Kniha Levitikus - 3. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Lv 23, 1-44

1 Hospodin oslovil Mojžiša: 2 Povedz Izraelitom toto: Hospodinove slávnosti, ktoré budete zvolávať, sú bohoslužobné zhromaždenia. Sú to moje slávnosti. 3 Šesť dní sa bude pracovať, siedmy deň bude dňom prísneho sobotného odpočinku, dňom posvätného zhromaždenia. Nebudete vykonávať nijakú prácu. Je to deň Hospodinovho odpočinku vo všetkých vašich bydliskách. 4 Toto sú Hospodinove slávnosti, posvätné zhromaždenia, ktoré budete zvolávať v stanovený čas: 5 štrnásty deň prvého mesiaca večer bude Hospodinova Pascha. 6 Pätnásty deň toho istého mesiaca je Hospodinova slávnosť nekvasených chlebov. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. 7 Prvý deň budete mať slávnostné zhromaždenie. Nebudete konať nijakú všednú prácu. 8 Sedem dní budete prinášať Hospodinovi ohňovú obetu; na siedmy deň bude opäť slávnostné zhromaždenie, vtedy nesmiete konať nijakú obvyklú prácu. 9 Hospodin znova oslovil Mojžiša: 10 Povedz Izraelitom toto: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, a zožnete obilie, prvý snop zo svojej žatvy prinesiete kňazovi. 11 On zamáva snopom pred Hospodinom, aby ste sa mu zapáčili. V deň po dni sobotného odpočinku ho kňaz bude podávať zamávaním. 12 V ten istý deň, keď dáte mávať snopom, obetujte jednoročného baránka na spaľovanú obetu Hospodinovi. 13 A k nej ako pokrmovú obetu pridáte dve desatiny jemnej múky zamiesenej olejom ako ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi spolu s nápojovou obetou štvrtiny hínu vína. 14 Chlieb, pražené zrno alebo tlčené zrno nebudete jesť až do toho dňa, kým neprinesiete obetný dar svojmu Bohu. To je trvalé ustanovenie pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 15 Od prvého dňa po dni sobotného odpočinku, totiž odo dňa, keď ste priniesli snop na podávanú obetu, odpočítajte sedem týždňov, 16 od prvého dňa po siedmom dni odpočinku počítajte päťdesiat dní. Potom prinesiete Hospodinovi novú pokrmovú obetu. 17 Zo svojich sídlisk prinesiete dva chleby na podávanú obetu. Budú z dvoch desatín jemnej múky upečené s kvasom ako prvotiny Hospodinovi. 18 S chlebom privediete sedem jednoročných bezchybných baránkov, jedného mladého býčka a dva barany. Budú na spaľovanú obetu Hospodinovi s príslušnou pokrmovou obetou a nápojovou obetou ako ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi. 19 Pripravte aj jedného capa na obetu za hriech a dva jednoročné baránky na obetu spoločenstva. 20 Kňaz nech nimi zamáva nad chlebom prvotín ako obetou mávania pred Hospodinom. Spolu s dvoma baránkami budú posvätné a budú patriť kňazovi. 21 V ten istý deň zvolajte slávnostné zhromaždenie. Nebudete konať nijakú obvyklú prácu. To je trvalé ustanovenie pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 22 Keď sa bude vo vašej krajine zožínať obilie, nezožni pole až po okraj a klasy po svojej žatve nevyzbieraj. Nechaj to chudobnému a cudzincovi. Ja som Hospodin, váš Boh. 23 Hospodin oslovil Mojžiša: 24 Povedz Izraelitom toto: Prvý deň siedmeho mesiaca budete mať slávnosť odpočinku s trúbením a slávnostné zhromaždenie. 25 Nebudete konať nijakú obvyklú prácu, ale prinesiete ohňovú obetu Hospodinovi. 26 Hospodin povedal Mojžišovi: 27 Desiaty deň toho istého siedmeho mesiaca bude Deň zmierenia. Budete mať slávnostné zhromaždenie. Budete sa kajať a prinášať Hospodinovi ohňovú obetu. 28 V ten istý deň nebudete konať nijakú prácu, lebo je to Deň zmierenia. Za vás sa bude konať obrad zmierenia pred Hospodinom, vaším Bohom. 29 Každý, kto by sa v ten deň nekajal, bude odstránený spomedzi svojho ľudu. 30 Každého, kto by konal v ten deň nejakú prácu, vyhubím spomedzi svojho ľudu. 31 Nebudete vykonávať nijakú prácu. To je trvalé ustanovenie pre vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 32 Bude to pre vás deň prísneho sobotného odpočinku. Budete sa kajať od večera deviateho dňa toho mesiaca. Od jedného večera do druhého budete svätiť svoj deň sobotného odpočinku. 33 Hospodin oslovil Mojžiša: 34 Povedz Izraelitom: Od pätnásteho dňa toho istého siedmeho mesiaca bude sedem dní Hospodinovej slávnosti stánkov. 35 Prvý deň je slávnostné zhromaždenie. Nesmiete konať nijakú obvyklú prácu. 36 Sedem dní prinášajte Hospodinovi ohňovú obetu, ôsmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie a prinesiete ohňovú obetu Hospodinovi. Je to sviatočné zhromaždenie. Nesmiete konať nijakú obvyklú prácu. 37 Toto sú Hospodinove slávnosti, na ktoré budete zvolávať slávnostné zhromaždenie, aby ste prinášali Hospodinovi ohňovú obetu, spaľovanú obetu, pokrmovú obetu, obetu s hostinou a nápojovú obetu podľa predpisu na jednotlivé dni 38 okrem obiet v dňoch Hospodinovho sobotného odpočinku a okrem vašich darov pri rozličných sľuboch, ako aj všetkých vašich dobrovoľných obiet, ktoré budete dávať Hospodinovi. 39 Pätnásty deň siedmeho mesiaca, keď z poľa zoberiete úrodu, budete sedem dní sláviť Hospodinovu slávnosť. V prvý deň bude sviatočný odpočinok, ale aj v ôsmy deň bude sviatočný odpočinok. 40 V prvý deň si vezmete ovocie z ušľachtilých stromov, palmové ratolesti, vetvy listnatých stromov a potočných vŕb a sedem dní sa budete radovať pred Hospodinom, svojím Bohom. 41 Sväťte ju ako Hospodinovu slávnosť sedem dní v roku. Je to trvalé ustanovenie pre vaše pokolenia. Sväťte ho v siedmom mesiaci. 42 Sedem dní bývajte v stánkoch. Všetci domorodci v Izraeli majú bývať v stánkoch, 43 aby vaše pokolenia vedeli, že som dal Izraelitom bývať v stánkoch, keď som ich vyviedol z Egypta. Ja som Hospodin, váš Boh. 44 Takto Mojžiš vyhlásil Izraelitom Hospodinove slávnosti.

Verš 34

Povedz Izraelitom: Od pätnásteho dňa toho istého siedmeho mesiaca bude sedem dní Hospodinovej slávnosti stánkov.

Ex 23:16 - Budeš sláviť slávnosť žatvy, prvotín svojej práce, toho, čo si zasial na poli. Na konci roka budeš sláviť slávnosť zberu, keď zoberieš z poľa plody svojej práce.

Nm 29:12 - Pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať bohoslužobné zhromaždenie. Nebudete vykonávať nijakú obvyklú prácu, ale po sedem dní budete mať slávnosť na počesť Hospodina.

Dt 16:15 - Sedem dní zasväť na počesť Hospodina, tvojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná hojnou úrodou a úspechom vo všetkom, čo budeš podnikať. Preto sa raduj!

Verš 3

Šesť dní sa bude pracovať, siedmy deň bude dňom prísneho sobotného odpočinku, dňom posvätného zhromaždenia. Nebudete vykonávať nijakú prácu. Je to deň Hospodinovho odpočinku vo všetkých vašich bydliskách.

Ex 20:9 - Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu.

Ex 23:12 - Šesť dní konaj svoju prácu, siedmy deň odpočívaj, aby si mohol odpočinúť tvoj býk i osol a oddýchol si aj syn tvojej slúžky a cudzinec.

Dt 5:13 - Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu.

Lk 13:14 - Ale predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, povedal zástupu: Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotný deň!

Verš 36

Sedem dní prinášajte Hospodinovi ohňovú obetu, ôsmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie a prinesiete ohňovú obetu Hospodinovi. Je to sviatočné zhromaždenie. Nesmiete konať nijakú obvyklú prácu.

Jn 7:37 - Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten,

Verš 5

štrnásty deň prvého mesiaca večer bude Hospodinova Pascha.

Ex 12:18 - Nekvasené chleby budete jesť od večera štrnásteho dňa prvého mesiaca až do večera dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca.

Ex 23:15 - Budeš zachovávať slávnosť nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, ako som ti prikázal, a to v určenom čase, v mesiaci abíb, lebo vtedy si vyšiel z Egypta. Neprídeš však predo mňa s prázdnymi rukami.

Nm 28:16 - Štrnásty deň prvého mesiaca je Hospodinova Pascha.

Dt 16:1 - V mesiaci abíb nezabudni sláviť Paschu na počesť Hospodina, svojho Boha, lebo v mesiaci abíb ťa Hospodin, tvoj Boh, v noci vyviedol z Egypta.

Verš 15

Od prvého dňa po dni sobotného odpočinku, totiž odo dňa, keď ste priniesli snop na podávanú obetu, odpočítajte sedem týždňov,

Dt 16:9 - Odpočítaj sedem týždňov. Od chvíle, keď priložíš kosák k obiliu, začni počítať sedem týždňov.

Verš 22

Keď sa bude vo vašej krajine zožínať obilie, nezožni pole až po okraj a klasy po svojej žatve nevyzbieraj. Nechaj to chudobnému a cudzincovi. Ja som Hospodin, váš Boh.

Lv 19:9 - Keď nastane žatva a vo svojej krajine budete zberať úrodu, nezožínajte polia až po okraj. Po zbere úrody nezbierajte klasy.

Dt 24:19 - Keď budeš žať obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevracaj sa poň. Nech zostane cudzincovi, sirote alebo vdove, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk.

Verš 24

Povedz Izraelitom toto: Prvý deň siedmeho mesiaca budete mať slávnosť odpočinku s trúbením a slávnostné zhromaždenie.

Nm 29:1 - Prvý deň siedmeho mesiaca budete mať bohoslužobné zhromaždenie. Nebudete vykonávať nijakú obvyklú prácu. Bude to Deň trúbenia.

Verš 27

Desiaty deň toho istého siedmeho mesiaca bude Deň zmierenia. Budete mať slávnostné zhromaždenie. Budete sa kajať a prinášať Hospodinovi ohňovú obetu.

Lv 16:29 - Toto nech je pre vás trvalé ustanovenie: Desiaty deň siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu: ani domorodec, ani cudzinec, ktorý sa u vás zdržuje.

Lv 16:31 - Bude to pre vás deň slávnostného odpočinku. Budete sa kajať. To je trvalé ustanovenie.

Nm 29:7 - Aj desiaty deň toho siedmeho mesiaca budete mať bohoslužobné zhromaždenie a budete sa kajúcne postiť. Nebudete konať nijakú prácu.

Lv 23,1-3 - Tri razy do roka bol povinný každý Izraelita zúčastniť sa na bohoslužbách, "na slávnostnom zhromaždení". Tieto sviatky boli: Veľká noc, Letnice a sviatok Stánkov. V tieto dni všetci dospelí Izraeliti (v dvanástom roku sa stával Izraelita synom zákona) mali sa zhromaždiť pri svätostánku, neskoršie v chráme. Zákon nariaďoval, aby priniesli Bohu nejaký dar a aby sa pred Pánom tešili. Za túto prítomnosť Boh prisľúbil, že v tento čas nijaký nepriateľ nenapadne ich krajinu.

Lv 23,4-14 - Veľká noc sa vlastne skladala z dvoch sviatkov: z Paschy a zo sviatku Nekvasených chlebov. Pascha, hebr. pesach, pripomínala prechod trestajúceho anjela popri izraelských domoch, keď hubil všetkých prvorodených v Egypte (Ex 12,11.23.27). Sviatok Nekvasených chlebov slávil sa na pamiatku zázračného vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva. Paschou sa teda menoval len prvý veľkonočný deň. Pascha značí aj veľkonočného baránka, potom celý veľkonočný týždeň a aj mäso z dobrovoľných obetí (Dt 16,2–6). – V druhý veľkonočný deň, teda 16. nisana, obetoval sa zväzoček klasov z novej úrody. Týmto úkonom sa vlastne začínala aj žatva. Predtým nebolo možno z novej úrody jesť. K veršu 13. porov. Gn 18,6; Ex 29,2; o efe pozri Ex 29,40; o hine Ex 29,40.

Lv 23,15-22 - Od Veľkej noci, čiže od 16. nisana, rátalo sa sedem týždňov a v päťdesiaty deň bol sviatok Letníc, Pentecostes, hebr. slávnosť Týždňov, slávnosť Žatvy alebo Deň prvotín. Sviatok trval len jeden deň. Pôvodne sa oslavovala týmto sviatkom sinajská zmluva, ktorú Pán uzavrel 50. dňa po odchode z Egypta. Aj Letnice boli ďakovným sviatkom za poľnú úrodu. Žatva sa začínala po Veľkej noci a Letnicami sa končila (Ex 23,16).

Lv 23,23-25 - Prvý deň každého mesiaca sa oslavoval slávnosťou, pri ktorej sa obetovalo viac obiet ako v obyčajný deň (Nm 28,11–15). Prvý deň siedmeho mesiaca bol ešte slávnostnejší. Niektorí autori sa domnievajú, že vtedy Izraeliti slávili občiansky Nový rok. Mienka je však nepravdepodobná. Prvým dňom mesiaca tišri začínal sa hospodársky rok. Nový rok náboženský i občiansky začínal sa 1. nisana, aspoň po odchode z Egypta (pozri pozn. Ex 12,1).

Lv 23,27-32 - Porov. poznámky k hl. 16.

Lv 23,33-44 - Sviatok Stánkov slávil sa o päť dní po sviatku Zmierenia, teda 15. tišri, a trval celý týždeň. Meno dostal od stanov, pod ktorými mali Izraeliti bývať celý týždeň. Zvyk stavať stánky zostal u nábožných Židov dodnes. Stánky stavali zo zelených ratolestí. Bývať v stánkoch mali len Izraeliti, cudzinci nie. Sviatok sa slávil na pamiatku pobytu na púšti, keď Izraeliti bývali pod stanmi. V prvý a ostatný deň nesmelo sa pracovať (Nm 29,12.35). Cieľom sviatku bolo tiež poďakovať sa za ovocie, olej a víno, preto sa sviatok nazýval aj slávnosťou Oberačiek. Na slávnosti v prvý deň nosili v rukách ovocie (pomaranče) a kytice zo zelených palmových, myrtových a vŕbových ratoliestok, tzv. lúláb, na znak úrody svojej zeme. Dary (v. 38) sú prvotiny úrody a desiatky.