Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 9, 1-35

1 Nato sa Jób ujal slova a povedal: 2 Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom? 3 Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď. 4 Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? 5 Vrchy prekladá, a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil. 6 Do pohybu dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú. 7 On dá príkaz slnku a už nezažiari, a okolo hviezd kladie pečať. 8 On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora. 9 On učinil Veľký voz i Orion, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. 10 Veľké, až nevyspytateľné veci činí, i bezpočetné divy. 11 Prechádza popri mne, ja Ho však nevidím, keď ide okolo, ani Ho nezbadám. 12 Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti? Kto Mu smie povedať: Čo to robíš? 13 Boh neodvráti svoj hnev, krčiť sa musia pred Ním pomocníci Rahaby. 14 O čo menej Mu smiem odvrávať ja a voliť slová proti Nemu? 15 Keby som bol aj v práve, nevedel by som odpovedať, svojho Sudcu by som mohol iba prosiť. 16 Keby som volal, aby mi odpovedal, neverím, že počuje môj hlas. 17 Ten, čo ma povíchricou kruší a bez príčiny množí moje rany, 18 nedá mi pookriať na duchu, ale ma nasycuje trpkosťou. 19 Ak ide o moc silného, tu je On; ak ide o súd, kto Ho predvolá? 20 Ak som aj v práve, vlastné ústa ma obvinia, ak som aj nevinný, On ma vyhlási za vinného. 21 Som nevinný, nestarám sa o svoju dušu, pohŕdam svojím životom. 22 Preto si myslím: Všetko jedno, nevinnému i vinnému On strojí koniec. 23 Keď Jeho bič náhle usmrcuje, vysmieva sa zo zúfalstva nevinných. 24 Krajinu vydáva do rúk bezbožníka a zastiera oči jej sudcov. Ak je to nie On, kto je to teda? 25 Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré. 26 Šinú sa ako lode z tŕstia, ako orol, ktorý sa vrhá na korisť. 27 Ak si pomyslím: Zabudnem na svoj nárek, zanechám smutný výzor a rozveselím sa, 28 ľakám sa všetkých svojich bolestí, viem, že ma ich nezbavíš. 29 Ja budem uznaný vinným; načo sa márne namáhať? 30 Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane, 31 i tak ma ponoríš do jamy, že sa i vlastným šatám budem hnusiť. 32 Lebo On nie je človek ako ja, aby som Mu odpovedal: Poďme spolu na súd! 33 Niet medzi nami rozhodcu, ktorý by položil ruku na nás oboch. 34 Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila; 35 potom prehovorím a nebudem sa Ho báť, lebo so mnou nie je to tak.

Verš 32

Lebo On nie je človek ako ja, aby som Mu odpovedal: Poďme spolu na súd!

Kaz 6:10 - Všetko, čo je, dávno bolo nazvané svojím menom, a je známe, že sa človek nemôže súdiť so silnejším, ako je sám.

Jer 49:19 - Ajhľa, ako lev vystupuje z jordánskej húšte na stále zelené pastviny, tak ich v okamihu zaženiem odtiaľ a ustanovím tam svojho vyvoleného. Veď kto je ako ja? Kto ma vezme na zodpovednosť? A kto je pastierom, ktorý by obstál predo mnou?

Verš 2

Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom?

Ž 143:2 - Nesúď sa so svojím služobníkom; veď nikto živý nie je spravodlivý pred Tebou.

Verš 8

On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora.

Gn 1:6 - Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd.

Verš 10

Veľké, až nevyspytateľné veci činí, i bezpočetné divy.

Jób 5:9 - ktorý nevyspytateľne koná veľké veci, divné skutky, ktorým počtu niet;

Ž 72:18 - Požehnaný Boh, Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám robí divy!

Ž 77:14 - Svätá je, Bože, Tvoja cesta! Ktoré božstvo je tak veľké ako Boh?

Ž 86:10 - lebo si veľký, robíš divné skutky; jedine Ty si Boh.

Rim 11:33 - Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho.

Verš 34

Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila;

Jób 13:20 - Len dve veci mi poskytni, potom sa nebudem skrývať pred Tebou:

Jób 33:7 - Hrôza zo mňa nech ťa nestraší a nech moja váha nedoľahne na teba.

Verš 22

Preto si myslím: Všetko jedno, nevinnému i vinnému On strojí koniec.

Kaz 9:2 - Ten istý lós bude všetkým za údel: spravodlivému i bezbožnému, dobrému i čistému ako nečistému, aj obetujúcemu i tomu, kto neobetuje; dobrému sa vodí ako hriešnikovi, prisahajúcemu ako tomu, kto sa bojí prísahy.

Mal 3:14 - Hovoríte: Daromné je slúžiť Bohu! Aký je zisk z toho, že zachovávame Jeho nariadenia a že chodíme v smútku pred Hospodinom mocností!?

Verš 25

Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré.

Jób 7:6 - Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a miznú bez nádeje.

Verš 30

Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane,

Jer 2:22 - Keby si sa aj lúhom umyla, špinavou bude tvoja vina predo mnou - znie výrok Hospodina, Pána.

Job 9,5-7 - Ohromná moc Božia javí sa v zosúvaní horstiev (verš 5), zemetrasení (verš 6) a v zatmeniach slnka (verš 7).

Job 9,8 - Tvorivá moc Božia nepozná obmedzenie a hranice. Rovnako stvoril Boh oblohu a hlboké more. – "Prechádzať sa" znamená niečo do svojej moci prevziať, nad niečím neobmedzene vládnuť.

Job 9,13 - "Potvora" a "voje Potvory" (v pôvodine Rachab a voje Rachaby) sú zasa bájoslovné antické predstavy o mori so všetkými jeho domnelými obludami (pravekými zvermi), ktorými bolo preplnené. Svätopisec užíva tieto všeobecne známe ľudové predstavy, aby tak poukázal na nepremožiteľnú moc Božiu, s ktorou vládne nad bytosťami, ktorých predstava budila v mysliach ľudí úžas.

Job 9,19-20 - Božia moc a prevaha je taká veľká v očiach Jóbových, že sám prichádza k poznaniu svojej bezmocnosti, keď sa chce porovnať s Bohom.

Job 9,22-24 - Na tvrdenie Bildadovo, že Boh je krajne spravodlivý, ktorý len hriešnikov tresce, Jób odpovedá záporne a tvrdí, že Boh bez ohľadu na čnosť a hriešnosť zaobchádza s ľuďmi úplne podľa ľubovôle.

Job 9,33 - "Ruku vložiť na niekoho" znamená nad niekým získať moc a vládu.