výhody registrácie

Žalmy

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Ž 89, 1-53

1 Vyučujúci žalm od Étana Ezrachitského. 2 Na veky budem spievať o rôznej milosti Hospodinovej; od pokolenia do pokolenia budem oznamovať tvoju pravdu svojimi ústami, Pane! 3 Lebo som povedal: Milosť sa bude budovať na veky. A čo do nebies, na nich upevníš svoju pravdu, jako si povedal: 4 Učinil som smluvu so svojím vyvoleným; prisahal som Dávidovi, svojmu služobníkovi: 5 Na veky upevním tvoje semä a vybudujem tvoj trón, aby stál od pokolenia do pokolenia. Sélah. 6 A preto budú nebesia oslavovať tvoj zázrak, Hospodine, ovšem tvoju pravdu v shromaždení svätých. 7 Lebo kto na nebi môže sa prirovnať Hospodinovi?! Kto je podobný Hospodinovi medzi synmi silných bohov?! 8 Bôh je náramne strašný v rade svätých a hrozný nad všetkých vôkol neho. 9 Hospodine, Bože Zástupov! kto je ako ty, mocný Hospode? A čo jako tvoja pravda, ktorá je vôkol teba? 10 Ty panuješ nad dutím mora; keď sa dvíhajú jeho vlny, ty ich krotíš. 11 Ty si rozdrtil Rahaba jako zabitého; ramenom svojej sily si rozptýlil svojich nepriateľov. 12 Tvoje sú nebesia, a ovšem je tvoja i celá zem, okruh sveta a jeho náplň; ty si ich založil. 13 Ty si stvoril sever i juh. Tábor a Hermon plesajú v tvojom mene. 14 Ty máš rameno s hrdinskou silou; mocná je tvoja ruka; vyvýšená je tvoja pravica. 15 Spravedlivosť a súd je postaťou tvojho trónu; milosť a pravda predchádzajú tvoju tvár. 16 Blahoslavený ľud, ktorý ti vie radostne pokrikovať, Hospodine, tí, ktorí chodia vo svetle tvojej tvári! 17 Plesať budú v tvojom mene každého dňa a vyvýšia sa tvojou spravedlivosťou. 18 Lebo ty si ozdobou ich sily a svojou dobrotivosťou povýšiš náš roh. 19 Lebo náš štít je Hospodinov a Svätého Izraelovho náš kráľ. 20 Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Položil som pomoc na hrdinského muža; vyvýšil som vybraného z ľudu. 21 Našiel som Dávida, svojho služobníka; pomazal som ho svojím svätým olejom, 22 s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude posilňovať. 23 Neoklame ho nepriateľ, ani ho nebude trápiť syn nešľachetníka. 24 Rozdrtím pred ním jeho protivníkov a tých, ktorí ho nenávidia, porazím. 25 A moja pravda a moja milosť bude s ním, a v mojom mene sa vyvýši jeho roh. 26 Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky. 27 On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj silný Bôh a skala môjho spasenia. 28 A zase ja ho urobím prvorodeným, najvyšším z kráľov zeme. 29 Na veky mu zachovám svoju milosť, a moja smluva mu bude stáť verná. 30 A učiním to, že jeho semä bude trvať na večnosť a jeho trón ako dní nebies. 31 Ak by jeho synovia opustili môj zákon a nechodili v mojich súdoch, 32 ak by poškvrnili moje ustanovenia a neostríhali mojich prikázaní, 33 vtedy navštívim ich prestúpenie prútom a údermi ich neprávosť; 34 ale svojej milosti neodnímem od neho ani neoklamem vo svojej pravde. 35 Nepoškvrním svojej smluvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, nezmením. 36 Raz som prisahal na svoju svätosť, že neoklamem Dávida. 37 Jeho semeno bude trvať na veky a jeho trón predo mnou jako slnce. 38 Jako mesiac bude pevne stáť na veky a jako svedok na oblohe verný. Sélah. 39 Ale ty si ho zavrhol a opovrhol si ním a rozhneval si sa na svojho pomazaného. 40 Zavrhol si smluvu so svojím služobníkom; poškvrnil si jeho korunu hodiac ju na zem. 41 Rozboril si všetky jeho ohrady; jeho pevnosti si obrátil na rumy. 42 Olupujú ho všetci, ktorí idú tade cestou; je potupou svojim súsedom. 43 Vyvýšil si pravicu jeho protivníkov; dal si to, aby sa radovali všetci jeho nepriatelia. 44 Áno, odvrátil si ostrie jeho meča a nedal si mu obstáť v boji. 45 Učinil si prietrž jeho lesku a jeho trón si vrhol na zem. 46 Ukrátil si dni jeho mladosti; odial si ho hanbou. Sélah. 47 Až do kedy, Hospodine? Či sa len na veky budeš skrývať? Či navždy bude horieť tvoja prchlivosť ako oheň? 48 Rozpomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľudský vek?! Na ktorú márnosť si stvoril všetkých synov človeka? 49 Kde ktorý človek by žil a neuvidel smrti, ktorý by vytrhol svoju dušu z ruky šeola?! Sélah. 50 Kde je tvoja drievna rôzna milosť, Pane, ktorú si prisahal Dávidovi vo svojej pravde? 51 Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich služobníkov, ktorú nosím vo svojom lone od všetkých veľkých národov, 52 ako potupujú tvoji nepriatelia, Hospodine, ako potupujú šľapaje tvojho pomazaného. 53 Nech je požehnaný Hospodin na veky. Ameň, ameň.

Ž 89, 1-53





Verš 35
Nepoškvrním svojej smluvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, nezmením.
Heb 6:13 - Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba
Heb 6:17 - A preto, že Bôh chcel svrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť svojej rady, vložil do toho prísahu,

Verš 5
Na veky upevním tvoje semä a vybudujem tvoj trón, aby stál od pokolenia do pokolenia. Sélah.
Ž 19:1 - Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.

Verš 41
Rozboril si všetky jeho ohrady; jeho pevnosti si obrátil na rumy.
Ž 80:12 - Vyhnal svoje letorasty až k moru a svoje výhonky až k veľkej rieke.

Verš 11
Ty si rozdrtil Rahaba jako zabitého; ramenom svojej sily si rozptýlil svojich nepriateľov.
Ž 24:1 - Žalm Dávidov. Hospodinova je zem i jej náplň, okruh zeme i tí, ktorí bývajú na ňom;

Verš 14
Ty máš rameno s hrdinskou silou; mocná je tvoja ruka; vyvýšená je tvoja pravica.
Ž 97:2 - Oblak a mrákava je vôkol neho; spravedlivosť a súd postaťou jeho trónu.
Ž 85:13 - Vtedy aj Hospodin dá dobré, a naša zem vydá svoju úrodu.

Verš 48
Rozpomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľudský vek?! Na ktorú márnosť si stvoril všetkých synov človeka?
Ž 49:9 - (Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!),
Ž 49:15 - Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia.

Verš 49
Kde ktorý človek by žil a neuvidel smrti, ktorý by vytrhol svoju dušu z ruky šeola?! Sélah.
2Sam 7:15 - Ale moja milosť neuhne od neho, jako som urobil, aby uhla od Saula, ktorého som odstránil zpred tvojej tvári.

Verš 20
Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Položil som pomoc na hrdinského muža; vyvýšil som vybraného z ľudu.
1Sam 16:1 - A Hospodin riekol Samuelovi: Až dokedy ty budeš žialiť za Saulom, keď som ho ja zavrhol, aby nekraľoval nad Izraelom? Naplň svoj roh olejom a poď, pošlem ťa k Izaimu Betlehemskému, lebo tam medzi jeho synmi som videl toho, ktorý mi bude kráľom.
1Sam 16:13 - Vtedy vzal Samuel roh s olejom a pomazal ho prostred jeho bratov. A Duch Hospodinov sostúpil na Dávida a zostal na ňom od toho dňa a tak vše potom. A Samuel vstal a odišiel do Rámy.

Verš 22
s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude posilňovať.
2Sam 7:10 - A ustanovil som svojmu ľudu, Izraelovi, miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť pred svojimi nepriateľmi, ani ho už nebudú trápiť synovia neprávosti jako tam prv,

Verš 26
Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka.
Heb 1:4 - stanúc sa o toľko výtečnejším od anjelov, o koľko znamenitejšie meno zdedil než oni.

Verš 30
A učiním to, že jeho semä bude trvať na večnosť a jeho trón ako dní nebies.
2Sam 7:14 - Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka.

Z 89 - Autor tohto vážneho, rozjímavého, nábožensko-poučného žalmu ("maškíl") má pravdepodobne tesne pred exilom pred očami smutný údel Dávidovho kráľovského domu a porovnáva ho so slávnymi prisľúbeniami, ktoré dal kedysi Pán Dávidovi.

Z 89,11 - "Rahaba si pošliapal" - tieto slová možno rozumieť o "oblude", ktorá tu predstavuje pýchu a vzburu (hebr. "ráchab - podráždiť, vzbĺknuť, búriť sa"), alebo o nepriateľoch, s ktorými Boh bojuje (Ž 74,13; Jób 9,13; 26,12; Iz 51,9); na niektorých miestach Písma "Rahab" označuje Egypt, proti ktorému Pán bojoval desiatimi ranami (porov. Ž 87,4).

Z 89,20 - "Svojim svätým" - to je Nátan a Dávid so svojím ľudom. Je dosť možné, že pôvodne sa v osnove čítalo "svojmu svätému - hásidoka", teda Nátanovi.

Z 89,26 - "More" Stredozemné, "rieka" Eufrat. Proroctvo hovorí o univerzálnom kráľovstve Mesiáša - Dávidovho syna.

Z 89,30 - Dávidov trón bude trvať ako "dni nebies", čo je to isté ako večne, dokiaľ budú existovať nebesá (2 Sam 7,16; Ž 72,5 atď. ). Dávidov trón je večný len v Cirkvi, len Mesiáš je večným kráľom.

Z 89,31-34 - Potomstvo a kráľovstvo bude v Mesiášovi večné, takto nikdy nebude koniec Dávidovmu kráľovstvu. Lež šťastie a hmotný blahobyt závisia od dodržania Božích príkazov a nariadení.

Z 89,38 - Mesiac u Hebrejov slúžil za symbol Božej nezlomnej vernosti.

Z 89,46 - "Skrátil si dni jeho mladosti" - tu nejde o Dávidove dni, ale o dni Dávidovho kráľovstva, ktoré malo byť večné, ale veľmi rýchle zostarlo, už ide zahynúť a jeho zánik je potupný.

Z 89,47-52 - V týchto slovách, ktoré sú doslovným citátom Ž 79,5, žalmista vyslovuje túžbu a nádej, že Boh ešte za jeho života odníme nešťastie a poníženie z Dávidovho kráľovského rodu.

Z 89,53 - Verš je doxológiou, chválospevom na Pána a ukončieva 3. knihu žalmov. Porov. Ž 41,14; a 72,18.19.