1. kniha Samuelova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Sam 14, 1-52

1 Raz povedal Saulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď, prenikneme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane. Svojmu otcovi to však neoznámil. 2 Saul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátovníkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťsto mužov. 3 Efód vtedy nosil Achija, syn Achítuba, brata Ikabóda, syna Pinchása, syna Éliho, Hospodinovho kňaza v Šíle. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. 4 V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal preniknúť k hliadke Filištíncov, vyčnieval z jednej i z druhej strany skalný útes. Jeden sa volal Bócec, druhý Senne. 5 Jeden útes trčal strmo na sever oproti Michmasu, druhý od juhu oproti Gebe. 6 Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných. 7 Zbrojnoš mu odvetil: Urob všetko, čo máš na mysli. Len choď, budem s tebou, nech akokoľvek rozhodneš. 8 Jonatán navrhol: Mali by sme sa dostať k tým mužom a ukázať sa im. 9 Ak nás vyzvú: Stojte, kým prídeme k vám, zostaneme na svojom mieste a nevystúpime. 10 No ak povedia: Vystúpte k nám hore, tak vystúpime, lebo nám ich Hospodin vydal do rúk. To nám bude znamením. 11 Obaja sa teda ukázali filištínskej hliadke. Tí si povedali: Pozrite, Hebreji vyliezajú z dier, kam sa poskrývali. 12 Muži z hliadky volali na Jonatána a jeho zbrojnoša: Poďte k nám hore, niečo vám povieme. Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do rúk Izraela. 13 Jonatán šiel štvornožky hore a jeho zbrojnoš za ním. Filištínci padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš, čo šiel za ním, ich pozabíjal. 14 To bol prvý útok Jonatána a jeho zbrojnoša; padlo tam asi dvadsať mužov na ploche pol honu poľa. 15 V tábore, na poli i všade medzi ľudom zavládol strach. Zľakla sa hliadka i záškodnícka skupina a zachvela sa aj zem. Toto všetko spôsobil Boh. 16 Saulove hliadky v Benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam. 17 Saul povedal tým, čo boli s ním: Dajte nastúpiť a zistite, kto z našich odišiel. Po nástupe sa zistilo, že chýba Jonatán i jeho zbrojnoš. 18 Tu prikázal Saul Achijovi: Prines Božiu archu. Toho času bola totiž s Izraelitmi. 19 Kým sa Saul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištíncov stále mohutnel. Preto povedal Saul kňazovi: Nechaj to tak! 20 Saul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zoskupili a prišli na bojisko. Zbadali však, že sa Filištínci vo veľkom zmätku vzájomne zabíjajú. 21 Hebreji, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prebehli k tým Izraelitom, čo boli so Saulom a Jonatánom. 22 Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja. 23 Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét-Ávenu. 24 Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Saul ich zaprisahal týmito slovami: Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol. Nikto z ľudu sa jedla nedotkol. 25 Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu. 26 Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu. 27 Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči. 28 Ktosi z ľudu sa ozval: Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený. 29 Jonatán povedal: Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu. 30 Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká. 31 V ten deň porážali Filištíncov od Michmasu po Ajjalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný. 32 Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, rezal ich na zemi a jedol mäso aj s krvou. 33 Saulovi oznámili: Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou. On povedal: Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň. 34 Saul pokračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou. V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil. 35 Saul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil. 36 Saul povedal: Vyrazme v noci za Filištíncami a plieňme medzi nimi až do svitania. Neušetrime z nich nikoho. Odpovedali: Urob, čo uznáš za vhodné. Kňaz však navrhol: Pristúpme sem, k Bohu. 37 Saul si pýtal radu od Boha: Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do rúk Izraela? Boh mu však v ten deň nedal odpoveď. 38 Vtedy Saul prikázal: Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech. 39 Akože žije Hospodin, záchranca Izraela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zomrieť. Nikto z ľudu sa však neozval. 40 Saul celému Izraelu prikázal: Postavte sa na jednu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej. Ľud odpovedal Saulovi: Urob, čo uznáš za dobré. 41 Saul volal k Hospodinovi: Bože Izraela, daj mi jasnú odpoveď. Lós padol na Jonatána a Saula a ľud sa z toho dostal. 42 Saul prikázal: Losujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána. 43 Tu vyzval Saul Jonatána: Priznaj sa, čo si urobil! Jonatán sa priznal. Povedal: Koncom palice, čo som držal, som si nabral trochu medu. Som pripravený zomrieť. 44 Saul vyhlásil: Nech ma Boh potresce a nech ešte pridá, ak by si preto, Jonatán, nezomrel. 45 Ľud sa spýtal Saula: Vari by mal zomrieť Jonatán, ktorý dosiahol toto skvelé víťazstvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hospodin, nesmie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vykonal, dosiahol s Božou pomocou. Ľud teda zachránil Jonatána, že nemusel zomrieť. 46 Saul prestal prenasledovať Filištíncov a tí odišli domov. 47 Keď sa Saul ujal kráľovskej moci nad Izraelom, bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom: proti Moábčanom, proti Amónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Cóby a proti Filištíncom. Kam sa len obrátil, víťazil. 48 Vytvoril vojenskú moc, porazil Amáleka a vyslobodil Izrael z područia tých, čo ho pustošili. 49 Synovia Saulovi boli: Jonatán, Jišvi a Malkíšua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Mérab a mladšia Míkal. 50 Saulova žena sa volala Achínoam, dcéra Achímaacova. Veliteľ vojska sa volal Abnér, syn Saulovho strýca Néra. 51 Saulov otec Kíš a Abnérov otec Nér boli synmi Abíela. 52 Kým žil Saul, prebiehal krutý boj proti Filištíncom. Keď Saul uvidel nejakého zdatného a bojaschopného muža, zaradil ho do svojho vojska.

Verš 2

Saul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátovníkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťsto mužov.

1Sam 13:15 - Nato Samuel vstal a odišiel z Gilgálu do Benjamínovej Gibey. Saul spočítal tých, čo zostali pri ňom; bolo ich asi šesťsto mužov.

Verš 38

Vtedy Saul prikázal: Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech.

Sdc 20:2 - Náčelníci všetkého ľudu, všetky kmene Izraela sa dostavili do zhromaždenia Božieho ľudu. Bolo to štyristotisíc pešiakov, ozbrojených mečom.

1Sam 14,2 - Dnes už nemožno presne určiť, kde táboril Šaul.

1Sam 14,3 - Achiáš, ktorý bol tiež v sprievode Šaulovom, bol veľkňazom.

1Sam 14,8-10 - V podobných pochybnostiach žiadali Izraeliti častejšie znamenie od Pána.

1Sam 14,12 - Filištínci si robia z Jonatána posmech.

1Sam 14,14 - Zmysel konca tohto verša je nejasný a neistý.

1Sam 14,18 - Pomocou archy zmluvy (alebo podľa LXX pomocou veľkňazského rúcha, efódu) sa chcel Šaul od Boha dozvedieť, čo treba robiť.

1Sam 14,23 - O Bethavene pozri 13,5.

1Sam 14,31 - O Machmase pozri 13,5. Ajalon (dnes Jálo) ležal bezprostredne na hranici územia Filištíncov, päť hodín od Machmasu.

1Sam 14,32 - Zákon zakazoval jesť mäso aj s krvou (pozri Lv 3,17; 19,26; Dt 12,16.23).

1Sam 14,34 - Skala pripomína oltár. Krv ako sídlo života patrí Bohu.

1Sam 14,47 - Aramejské kráľovstvo zvané Soba ležalo južne od Damasku.

1Sam 14,49 - Ješui je totožný s Isbosetom.