  | ŽalmyBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Ž 109, 1-31 |
1 Ž 109, 1 Pre hudobný prednes.Dávidov. Žalm. Ó Bože mojej chvály, neodmlčuj sa! 2 Ž 109, 2 Lebo sa otvorili na mňa ústa bezbožné a podvodné, jazykom lživým hovorili so mnou. 3 Ž 109, 3 Nenávistnými slovami ma obkľúčili a bez príčiny broja proti mne. 4 Ž 109, 4 Za moju lásku sú mi nepriateľmi, a ja sa modlím. 5 Ž 109, 5 Za dobré sa mi odplácajú zlým, za moju lásku nenávisťou. 6 Ž 109, 6 Ustanov nad ním bezbožníka, nech mu žalobca stojí po pravici. 7 Ž 109, 7 Nech ako vinník vyjde zo súdu, nech je hriechom aj jeho modlitba. 8 Ž 109, 8 Jeho dní nech je čím menej a nech iný prevezme jeho úrad. 9 Ž 109, 9 Nech osirejú jeho synovia, manželka nech mu ovdovie. 10 Ž 109, 10 Jeho synovia nech sa túlajú a žobrú, zahnaní od svojich rumovísk. 11 Ž 109, 11 Nech mu veriteľ zaberie všetko, čo má, nech mu cudzí ulúpia jeho imanie. 12 Ž 109, 12 Nech mu nikto nezachová priazeň, ani zmilovanie jeho sirotám. 13 Ž 109, 13 Buď vyplienené jeho potomstvo, ich meno vytreté už v druhom kolene. 14 Ž 109, 14 Buď vina jeho otcov v pamäti u Hospodina, hriech jeho matky nech nie je zotretý; 15 Ž 109, 15 nech sú stále pred Hospodinom, ich pamiatku nech vyhladí aj zo zeme, 16 Ž 109, 16 pretože nepamätal na dôkaz lásky, prenasledoval úbožiaka a chudobného, aby usmrtil skrúšeného srdcom. 17 Ž 109, 17 Miloval kliatbu, nech príde naňho; záľubu nemal v požehnaní - nech sa vzdiali od neho. 18 Ž 109, 18 Kliatbu si obliekal sťa oblek, nech vnikne do neho sťa voda, do jeho kostí ako olej; 19 Ž 109, 19 nech mu je oblekom, ktorým sa halí, a pásom, ktorým sa vždy opasuje. 20 Ž 109, 20 To nech je odplata od Hospodina mojim žalobníkom, tým, čo zle vravia proti mne. 21 Ž 109, 21 Ale Ty, Hospodine, Pane, nalož so mnou kvôli svojmu menu; vytrhni ma, lebo dobrá je Tvoja milosť! 22 Ž 109, 22 Lebo som úbohý a chudobný a srdce vo mne ranené. 23 Ž 109, 23 Zachodím ako tieň, keď nakláňa sa, preháňaný som ako kobylky. 24 Ž 109, 24 Kolená sa mi podlamujú od pôstu a telo bez oleja mi schudlo. 25 Ž 109, 25 Ja som im na posmech; vidia ma, potriasajú hlavou. 26 Ž 109, 26 Pomôž mi, Hospodine, Bože môj! Zachráň ma podľa svojej milosti; 27 Ž 109, 27 nech sa dozvedia, že to Tvoja ruka, že si to Ty urobil, Hospodine. 28 Ž 109, 28 Oni nech preklínajú - Ty však požehnávaj! Ak povstanú, nech sa zahanbia, a služobník Tvoj nech sa raduje. 29 Ž 109, 29 Nech si moji žalobníci oblečú potupu, do svojej hanby nech sa halia ako do plášťa. 30 Ž 109, 30 Ústami svojimi Hospodinovi budem veľmi ďakovať, uprostred mnohých chváliť Ho. 31 Ž 109, 31 Lebo chudobnému stojí po pravici, aby ho zachránil pred tými, čo ho súdia.
| | | Ž 109, 1-31 |
Verš 15
nech sú stále pred Hospodinom, ich pamiatku nech vyhladí aj zo zeme,
Jób 18:17 - Jeho pamiatka vyhynie zo zeme a nebude mať mena vo verejnosti.
Ž 34:16 - Hospodinove oči upreté sú na spravodlivých a Jeho uši na ich volanie.
Verš 3
Nenávistnými slovami ma obkľúčili a bez príčiny broja proti mne.
Ž 69:4 - Ustal som od volania, hrdlo mi horí, oči mi vyhasli od vyčkávania na môjho Boha.
Verš 7
Nech ako vinník vyjde zo súdu, nech je hriechom aj jeho modlitba.
Prís 15:8 - Obeť bezbožných je ohavnosťou Hospodinovi, ale modlitbu statočných má rád.
Prís 28:9 - Ak si niekto odvracia ucho, aby nepočul náuku, aj jeho modlitba je ohavnosťou.
Z 109 - Žalm je od Dávida. Potvrdzuje to aj obsah žalmu, ale najmä sv. Peter (Sk 1,16-20), ktorý 8. verš tohto žalmu vykladá o Judášovi a žalm pripisuje Dávidovi.V slovnom zmysle je žalm starozákonnou modlitbou. Podobá sa žalmu 52. Žalm je však aj mesiášsky. Otcovia celý žalm považujú za priamo mesiášsky, preklínanie však odďaľujú z Ježišových úst, ktorý bol "tichým Baránkom" (Iz 53,7) a modlil sa za svojich nepriateľov.Nám je divné, a mnohí sa môžu aj pohoršiť, že žalmista - inšpirovaný svätopisec - vyslovuje kliatby proti svojim nepriateľom. Prieči sa to svätosti knihy, je to celkom cudzie láskavému Bohu, ktorý je hlavným autorom tohto žalmu, a vonkoncom to nemožno ani len obrazne vložiť do úst Ježiša Krista. Na objasnenie tejto ťažkosti niekoľko poznámok: 1. Sme v SZ, kde sú mnohé veci ešte nedokonalé, a v SZ platil ako norma spravodlivosti zákon odvety (Ex 21,12.23-25; Lv 24,17-21). 2. Tieto kliatby nie sú ani tak prianím zla, ako skôr predpoveďou, že nešľachetníka stihne zaslúžený trest. 3. Tieto kliatby nevychádzajú z pomstivej duše žalmistu, nebráni svoju vec, lež Božiu česť a Božiu spravodlivosť. 4. Žalmista sa nechce pomstiť sám osobne, ani si to nežiada, ale celú vec necháva na Pána.
Z 109,1 - "Bože, chvála moja", v zmysle, že Dávid chváli Boha a vždy ho bude chváliť.
