 | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 147, 1-20 |
1 Ž 147, 1 Hallelujah, chváľte Hospodina, lebo je dobre spievať našemu Bohu žalmy, lebo je to krásne a milé; slušná je chvála. 2 Ž 147, 2 Staviteľom Jeruzalema je Hospodin; shromaždí rozptýlených Izraelových, 3 Ž 147, 3 ten, ktorý uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich boľaviny, 4 Ž 147, 4 ktorý počíta počet hviezd a každú z nich volá menom. 5 Ž 147, 5 Veľký je náš Pán a nesmierny v sile; jeho rozumnosti nieto počtu. 6 Ž 147, 6 Hospodin pomáha pokorným a bezbožných snižuje až k zemi. 7 Ž 147, 7 Spievajte Hospodinu chválu! Spievajte nášmu Bohu žalmy pri citare, 8 Ž 147, 8 tomu, ktorý prikrýva nebesia hustými oblaky, ktorý nastrojuje zemi dážď, ktorý pôsobí, aby na vrchoch rástla tráva, 9 Ž 147, 9 ktorý dáva hovädu jeho pokrm i mladým havranom, ktorí volajú. 10 Ž 147, 10 Nemá záľuby v sile koňa ani sa nekochá v lýtkach muža. 11 Ž 147, 11 Hospodin má záľubu v tých, ktorí sa ho boja, v tých, ktorí očakávajú na jeho milosť. 12 Ž 147, 12 Vychvaľuj Jeruzaleme Hospodina! Sione, chváľ svojho Boha! 13 Ž 147, 13 Lebo upevňuje závory tvojich brán; žehná tvojich synov v tebe; 14 Ž 147, 14 on pôsobí, aby tvoje hranice maly pokoj; sýti ťa beľou pšenice; 15 Ž 147, 15 vysiela svoju reč na zem; jeho slovo beží až veľmi rýchle; 16 Ž 147, 16 dáva sneh ako vlnu; rozsýpa inovať ako popol; 17 Ž 147, 17 hádže svojím ľadom ako skyvami. Kto obstojí pred jeho zimou? 18 Ž 147, 18 A zase keď pošle svoje slovo, topí to; keď zaveje svojím vetrom, tečú vody; 19 Ž 147, 19 oznamuje svoje slovo Jakobovi, svoje ustanovenia a svoje súdy Izraelovi. 20 Ž 147, 20 Neučinil tak niktorému národu, a preto neznajú jeho súdov. Hallelujah!
 | | Ž 147, 1-20 |
Verš 1
Hallelujah, chváľte Hospodina, lebo je dobre spievať našemu Bohu žalmy, lebo je to krásne a milé; slušná je chvála.
Ž 33:1 - Plesajte, spravedliví, v Hospodinovi! Úprimným sluší chvála.
Verš 3
ten, ktorý uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich boľaviny,
Ex 15:26 - A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hospodin som len, ktorý ťa uzdravuje.
Jób 5:18 - Lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje; raní, a jeho ruky liečia.
Verš 4
ktorý počíta počet hviezd a každú z nich volá menom.
Iz 40:26 - Pozdvihnite svoje oči k výšinám a vidzte, kto to všetko stvoril? Ten, ktorý vyvodí ich vojsko v plnom počte, volá ich všetky podľa mena. Pre množstvo vlády a preto, že je mocný a silný, niktoré nesmie chýbať.
Verš 8
tomu, ktorý prikrýva nebesia hustými oblaky, ktorý nastrojuje zemi dážď, ktorý pôsobí, aby na vrchoch rástla tráva,
Oz 2:21 - A stane sa toho dňa. že sa ohlásim, hovorí Hospodin, že sa ohlásim nebesiam, a ony sa ohlásia zemi,
Jób 38:26 - aby dal pršať na zem, kde nieto nikoho, na púšť, na ktorej neni človeka?
Ž 104:14 - Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme.
Verš 15
vysiela svoju reč na zem; jeho slovo beží až veľmi rýchle;
Ž 33:9 - Lebo on povedal, a stalo sa; on rozkázal, a postavilo sa.
Verš 20
Neučinil tak niktorému národu, a preto neznajú jeho súdov. Hallelujah!
Sk 14:16 - ktorý v prešlých pokoleniach nechal všetky národy ísť ich cestami,
Z 147 - Vulgáta rozdeľuje tento žalm na dva: 146 a 147.
Z 147,2 - "Stavia Jeruzalem" naznačuje, že žalm vznikol, keď exulanti po návrate zo zajatia obnovovali sväté mesto.
Z 147,9 - Žalmista spomína "mladé havrany". V minulosti bola všeobecná mienka, že havrany vyhadzujú svoje mláďatá z hniezda. Pán sa stará o všetko, čo stvoril.
Z 147,10 - Pán chce, aby sa aj človek naň spoliehal.
Z 147,13 - Pán "upevnil závory tvojich brán", tieto slová naznačujú, že mesto je obnovené a že Izraeliti žijú v istote, pokoji a blahobyte (Neh 2,11 -7,3), keď vzniká druhá časť žalmu.
Z 147,16-18 - Na Božie slovo prichádza sneh, srieň, kamenec, mráz. Lež na jeho jediné slovo sa rozpúšťa sneh a ľad a prichádza jar (Jób 37,6 n.; 38,29 n.; Iz 1,18). Možno to chápať ako metaforu, ktorou chcel žalmista naznačiť, ako rýchlo Pán zmenil osud svojho ľudu.