Kniha Jozua

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Joz 15, 1-63

1 Podiel, ktorý lósom pripadol Júdovcom podľa ich rodov, siaha na juh k hraniciam Edómu, k púšti Sín až celkom na juh. 2 Jeho južná hranica sa začína od pobrežia Soľného mora, od zálivu, ktorý je obrátený na juh. 3 Tiahne sa na juh k výstupu Akrabím, prechádza do Sínu a stúpa od Negevu do Kádeš-Barney. Potom prechádza popri Checróne, stúpa k Addáru a obchádza Karku, 4 potom prechádza do Acmónu, siaha až k Egyptskému potoku a končí sa pri mori. To bude vaša južná hranica. 5 Východnou hranicou bude Soľné more až po ústie Jordána. Na severe sa hranica začína morským zálivom pri ústí Jordána, 6 stúpa k Bét-Chogle a prechádza severne od Bét-Aráby, stúpa ku skale Rúbenovho syna Bóhana. 7 Potom hranica stúpa z údolia Áchor k Debíru a zahýna na sever ku Gilgálu, ktorý je oproti Adummímskemu svahu južne od potoka, prechádza k vodám Én-Šemeša a vybieha k prameňu Rógel. 8 Potom hranica stúpa údolím Ben-Hinnóm južne od hrebeňa Jebúsejov — to je Jeruzalem. Ďalej stúpa na vrchol kopca, ktorý je oproti údoliu Ben-Hinnóm smerom na západ, na severnom konci údolia Refájim. 9 Potom hranica zahýna od vrcholca kopca k prameňu vôd Neftóach, vybieha k mestám pohoria Efrón a zahýna k Baále, to je Kirjat-Jearím. 10 Od Baály sa hranica otáča na západ k pohoriu Seír, prechádza hrebeňom pohoria Jearím od severu — to je Kesalón — klesá k Bét-Šemešu a tiahne sa k Timne. 11 Hranica potom vybieha k severnému hrebeňu Ekrónu, zabočuje k Šikrónu, tiahne sa k vrchu Baálá, vybieha k Jabneelu a končí sa pri mori. 12 Západnou hranicou je pobrežie Veľkého mora. Toto je hranica Júdovcov dookola podľa ich rodov. 13 Kálebovi, synovi Jefunneho, dal Jozua podľa Hospodinovho príkazu podiel medzi Júdovcami: Kirjat-Arbu, mesto Anákovho otca Arbu — to je Hebron. 14 Káleb vyhnal odtiaľ troch Anákových synov: Šéšaja, Achímana a Talmaja. 15 Odtiaľ tiahol nahor proti Debírčanom. Debír sa predtým volal Kirjat-Séfer. 16 Vtedy Káleb povedal: Tomu, kto porazí Kirjat-Séfer a obsadí ho, dám svoju dcéru Aksu za ženu. 17 Otníel, syn Kenaza, Kálebovho brata, ho obsadil, a tak dostal Aksu za ženu. 18 Keď sa zaňho vydala, Otníel ju naviedol, aby si od otca žiadala pole. Keď zosadla z osla, Káleb sa jej spýtal: Čo chceš? 19 Ona odpovedala: Daj mi dar. Keď si ma vydal do Negevu, daj mi aj pramene vôd. Káleb jej dal Horné aj Dolné pramene. 20 Toto je dedičné vlastníctvo kmeňa Júdovcov podľa ich rodov. 21 Mestá, ktoré patria Júdovcom na juhu až po hranice Edóma, boli: Kabceel, Éder, Jágur, 22 Kína, Dimona, Adáda, 23 Kedeš, Chacór, Jitnán, 24 Zíf, Telem, Bealót, 25 Chacór-Chadattá, Kerijót, Checrón — to je Chacór — 26 Amám, Šema, Mólada, 27 Chacar-Gaddá, Chešmón, Bét-Pelet, 28 Chacar-Šúal, Beér-Šeba, Bizjótja, 29 Baálá, Ijjím, Ecem, 30 Eltólad, Kesíl, Chorma, 31 Ciklag, Madmanna, Sansanna, 32 Lebaót, Šilchím a Ajin-Rimmón; spolu dvadsaťdeväť miest aj s ich dedinami. 33 Na Nížine to boli mestá: Eštaól, Corea, Ašná, 34 Zánoach, Én-Ganním, Tappúach, Énam, 35 Jarmút, Adullám, Sócho, Azéka, 36 Šaarajim, Adítajim, Gedéra a Goderótajim; štrnásť miest aj s ich dedinami. 37 Cenán, Chadáša, Migdal-Gád, 38 Dileán, Micpe, Jokteel, 39 Lakíš, Bockat, Eglón, 40 Kabbón, Lachmás, Kitlíš, 41 Gederót, Bét-Dágon, Naama a Makkéda; šestnásť miest aj s ich dedinami. 42 Libna, Eter, Ášan, 43 Jiftách, Ašná, Necíb, 44 Keíla, Akzíb a Máreša; deväť miest aj s ich dedinami. 45 Ekrón s osadami a dedinami; 46 od Ekrónu po more všetko, čo leží pri Ašdóde a jeho dedinách. 47 Ašdód s osadami a dedinami, Gaza s osadami a dedinami až po Egyptský potok, Veľké more s jeho pobrežím. 48 Na pohorí: Šamír, Jattír, Sócho, 49 Danna, Kirjat-Sanna, to je Debír, 50 Anáb, Eštemó, Aním, 51 Góšen, Cholón a Gílo; jedenásť miest aj s ich dedinami. 52 Arab, Dúma, Ešeán, 53 Jánum, Bét-Tappúach, Aféka, 54 Chumtá, Kirjat-Arba — to je Hebron — a Ciór; deväť miest aj s ich dedinami. 55 Maón, Karmel, Zíf, Jutta, 56 Jezreel, Jokdeám, Zánoach, 57 Hakkajin, Gibea a Timna; desať miest aj s ich dedinami. 58 Chalchúl, Bét-Cúr, Gedór, 59 Maarát, Bét-Anót a Eltekón; šesť miest aj s ich dedinami. 60 Kirjat-Baál — to je Kirjat-Jearím — a Rabba; dve mestá aj s ich dedinami. 61 Na púšti Bét-Arába, Middín, Sechácha, 62 Nibšán, Soľné mesto a Én-Gedi; šesť miest aj s ich dedinami. 63 Jebúsejov však, ktorí bývali v Jeruzaleme, nemohli Júdovci vyhnať, takže Jebúseji ostali bývať s Júdovcami dodnes.

Verš 2

Jeho južná hranica sa začína od pobrežia Soľného mora, od zálivu, ktorý je obrátený na juh.

Nm 34:4 - Táto južná hranica bude ďalej pokračovať k Návršiu škorpiónov, prejde k Sínu a odtiaľ bude smerovať južne od Kádeš-Barney k Chacar-Addáru až k Acmónu.

Verš 12

Západnou hranicou je pobrežie Veľkého mora. Toto je hranica Júdovcov dookola podľa ich rodov.

Nm 34:6 - Vašou západnou hranicou bude Veľké more s pobrežím. To bude vaša západná hranica.

Verš 13

Kálebovi, synovi Jefunneho, dal Jozua podľa Hospodinovho príkazu podiel medzi Júdovcami: Kirjat-Arbu, mesto Anákovho otca Arbu — to je Hebron.

Joz 14:15 - Hebron sa predtým volal Kirjat-Arba. Arba bol totiž najväčším človekom medzi Anákovcami. Krajina mala pokoj od vojny.

Sdc 1:20 - Kálebovi dali Hebron, ako prikázal Mojžiš. Ten vyhnal odtiaľ troch Anákových synov.

Verš 14

Káleb vyhnal odtiaľ troch Anákových synov: Šéšaja, Achímana a Talmaja.

Sdc 1:10 - Keď Júdovci vyšli proti Kanaánčanom, ktorí bývali v Hebrone — Hebron sa predtým volal Kirjat-Arba — porazili Šéšaja, Achímana a Talmaja.

Joz 15,1-4 - Udáva hranice územia Júdovcov, a to najprv južnú hranicu od východu na západ, potom východnú (t. j. Soľné more, čiže Mŕtve more), ďalej severnú hranicu od východu na západ a nakoniec západnú hranicu, ktorú tvorí Veľké, čiže Stredozemné more. Južná a severná hranica je určená mestami. – Púšť Sin sa rozkladá na hranici medzi Palestínou a Edomskom a na juh od Egyptské ho potoka (En-Nahr). – Najkrajnejšiemu juhu, totiž Kanaánu alebo Negebu. Takto južná hranica zasahovala hlboko do Sinajského polostrova. – Záliv (v. 2) a výbežok (v. 5), v hebr. doslovne jazyk. – Neskoršie bola časť južného územia Júdovho pridelená Simeonovcom, ako aj severozápadná časť zas Danovcom. Tu sa popisuje tá hranica Júdovho územia, ktorá bola ešte pred snemom v Šilo (hl. 18), na ktorom sa previedli uvedené zmeny. – Škorpiónova vysočina – Akrabbím – Nm 34,4; Sdc 1,36; 1 Mach 5,3 bude asi priesmyk es-Safa, vytvorený údolím Vadi el-Fikra, v pohorí južne od Mŕtveho mora. – Kadešbarna, Kádeš, pozri 10,41. Esron (Chesron Chasar), medzi Kádešom a Adarom pravdepodobne v kraji Vadi el-Hadire, asi 10 hodín juhovýchodne od Bersaby. – Adar, na mieste dnešných zrúcanín az-Zejfe, asi 36 km juhovýchodne od Bersaby. – Poloha Karkay je neznáma. – Asemona (Asmon), dnes Umm el-Azam, asi 25 km juhovýchodne od Bersaby.

Joz 15,6-8 - Bet-Hagla (Béth-Choglá), dnes Kasr Hadžla, 7 km severozápadne od ústia Jordána. – Bet-Araba, pri Jerichu, medzi Bet-Haglou a horstvom odtiaľ na západ. – Skala Boena, asi Tuveil el-Akabe, 2 km západne od Jericha. – O údolí Achor pozri 7,24. – Debera (hebr. Debhír), asi Togrret ed-Debr, 1 km južne od Chán-Hadrúr. – Galgala, asi 5 km juhovýchodne od dnešného Jericha (pozri 4,19). – Adomim je asi Tal at ed-Dam. – "Slnečný prameň" je Ain el-Hód, čiže Studienka apoštolov, asi 1 1/2 km východne od Betánie. – Rogel (Bír Eijúb, Studnica Jóbova) je tam, kde sa zbieha údolie Kidronské s údolím Hinomským. – Údolie Ben-Enoma (hebr. Ge-ben-Hinnom) je na južnej a západnej strane Jeruzalema, kde bývali neskoršie obetované deti (2 Kr 23,10; 2 Krn 33,6; Jer 7,31 n; 32,35). Skrátený názov tohto údolia Gehena sa používal vo význame pekla (Mt 5,22). – "Vrch, ktorý leží západne od údolia Ennom" je Džebel Abu-Tór, čiže "Hora zlej rady". – Údolie Refaim je dnešná rovina Baká, od severu vrúbená "Horou zlej rady".

Joz 15,9-12 - Prameň Neftoa (Vody Neftoachove) je 'Ain Liftá, skoro 4 km severozápadne od Jeruzalema. – Efron je horský hrebeň medzi 'Ain Liftá a Karjatiarim, ktorý tvorí jedno úbočie údolia Bet Hanina (severne od cesty z Jafty do Jeruzalema). Bála (Karjatbál vo v. 60, Karjatiarim v 9,17), dnes Kirjat el-’Enab, či Abu Góš, 3 km južne od Kefíra, na ceste z Jaffy do Jeruzalema. Seir sú vysočiny medzi Abu Góš a údolím odtiaľ na juh es-Sarár. Jarim (Hora lesov) je výšina 4 km juhozápadne od Karjatiarim. Na vysočine je dedinka Keslá, v ktorej je zachované meno starého Cheslona. – Bet-Šemeš (Príbytok slnka), dnešný 'Ain Šems (Prameň slnca) južne nad Vadi es-Sarár, 2 1/2 km juhozápadne od Artúfa. – Tamna, dnes Tibne, 4 km západne od 'Ain Šems. – Akaron, pozri 13,3. – Sechrona, medzi Akaronom a Jebneelom, asi dnešná Zernuka. – Vrch Bála, 4 km severovýchodne od Jebny. – Jebne-el, Jemnia, Jebna, 20 km južne od Jafy.

Joz 15,13-19 - Aksa (Achsa) je Kalebovou dcérou len v širšom zmysle (1 Krn 2,49). Vo Vg je Otoniel nazvaný "mladším bratom" Kalebovým, t. j. bol jeho vzdialenejší príbuzný. O Otonielovi pozri tiež Sdc 1,11 nn; 3,8–11. – Kaleb tu na vlastnú päsť si rozširuje územie, ktoré mu odovzdal Jozue (14,13). Achsa "zoskočila z osla" na znak úcty pred otcom (v. 18). – "Veno" (v. 19), doslovne v hebr. i vo Vg "požehnanie". – Vo v. 19 Vg má: "Dal si mi suchú krajinu na juhu (v Negebe), pridaj mi aj zavlažovanú" V Júdsku, kde je málo dažďov, zem bez prameňov nemá veľkej ceny.

Joz 15,21-62 - Mestá sú zadelené do 12 skupín. Na konci každej skupiny je udaný celkový počet miest, okrem 5. skupiny filištínskych miest (45–47). Najprv sú uvedené mestá v Negebe, na juhu Júdovho údelu (21–32, 1. skupina). Vypočítaných je 34 miest (ak Aen a Remon vo v. 32 pokladáme za jedno mesto), ale celkový počet je udaný 29 miest. Pravdepodobne 5 miest bolo vložených neskoršie. Potom sú vymenované mestá v nížine (33–47, t. j. 2.–5. skup. miest). Gederotaim nie je v LXX. Keď toto vynecháme, dostaneme číslicu 14 vo v. 36. – Ďalej sú uvedené mestá na vrchovine, júdskom pohorí (48–60, 6.–11. skup.). Medzi v. 59 a 60 vypadla jedna skupina miest, ktoré však LXX uvádza v tomto znení: "Tekua, Efrata, to je Betlehem, Fagor, Etam, Kulon, Tatam, Sores, Karem, Galem, Beter a Manocho: jedenásť miest s ich dedinami."– A 12. skupina sú mestá na júdskej púšti (v. 61).

Joz 15,63 - Jeruzalem patril Benjamínovcom (18,16–28), ale Jebuzejcov z neho nevypudili (Sdc 1,21). Takisto ani Júdovci nemohli sa zmocniť tohto opevneného mesta, ktoré bolo tesne na ich severnej hranici, hoci ich aj mocní Jebuzejci stále ohrozovali. Tak sa stalo, že Jeruzalem zostal akýmsi slobodným mestom medzi podielom Júdovcov a Benjamínovcov až do čias kráľa Dávida, ktorý konečne premohol Jebuzejcov (2 Sam 5); – "až dodnes" – porov. pozn. 7,26.