 | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Ž 109, 1-31 |
1 Ž 109, 1 Bože mojej chvály, nemlč! 2 Ž 109, 2 Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom. 3 Ž 109, 3 Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny. 4 Ž 109, 4 Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu. 5 Ž 109, 5 A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku. 6 Ž 109, 6 Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke. 7 Ž 109, 7 Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom. 8 Ž 109, 8 Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný. 9 Ž 109, 9 Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou! 10 Ž 109, 10 Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk. 11 Ž 109, 11 Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí. 12 Ž 109, 12 Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami. 13 Ž 109, 13 Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno! 14 Ž 109, 14 Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený! 15 Ž 109, 15 Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme, 16 Ž 109, 16 pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil. 17 Ž 109, 17 A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho. 18 Ž 109, 18 A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí. 19 Ž 109, 19 Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy. 20 Ž 109, 20 To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši. 21 Ž 109, 21 Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma! 22 Ž 109, 22 Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne. 23 Ž 109, 23 Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku. 24 Ž 109, 24 Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo. 25 Ž 109, 25 A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou. 26 Ž 109, 26 Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti, 27 Ž 109, 27 aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine! 28 Ž 109, 28 Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje. 29 Ž 109, 29 Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom! 30 Ž 109, 30 Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými, 31 Ž 109, 31 pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.
 | | Ž 109, 1-31 |
Verš 15
Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme,
Jób 18:17 - Jeho pamiatka zahynie zo zeme, ani mu nebude mena na ulici.
Ž 34:16 - Ajin. Oči Hospodinove hľadia na spravedlivých, a jeho uši sú naklonené k ich volaniu.
Verš 3
Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny.
Ž 69:4 - Ustal som od svojho volania; moje hrdlo vyschlo; moje oči zomdlely, kým očakávam na svojho Boha.
Verš 7
Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom.
Prís 15:8 - Obeť bezbožných je ohavnosťou Hospodinovi; ale modlitba úprimných sa mu ľúbi.
Prís 28:9 - Kto odvracia svoje ucho, aby nepočul zákona, toho i modlitba je ohavnosťou.
Z 109 - Žalm je od Dávida. Potvrdzuje to aj obsah žalmu, ale najmä sv. Peter (Sk 1,16-20), ktorý 8. verš tohto žalmu vykladá o Judášovi a žalm pripisuje Dávidovi.V slovnom zmysle je žalm starozákonnou modlitbou. Podobá sa žalmu 52. Žalm je však aj mesiášsky. Otcovia celý žalm považujú za priamo mesiášsky, preklínanie však odďaľujú z Ježišových úst, ktorý bol "tichým Baránkom" (Iz 53,7) a modlil sa za svojich nepriateľov.Nám je divné, a mnohí sa môžu aj pohoršiť, že žalmista - inšpirovaný svätopisec - vyslovuje kliatby proti svojim nepriateľom. Prieči sa to svätosti knihy, je to celkom cudzie láskavému Bohu, ktorý je hlavným autorom tohto žalmu, a vonkoncom to nemožno ani len obrazne vložiť do úst Ježiša Krista. Na objasnenie tejto ťažkosti niekoľko poznámok: 1. Sme v SZ, kde sú mnohé veci ešte nedokonalé, a v SZ platil ako norma spravodlivosti zákon odvety (Ex 21,12.23-25; Lv 24,17-21). 2. Tieto kliatby nie sú ani tak prianím zla, ako skôr predpoveďou, že nešľachetníka stihne zaslúžený trest. 3. Tieto kliatby nevychádzajú z pomstivej duše žalmistu, nebráni svoju vec, lež Božiu česť a Božiu spravodlivosť. 4. Žalmista sa nechce pomstiť sám osobne, ani si to nežiada, ale celú vec necháva na Pána.
Z 109,1 - "Bože, chvála moja", v zmysle, že Dávid chváli Boha a vždy ho bude chváliť.