Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ž 132, 1-18

1 Hospodine, pamätaj na Dávida, na všetko jeho trápenie, 2 ktorý prisahal Hospodinovi, dal Všemohúcemu Jakobovmu sľub: 3 Nevojdem do stánu svojho domu; nevyjdem na posteľ svojho ležišťa; 4 istotne nedám usnúť svojim očiam ani zdriemnuť svojim víčkam, 5 dokiaľ nenajdem Hospodinovi miesta, príbytku Všemohúcemu Jakobovmu! 6 Hľa, počuli sme o ňom v Efrate; našli sme ho na poliach Jaara. 7 Vojdime do jeho príbytkov; klaňajme sa podnožiu jeho nôh! 8 Povstaň Hospodine, a idi na miesto svojho odpočinutia, ty i truhla tvojej sily. 9 Tvoji kňazi nech oblečú spravedlivosť, a tvoji svätí nech plesajú! 10 Pre Dávida, svojho služobníka, neodvráť tvári svojho pomazaného! 11 Hospodin prisahal Dávidovi a vravel pravdu, od ktorej sa nevráti: Z plodu tvojho života posadím ti na tvoj trón. 12 Ak budú tvoji synovia ostríhať moju smluvu a moje svedoctvá, ktorým ich budem učiť, budú aj ich synovia sedieť na tvojom tróne až na veky. 13 Lebo Hospodin si vyvolil Sion, oň si žiada za svoj príbytok, ako povedal: 14 Toto bude miestom môjho odpočinutia až na veky; tu budem bývať, lebo oň si žiadam. 15 Jeho potravu istotne a hojne požehnám; jeho chudobných nasýtim chlebom; 16 jeho kňazov oblečiem v spasenie, a jeho svätí budú a istotne budú plesať. 17 Tam dám vyrásť rohu Dávidovmu a pripravím svojmu pomazanému sviecu. 18 Jeho nepriateľov odejem hanbou, a nad ním bude kvitnúť jeho koruna.

Verš 11

Hospodin prisahal Dávidovi a vravel pravdu, od ktorej sa nevráti: Z plodu tvojho života posadím ti na tvoj trón.

2Sam 7:12 - Keď sa vyplnia tvoje dni, a budeš ležať so svojimi otcami, postavím tvoje semeno po tebe, ktoré vyjde z tvojho života, a upevním jeho kráľovstvo.

1Kr 8:25 - A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred tvojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili predo mnou, jako si ty chodil predo mnou.

2Krn 6:16 - A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred mojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili v mojom zákone, jako si ty chodil predo mnou.

Lk 1:69 - a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, -

Verš 16

jeho kňazov oblečiem v spasenie, a jeho svätí budú a istotne budú plesať.

2Krn 6:41 - A tak teraz povstaň, Hospodine, Bože, aby si si odpočinul ty i truhla tvojej sily; tvoji kňazi, Hospodine, Bože, nech sa oblečú v spasenie, a tvoji svätí nech sa radujú v dobrom!

Verš 3

Nevojdem do stánu svojho domu; nevyjdem na posteľ svojho ležišťa;

1Krn 15:1 - A nadovážil si domov v meste Dávidovom a pripravil miesto truhle Božej a roztiahol pre ňu stán.

Verš 14

Toto bude miestom môjho odpočinutia až na veky; tu budem bývať, lebo oň si žiadam.

Ž 132:8 - Povstaň Hospodine, a idi na miesto svojho odpočinutia, ty i truhla tvojej sily.

Ž 68:16 - Vrch Boží je vrchom Bázana, vrcholnatým vrchom, vrchom Bázana.

Verš 17

Tam dám vyrásť rohu Dávidovmu a pripravím svojmu pomazanému sviecu.

Lk 1:69 - a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, -

Z 132 - Žalm je mesiášsky, verše 11 a 12 sa v plnom zmysle vyplnia len na Mesiášovi. V žalme sa jasne rozlišuje Dávidova osoba od jeho potomka, Mesiáša.

Z 132,2 - "Mocný Jakubov" je pomenovanie Boha (Gn 49,24; Iz 49,26; 60,16).

Z 132,3 - 2 Sam 7,1-2; 1 Krn 17,1.

Z 132,6 - "Počuli sme, že archa je v Efrate" - keď mal Dávid preniesť archu zmluvy z Kirjatiarimu na Sion, zvesť o tom sa rozšírila po jeho kráľovstve. Počuli totižto, že je neďaleko Betlehema, odkiaľ pochádzal Dávid, v kraji Efrata. V žalme sa hovorí: "Našli sme ju na jaarských nivách", čo je to isté ako Kirjatiarim. Odtiaľ Dávid preniesol v slávnostnom sprievode archu na Sion (1 Sam 7,1; 2 Sam 6,2).

Z 132,8 - Slová sú známe už z Mojžišových čias. Izraeliti sa ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala na cestu po púšti (Nm 10,35.36; Ž 68,2). Odteraz už nebude putovať z miesta na miesto, lebo odvtedy, čo ju odniesli zo Šíla (1 Sam 4,3 n.), nemala pevný príbytok.

Z 132,11 - "Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou"- tieto slová sú paralelné so slovami 2. verša. Vzťahujú sa na Boží sľub, ktorý dal Pán Dávidovi skrze proroka Nátana v čase, keď Pán odkázal, aby mu Dávid nestaval chrám (2 Sam 7,5-16; Ž 89,4-5.29-38).

Z 132,17 - Tento verš sa nedá vysvetliť inakšie ako o Mesiášovi. Tak ho chápe celá katolícka tradícia.

Z 132,18 - Na hlave mesiášskeho kráľa bude naveky žiariť Pánov "diadém". Mesiáš bude kráľom Izraela.