Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Iz 26, 1-21

1 V ten deň sa bude v judskej krajine spievať táto pieseň: Pevné mesto máme, záchranou sú mu vystavané múry a hradby. 2 Otvorte brány, nech vojde spravodlivý ľud, čo zachováva vernosť 3 a má nezlomnú myseľ. Daruj mu pokoj, pokoj, veď v teba dúfa. 4 Dúfajte v Hospodina po všetky veky, pretože Hospodin, len Hospodin je skala vekov. 5 Preto znížil obyvateľov výšin a mesto vyvýšené zrazil, až na zem ho zrazil, zvrhol ho až do prachu. 6 Pošliapu ho nohy utláčaných, kroky biednych. 7 Cesta spravodlivého je priama, ty vyrovnávaš chodník spravodlivého. 8 Na ceste tvojich súdov, Hospodin, dúfame v teba, tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše. 9 Moja duša túži po tebe za noci, aj duch v mojom vnútri ťa hľadá za úsvitu. Keď svoje súdy vykonávaš na zemi, obyvatelia sveta sa priúčajú spravodlivosti. 10 Keď sa však bezbožnému preukáže milosť, nepriučí sa spravodlivosti. V krajine čestných bude konať zvrátene, neuvidí Hospodinovu vznešenosť. 11 Hospodin, tvoja ruka je zdvihnutá, ale nevidia ju. Nech vidia tvoju horlivosť za ľud a nech sa hanbia, nech oheň strávi tvojich nepriateľov. 12 Hospodin, ty nám daruješ pokoj, veď aj všetky naše diela si za nás urobil! 13 Hospodin, náš Boh, vládli nám iní páni než ty, ale my vyznávame iba tvoje meno. 14 Mŕtvi neožijú, tiene zosnulých nepovstanú; potrestal si ich a vyhubil, vymazal si každú spomienku na nich. 15 Rozmnožil si národ, Hospodin, rozmnožil si národ, preslávil si sa, rozšíril si všetky hranice krajiny. 16 Hospodin, v úzkosti volali k tebe, v tiesni tíško prosili, keď si ich trestal. 17 Ako keď má tehotná žena porodiť, zvíja sa a kričí v bolestiach, takí sme boli aj my pred tebou, Hospodin. 18 Počali sme, zvíjali sme sa a porodili sme vietor. Nepriniesli sme záchranu krajine a nevyšli z nás nijakí obyvatelia sveta. 19 Tvoji mŕtvi budú žiť, ich telá vstanú. Prebuďte sa a plesajte, vy, čo ležíte v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem vydá tiene mŕtvych. 20 Poď, môj ľud, vstúp do svojich izieb, zatvor za sebou dvere, na chvíľu sa skry, kým nepominie hnev. 21 Pozri, Hospodin vychádza zo svojho príbytku, aby potrestal vinu obyvateľov krajiny. Zem odhalí krv vyliatu na nej a nebude už skrývať zabitých.

Verš 1

V ten deň sa bude v judskej krajine spievať táto pieseň: Pevné mesto máme, záchranou sú mu vystavané múry a hradby.

Ž 46:5 - Rieka svojimi ramenami potešuje Božie mesto, sväté príbytky Najvyššieho.

Ž 125:1 - Pútnická pieseň. Tí, čo sa spoliehajú na Hospodina, sú ako vrch Sion: nepohne sa, trvá naveky.

Prís 18:10 - Hospodinovo meno je pevná veža, spravodlivý do nej zuteká a je v bezpečí.

Verš 20

Poď, môj ľud, vstúp do svojich izieb, zatvor za sebou dvere, na chvíľu sa skry, kým nepominie hnev.

2Kor 4:17 - Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy,

Verš 17

Ako keď má tehotná žena porodiť, zvíja sa a kričí v bolestiach, takí sme boli aj my pred tebou, Hospodin.

Jn 16:21 - Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. Len čo však porodí dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že na svet prišiel človek.

Iz 26,1-7 - Bohabojní, ktorých svet pokladá za slabých, zvíťazia nad svojimi nepriateľmi, ktorí sa prirovnávajú k dobytému a zrúcanému mestu (porov. 24,10).

Iz 26,13 - Utláčateľov sa už niet čo báť, sú mŕtvi.

Iz 26,16-21 - Bolesti rodičky končia radosťou, narodením nového človeka. Boží národ trpel podobne, no bezvýsledne, nových synov nedostal. Čo však nebolo možné národu, to urobí Boh.