  | Kniha proroka IzaiášaBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Iz 34, 1-17 |
1 Iz 34, 1 Národy, pristúpte a počúvajte, načúvajte, ľudia! Nech počúva zem a to, čo ju napĺňa, svet a všetko, čo z neho vzišlo. 2 Iz 34, 2 Lebo Hospodin je nahnevaný na všetky národy, je rozhorčený na všetky ich vojská, podrobil ich kliatbe záhuby, vydal ich na zabitie. 3 Iz 34, 3 Ich zabití budú pohodení, z ich mŕtvol bude vychádzať zápach, vrchy rozmoknú od ich krvi. 4 Iz 34, 4 Všetky nebeské zástupy ochabnú, nebesia sa zvinú ako zvitok a celé ich vojsko zoslabne, ako keď vädne lístie z viniča a padá ako z figovníka. 5 Iz 34, 5 Veď môj meč v nebesiach sa už dosť opojil, hľa, dopadne na Edóm, aby súdil ľud určený na záhubu. 6 Iz 34, 6 Meč Hospodina sa presýtil krvou, stučnel z tuku, z krvi býkov a capov, z tuku obličiek baranov, lebo Hospodin koná obetu v Bocre a veľké krviprelievanie v edómskej krajine. 7 Iz 34, 7 Padnú s nimi aj byvoly, býčky i býky, ich zem presiakne krvou a ich pôda sa zasýti tukom. 8 Iz 34, 8 Veď prišiel deň Hospodinovej pomsty, rok odplaty pre spor Siona. 9 Iz 34, 9 Jeho potoky sa zmenia na smolu, prach na síru a jeho krajina bude horieť ako smola. 10 Iz 34, 10 V noci ani vo dne nevyhasne, neustále bude z nej vystupovať dym, z pokolenia na pokolenie bude pustá, nik cez ňu už nikdy neprejde. 11 Iz 34, 11 Zaujme ju pelikán a jež, sova a krkavec budú v nej bývať, roztiahne nad ňou povraz pustoty a olovnicu prázdnoty. 12 Iz 34, 12 Jej veľmoži budú volať: Niet kráľovstva! a všetky jej kniežatá zmiznú. 13 Iz 34, 13 Tŕním zarastú jej paláce, pŕhľavou a bodľačím jej pevnosti, bude príbytkom šakalov a obydlím pštrosov. 14 Iz 34, 14 Zíde sa púštna zver s hyenami, cap-démon zavolá na svojho druha, utiahne sa tam lilít a odpočinie si. 15 Iz 34, 15 Zahniezdi sa tam had, znesie vajcia, vyliahnu sa mláďatá a zoskupí ich k sebe. Zaiste sa tam zhromaždia supy jeden po druhom. 16 Iz 34, 16 Skúmajte v Hospodinovej knihe a čítajte: Nikto z nich nebude chýbať, vzájomne sa nebudú vyhľadávať, lebo to prikázali Hospodinove ústa a jeho Duch ich zhromaždil. 17 Iz 34, 17 On sám ich vylosoval, jeho ruka im metrom rozdelila krajinu. Navždy ju budú vlastniť, z pokolenia na pokolenie tam budú bývať.
| | | Iz 34, 1-17 |
Verš 10
V noci ani vo dne nevyhasne, neustále bude z nej vystupovať dym, z pokolenia na pokolenie bude pustá, nik cez ňu už nikdy neprejde.
Zjv 14:11 - Dym ich múk vystupuje na veky vekov a nemajú odpočinku vo dne ani v noci tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto prijme znak jej mena.
Zjv 19:3 - A druhý raz volali: Haleluja! Dym z nej vystupuje na veky vekov.
Verš 11
Zaujme ju pelikán a jež, sova a krkavec budú v nej bývať, roztiahne nad ňou povraz pustoty a olovnicu prázdnoty.
Iz 13:21 - Bude tam sídliť púštna zver, ich domy zaplnia sovy; budú sa tam zdržiavať pštrosy a príšery tam budú poskakovať.
Sof 2:14 - Uprostred nej si budú líhať stáda, aj všetka divá zver, aj pelikán i sova sa uložia medzi jeho stĺpy. Ich vreskot bude sa ozývať v oknách. Na prahu sú trosky, cédrový obklad je strhnutý.
Zjv 18:2 - I zvolal mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov, skrýšou všetkých nečistých vtákov, skrýšou všetkej nečistej a nenávidenej zveri,
Verš 4
Všetky nebeské zástupy ochabnú, nebesia sa zvinú ako zvitok a celé ich vojsko zoslabne, ako keď vädne lístie z viniča a padá ako z figovníka.
Zjv 6:13 - nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zmietaný veľkým vetrom zhadzuje svoje nezrelé zimné plody.
Verš 6
Meč Hospodina sa presýtil krvou, stučnel z tuku, z krvi býkov a capov, z tuku obličiek baranov, lebo Hospodin koná obetu v Bocre a veľké krviprelievanie v edómskej krajine.
Iz 63:1 - Kto to prichádza z Edómu a v ohnivom rúchu z Bocry? Čo sa skvie vo svojom odeve, čo vykračuje v plnej sile? — Ja som ten, čo hovorí správne a sporí sa pre spásu.
Iz 34,1 - Hlavy 34 a 35 sú posledné hlavy prvej časti proroctiev Izaiášových; hl. 36 a 37 sú len historické dodatky, písané prózou. Predmetom hl. 34 je súd nad celým svetom. Hlavne sa spomína potrestanie Edomu, ktorý je tu predstaviteľom všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva na zemi. Hl. 35 hovorí o konečnej spáse dobrých.
Iz 34,4 - Boh pri stvorení roztiahol, rozvinul nebeskú oblohu, pri súde ju zase zvinie ako knihu, pričom hviezdy (vojsko nebies) opršia z nej ako lístie zo stromu. – Knihy starých dôb boli zvitky; látka, na ktorej boli napísané, nakrútila sa na paličku ako dnešné rolety. Keď chceli čítať, rozvinuli knihu, po čítaní zas ju zvinuli. Písalo sa spravidla len na jednu, vnútornú stranu. Pozri však Ez 2,10.
Iz 34,5 - O Edomčanoch pozri pozn. k 16,1; porov. 21,11–12.
Iz 34,6 - Bozra, hlavné mesto Edomska, je asi dnešná Buseira južne od Mŕtveho mora. Iní ju stotožňujú s mestom Petra (16,1).
Iz 34,8 - Trest príde za to, čo nepriatelia popáchali proti Božiemu kráľovstvu na zemi, proti Sionu.
Iz 34,9 - Zničenie Edomska opisuje sa podobne ako spustošenie blízkej Sodomy a Gomory (Gn 19,24.25.28).
Iz 34,12 - Tento verš je neistý. Jeho zmysel je asi takýto: v edomskej krajine nebude viac bývať šľachta a kráľovstvo Edomčanov zaniklo.
Iz 34,14 - Na osamelých a spustošených miestach si ľudia predstavujú strigy a mátohy. Prorok ich v básnickom opísaní spomína len preto, aby čo najviac znázornil spustnutosť Edomu.
Iz 34,16 - Izraeliti si kedysi povrázkom rozmerali a žrebom rozdelili zasľúbenú zem. Podobne dal Boh rozličným zvieratám za údel krajinu Edomčanov. Pravda, i to je len básnické líčenie.
