výhody registrácie

Príslovia

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Prís 1, 1-33

1 Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského. 2 (Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné, 3 (Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť, 4 dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel. 5 Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť 6 v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek. 7 Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom. 8 Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere, 9 bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom. 10 Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ! 11 Keby vraveli: „Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy; 12 pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu. 13 Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou. 14 Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný.“ 15 Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka! 16 Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv. 17 Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov! 18 Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku. 19 Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť) ho pripravuje o život. 20 Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas, 21 na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša: 22 „Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?! 23 Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady! 24 Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal, 25 a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie, 26 ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí, 27 keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie). 28 Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma. 29 Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom, 30 o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním, 31 nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov. 32 Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba. 33 Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí).“

Prís 1, 1-33





Verš 16
Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv.
Iz 59:7 - Ich nohy bežia do zlého, náhlia sa prelievať krv nevinnú, ich myšlienky sú myšlienky skazy, zhuba a rúcanie je na ich ceste.
Rim 3:15 - ich nohy sú rýchle prelievať krv,

Verš 24
Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal,
Iz 65:12 - určím vás pod meč, všetci sa zhrbíte na popravu, lebo som volal, a neodpovedali ste, hovoril som, a nepočúvali ste, lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé, a vyvolili ste si, čo som nechcel.“
Iz 66:4 - nuž aj ja si zvolím ich nešťastie a privediem na nich ich hrôzy, pretože som volal, no neodpovedal nik, hovoril som, ale nepočúvali; robili, čo je zlé v mojich očiach, a to, čo som nechcel, si vybrali.“
Jer 13:10 - Tento podlý ľud, ktorý sa zdráha počúvať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti svojho srdca a vláči sa za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento opasok, ktorý nie je na nič.

Verš 10
Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ!
Prís 4:14 - Nevstupuj na chodník bezbožných a nevykračuj cestou zlostníkov!

Verš 27
keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie).
Jób 27:9 - Či jeho vzlykot Boh raz azda vyslyší, keď postihne ho dáke súženie?
Jób 35:12 - Bedákajú iba, nik im nedá odpoveď pred spurným pohľadom tamtých hriešnikov.
Iz 1:15 - Aj keď rozprestierate dlane, odvrátim oči od vás; a keď aj hromadíte modlitby, ja ich nevyslyším, veď vaše ruky sú plné krvi.
Jer 11:11 - Preto toto hovorí Pán: Hľa, ja privediem na nich nešťastie, ktorému nebudú môcť uniknúť! Vtedy budú volať na mňa, ale ja ich nevyslyším.
Jer 14:12 - Keď sa postia, nevyslyším ich prosbu, keď prinášajú celopal a obetu, nemám v tom záľubu. Ba znivočím ich mečom, hladom a morom.“
Ez 8:18 - Nuž aj ja budem konať v hneve, nezmiluje sa mi oko a nebudem šetriť a hoci mi budú veľkým hlasom volať do uší, nevyslyším ich.“
Mi 3:4 - Potom budú kričať k Pánovi, ale nevyslyší ich, zakryje si v tom čase pred nimi tvár, lebo hrešili svojimi skutkami.

Verš 7
Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.
Jób 28:28 - Človeku povedal: »Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“
Ž 111:10 - bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú; jeho chvála ostáva naveky.
Prís 9:10 - Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
Kaz 12:13 - Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka.

Pris 1,1-6 - Prvá čiastka knihy (1,1 – 9,18) predstavuje všeobecný úvod, ktorý k jadru celej knihy (k jednotlivým prísloviam a naučeniam v ďalších častiach) napísal ich redaktor. Vhodnou formou (zosobnením múdrosti a pochabosti) sa podávajú pokyny a rady pre život. Dlhšie, súvislejšie vývody sú prepletené jednotlivosťami, lenže poriedko (napr. 3,27–30 a i.).Za nadpisom (1) spisovateľ uvádza hneď účel tejto zbierky prísloví.

Pris 1,7 - Jadrom všetkej múdrosti, je bázeň pred Pánom, bohabojnosť, ktorá vzdáva úctu Bohu vnútorne i navonok. – Porov. 9,10a.

Pris 1,8 - Porov. 6,20b.

Pris 1,9 - Porov. 4,9a.

Pris 1,11 - "Nevinnému", v hebr.: "krvi".

Pris 1,16 - Tento verš nie je v gréckych rukopisoch, preto ho niektorí pokladajú za sem vsunutý z Iz 59,7 (Peters).

Pris 1,20-23 - Personifikácia je známa v poézii všetkých národov, lež zvlášť je prijateľná obrazivej mysli Orientálcov.

Pris 1,21 - "Na samom vrchu hradieb" preložené podľa LXX, miesto hebr. "v čele zhluknutého ľudu" a takisto Vulg. Nazdávame sa, že pôvodný text sa tu nezachoval celkom neporušený.

Pris 1,27 - Tento verš pokladajú novší bádatelia za glosu.