Skutky apoštolov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Sk 4, 1-37

1 Keď hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji, 2 ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zvestovali vzkriesenie z mŕtvych v Ježišovi. 3 I položili ruky na nich a vsadili ich do väzenia do druhého dňa, keďže bol už večer. 4 Ale mnohí, ktorí počuli tú reč, uverili; počet mužov vzrástol asi na päťtisíc. 5 Na druhý deň zhromaždili sa ich poprední mužovia, starší a zákonníci v Jeruzaleme, 6 aj veľkňaz Annáš a Kaifáš, Ján Alexander a všetci, ktoríkoľvek boli z rodu veľkňazského; 7 postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili? 8 Nato Peter, naplnený Duchom Svätým, odpovedal im: Vodcovia ľudu a starší! 9 Keďže nás vyšetrujete dnes pre dobrý skutok na nemocnom človeku, ako bol uzdravený, 10 vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych. 11 Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom. 12 A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. 13 Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom. 14 A keď videli stáť pri nich aj uzdraveného človeka, nevedeli, čo im namietať. 15 Kázali im teda vyjsť z rady, potom sa radili medzi sebou 16 hovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi?! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že prostredníctvom nich stalo sa zjavné znamenie a my to nemôžeme popierať. 17 Ale aby sa to ešte väčšmi nerozširovalo medzi ľudom, pohrozme im, aby nikomu viac nehovorili v tom mene. 18 Predvolali si ich teda a prikázali im, aby nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom. 19 Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha! 20 Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. 21 Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo; 22 keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov. 23 Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší. 24 Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si [Boh, ktorý] stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich. 25 Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca: Prečo sa búrili národy a ľudia zmýšľali daromné veci? 26 Králi zemskí povstali a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a Pomazanému! 27 Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom, 28 aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo. 29 A teraz, Pane, všimni si ich hrozby a svojim služobníkom pomáhaj smelo vyznávať Tvoje slovo, 30 vystierajúc svoju ruku, aby sa uzdravovania, znamenia a zázraky diali menom Tvojho svätého Služobníka Ježiša. 31 A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie. 32 A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné. 33 Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých; 34 medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali, 35 skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval. 36 Tak Jozef, ktorému apoštolovia dali prímenie Barnabáš - v preklade znamená: Syn potešenia - levíta, rodom z Cypru, 37 ktorý mal pole, predal ho a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.

Verš 32

A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné.

Sk 2:44 - A všetci veriaci, ktorí boli pospolu, všetko mali spoločné,

1Pt 3:8 - A napokon: všetci buďte jednej mysle, súcitní, milovníci bratstva, milosrdní, pokorní.

Verš 35

skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval.

Iz 58:7 - Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným.

Verš 7

postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili?

Ex 2:14 - Ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za veliteľa a sudcu nad nami? Chceš aj mňa zabiť, ako si zabil Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a povedal: Akiste vyšla vec najavo.

Mt 21:23 - Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k Nemu veľkňazi a starší ľudu a spýtali sa Ho: Akou mocou toto robíš? A kto Ti dal tú moc?

Sk 7:27 - Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odbil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu nad nami?

Verš 11

Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.

Ž 118:22 - Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným.

Iz 28:16 - Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený!

Mt 21:42 - Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach!

Mk 12:10 - Či ste nečítali Písmo: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným;

Lk 20:17 - Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom?

Rim 9:33 - ako je napísané: Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.

1Pt 2:7 - Tak vám, veriacim, je chválou, nevercom však je kameňom, ktorý zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal uholným kameňom,

Verš 12

A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.

Mt 1:21 - Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.

Sk 10:43 - O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho.

1Tim 2:5 - Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus,

Verš 16

hovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi?! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že prostredníctvom nich stalo sa zjavné znamenie a my to nemôžeme popierať.

Jn 11:47 - Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia.

Verš 19

Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha!

Sk 5:29 - Ale Peter a apoštolovia odpovedali: Boha treba viac poslúchať ako ľudí!

Verš 21

Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo;

Sk 5:26 - Veliteľ ihneď odišiel s drábmi a priviedol ich, ale bez násilia, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali.

Sk 3:7 - Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby,

Verš 23

Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší.

Sk 12:12 - Keď si to uvedomil, išiel k domu Márie, matky Jána, ktorý mal prímeno Marek; tam sa zišli mnohí a modlili sa.

Verš 25

Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca: Prečo sa búrili národy a ľudia zmýšľali daromné veci?

Ž 2:1 - Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?

Verš 27

Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom,

Mt 26:3 - Vtedy sa zišli veľkňazi [zákonníci] a starší ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš,

Mk 14:1 - O dva dni mal byť hod veľkonočného baránka a slávnosti nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali, ako by Ho ľstivo zlapali a zabili.

Lk 22:2 - Veľkňazi a zákonníci sa radili, ako by Ježiša zahubili; lebo sa báli ľudu.

Jn 11:47 - Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia.

Verš 30

vystierajúc svoju ruku, aby sa uzdravovania, znamenia a zázraky diali menom Tvojho svätého Služobníka Ježiša.

Mk 16:17 - A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť,

Verš 31

A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie.

Sk 16:26 - Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.

Sk 4,1-2 - Veliteľom chrámovej stráže bol kňaz. O poriadok v chráme a na jeho okolí sa starala stráž zložená hlavne z levitov.

Sk 4,11 - Ž 118, 22.

Sk 4,25-26 - Ž 2, 1–2.

Sk 4,32-35 - Prvých kresťanov charakterizovalo spoločenstvo majetku. Slobodne a dobrovoľne dávali svoj majetok v prospech biednych.