neprikry moju krv, nech neprestáva moje volanie o pomoc! 19 Aj teraz je môj svedok na nebi a môj ručiteľ je na výšinách. 20 Priatelia sa mi len vysmievajú, a moje oko k Bohu slzy roní. 21 Nech On rozhodne medzi mužom a Bohom, medzi človekom a jeho priateľmi. 22 Lebo keď uplynie pár rokov, nastúpim cestu, z ktorej sa nevrátim.

Jób 16, 1-22





Verš 9
Jeho hnev ma roztrhal a znenávidel ma, zubami škrípal proti mne; môj protivník si bystrí na mňa zrak.
Jób 10:16 - Ak sa zdvihnem, poľovať budeš na mňa ako lev a znova sa predivne zachováš voči mne.
Jób 13:24 - Prečo si skrývaš tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa?

Verš 2
Počul som už mnoho takého, všetci ste biedni tešitelia.
Jób 13:4 - Vy však pravdu klamom zatierate, šarlatánski lekári ste vy všetci.

Verš 12
Žil som v pokoji, ale otriasol mnou, chopil ma za šiju a roztrieskal ma, postavil ma sebe za terč.
Jób 7:20 - Ak hreším, čo spôsobím tým Tebe, Ty strážca ľudí? Prečo si mňa vystavil za cieľ útoku, takže som sa stal sám sebe bremenom?
Nár 3:12 - Napäl svoj luk a urobil ma terčom pre svoje šípy.

Verš 21
Nech On rozhodne medzi mužom a Bohom, medzi človekom a jeho priateľmi.
Jób 31:35 - Kiežby ma niekto vypočul! Tu je môj podpis. Nech mi odpovie Všemohúci, aj obžalobný spis, čo napísal môj odporca.
Kaz 6:10 - Všetko, čo je, dávno bolo nazvané svojím menom, a je známe, že sa človek nemôže súdiť so silnejším, ako je sám.
Iz 45:9 - Beda tomu, kto sa háda so svojím Tvorcom, hoci je črepom medzi hlinenými črepmi! Či povie hlina hrnčiarovi: Čo robíš, tvoje dielo nemá cenu?
Rim 9:20 - Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil?

Verš 15
Na svoju kožu som ušil vrecovinu a do prachu zložil som svoju silu.
Jób 30:19 - Boh ma uvrhol do blata, takže sa podobám prachu a popolu.

Job 16,8 - Veľmi ťažký, azda porušený text.

Job 16,9-10 - Ako si počínajú divé zvery a šelmy proti svojej úbohej koristi, tak kruto si počínajú aj Jóbovi priatelia proti svojmu niekdajšiemu vernému druhovi. Miesto pravej a úprimnej potechy nemilosrdne ho sužujú, keď mu siahajú na posledné, čo mu zostalo po toľkých stratách majetku a zdravia: na jeho nevinnosť a čestné meno.

Job 16,15 - "Žínenka" znamená smútočné rúcho, ušité z vrecoviny, ktoré nosili na holom tele (preto hovorí Jób: "ušil som si ju na kožu").

Job 16,18 - Vyliata krv volala o pomstu. Preto si Jób žiada, aby ju zem nepokryla. Jóbova krv má vznášať žaloby za všetky jeho telesné a duševné útrapy. Taká nevinne vyliata krv volala podľa predstavy tamojších ľudí k Bohu o pomstu (Gn 4,10; Iz 26,21), kým ju nezakryjú, t. j. kým ju nevypomstia. V tých krajoch vládlo prísne ustanovenie o krvnej pomste podľa zásady: Život za život, zub za zub! Dokiaľ zavraždený človek nebol pomstený smrťou samého vraha, mŕtvola nevinne zavraždeného nebola "prikrytá", nemala nárok na pravé spočinutie.