Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ž 120, 1-7

1 Na Hospodina som volal vo svojom súžení, a vyslyšal ma. 2 Hospodine, vytrhni moju dušu od lživých rtov, od ľstivého jazyka. 3 Čože ti dá a čo ti pridá ľstivý jazyk? 4 Je podobný ostrým strelám udatného bojovníka a uhliu z jalovca. 5 Oj, beda mne, že pohostínim v Mešechu, že bývam v stánoch Kédara! 6 Dlho, dlho už bývala moja duša s tým, ktorý nenávidí pokoja! 7 Ja sa snažím o pokoj, ale keď hovorím o ňom, oni sa stroja do boja.

Verš 2

Hospodine, vytrhni moju dušu od lživých rtov, od ľstivého jazyka.

1Sam 24:9 - A Dávid riekol Saulovi: Prečo počúvaš ľudské reči, keď ti hovoria, že hľa, Dávid hľadá tvoje zlé!?

1Sam 26:19 - Preto teraz počuj, prosím, môj pane, kráľu, slová svojho služobníka: Ak ťa Hospodin naviedol na mňa, nech mu tedy príjemne vonia obetný dar! Ale ak synovia človeka, zlorečení sú pred Hospodinom, pretože ma zahnali dnes, aby som sa nemohol pridružiť k dedičstvu Hospodinovmu, a hovoria u seba: Idi, slúž iným bohom!

Verš 4

Je podobný ostrým strelám udatného bojovníka a uhliu z jalovca.

Ž 11:2 - Lebo hľa, bezbožníci natiahli luk; položili svoje šípy na tetivu, aby vo tme strieľali na tých, ktorí sú úprimného srdca.

Ž 59:7 - Večer sa vracajú, brechajú ako pes a chodia okolo mesta.

Z 120 - Nadpis "Pútnická pieseň", dosl. pieseň výstupov - "šir hamma 'álôt", označuje okolnosť, pri ktorej sa žalm spieval. Tento nadpis majú aj nasledujúce žalmy 120 - 134. "Piesne výstupov" boli pútnické piesne, ktoré izraelskí pútnici spievali za cesty do Jeruzalema. Niektoré z piesní sú staršie, iné vznikli práve pre tento cieľ. Zozbierané do jedného zväzočku tvoria tzv. "Malý žaltár" pútnikov. Iní myslia, že tieto žalmy vznikli pri návrate z babylonského zajatia, keď jednotlivé izraelské kmene vstupovali do vlasti. 120. žalm opisuje nešťastie toho, čo žije ďaleko od Jeruzalema.

Z 120,3-4 - Žalmista sa v duchu obracia na svojich odporcov. Opytuje sa ich, aký trest ich zastihne od Pána? Odpoveď máme v nasledujúcom verši: "Ostré šípy bojovníka", čiže istá smrť, a "rozpálené uhlíky z borievčia", teda veľmi silný, trvalý oheň.

Z 120,5 - "Mosoch a Kedar" sú len metafora na označenie ukrutných cudzincov. Kde skutočne žalmista býva, nevedno. "Mosoch" bol kmeň, ktorý býval v okolí dnešného Čierneho mora (pozri Gn 10,2). "Kedar" bol kočovný kmeň v sýrsko-arabskej púšti (Gn 25,13).