1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Mach 16, 1-24

1 Vtedy Ján prišiel z Gazary a oznámil svojmu otcovi Šimonovi, čo vykonal Kendebaios. 2 Potom si Šimon zavolal svojich dvoch starších synov, Júdu a spomenutého Jána, a povedal im: Ja, moji bratia a dom môjho otca sme viedli vojny Izraela od mladosti až dodnes a mnoho ráz sa nám podarilo vlastnoručne vytrhnúť Izrael z nebezpečenstva. 3 Teraz som zostarel, ale vy ste, vďaka Božej milosti, v najlepších rokoch. Nastúpte namiesto mňa a môjho brata. Vytiahnite a bojujte za náš národ. Pomoc z nebies nech je s vami. 4 Potom vybral z krajiny dvadsaťtisíc mužov — bojovníkov i jazdcov. Išli proti Kendebaiovi a prenocovali v Módeine. 5 Keď včasráno vstali, prišli na rovinu, a tam naproti nim bolo veľké vojsko, pešiaci i jazdci. Medzi nimi bol veľký potok. 6 Ján i jeho ľud sa utáborili oproti nim. Videl však, že ľud sa bojí prekročiť potok. On sám ho prekročil ako prvý. Muži to videli a prebrodili sa za ním. 7 Potom rozdelil ľud a jazdcov dal medzi pešiakov, lebo jazda protivníkov bola veľmi veľká. 8 Nato zatrúbili na trúbach. Kendebaios i jeho tábor sa dali na útek. Mnoho z nich bolo ranených a pozabíjaných. Tí, čo zostali, ušli do pevnosti. 9 Vtedy bol ranený Jánov brat Júda. Ján ich prenasledoval až do Kidrónu, ktorý opevnil Kendebaios. 10 Iní ušli do veží na území Azótu, on však toto mesto vypálil. Padlo tam asi dvetisíc mužov. Potom sa Ján pokojne vrátil do Judska. 11 Abúbov syn Ptolemaios bol ustanovený za vojenského veliteľa na jerišskej rovine. Mal mnoho striebra a zlata. 12 Bol totiž veľkňazovým zaťom. 13 Jeho srdce spyšnelo a zaumienil si zmocniť sa krajiny. Zamýšľal ľstivo odstrániť Šimona a jeho synov. 14 Šimon práve prechádzal mestami, ktoré boli v jeho krajine, aby sa postaral o to, čo potrebujú. V jedenástom mesiaci, čiže v mesiaci šebat roku stosedemdesiatsedem zostúpil so svojimi synmi Matatiášom a Júdom do Jericha. 15 Abúbov syn ich ľstivo prijal v malej pevnosti, zvanej Dók, ktorú postavil. Pripravil tam pre nich veľkú hostinu s pijatikou. Ukryl tam však svojich mužov. 16 Keď sa Šimon a jeho synovia opili, Ptolemaios a jeho spoločníci vstali, chopili sa zbraní, vnikli do hodovej siene k Šimonovi, zabili Šimona i jeho dvoch synov, aj niektorých z jeho služobníkov. 17 Ptolemaios sa tým dopustil veľkej zrady a tak sa odplatil zlým za dobré. 18 Ptolemaios o tom napísal správu a poslal ku kráľovi poslov s prosbou, aby mu poslal vojsko na pomoc a dal mu do jeho právomoci krajinu i mestá. 19 Iných ľudí vyslal do Gazary, aby zabili Jána a tisícnikom zaslal listy, aby prešli k nemu s tým, že im dá striebro, zlato a dary. 20 Iných zas vyslal obsadiť Jeruzalem a chrámový vrch. 21 Niekto sa však vopred poponáhľal oznámiť Jánovi v Gazare, že jeho otec a bratia zahynuli. Povedal mu: Poslal ľudí zavraždiť aj teba. 22 Keď to Ján počul, bol celkom bez seba. Pochytal mužov, ktorí ho prišli zabiť a pozabíjal ich. Presvedčil sa totiž o tom, že sa ho snažia zabiť. 23 Ostatné správy Jána, jeho boje a hrdinské činy, ktorými sa vyznamenal, i čo sa týka stavby múrov, ktoré dobudoval, i ostatných jeho činov, 24 to všetko je spísané v knihe o dňoch jeho pôsobenia ako veľkňaza odvtedy, ako sa stal veľkňazom po svojom otcovi.

1Mach 16,1-3 - V blízkosti Kendebeovho Kedronu bola židovská pevnosť Gazara (Gezer, 4,15), kde býval Ján, druhý syn Šimonov, ako vojenský veliteľ (13,54). Ako kedysi zomierajúci Matatiáš, tak teraz už starec Šimon povzbudzuje svojich synov do boja za slobodu.

1Mach 16,4-7 - Keď si aj ponechal staručký Šimon (hlavné) velenie (Joz. Flávius), do boja rozhodne viedol oddiely Ján (porov. v. 3). Na pochode sa zastavil v Modeine (2,1), aby sa pri náhrobku Machabejcov bojovníci nadchli odvahou do boja. Odtiaľ tiahol na západ k Lydde ("na rovinu"). Pri potoku (pravdepodobne "Uádi Katra") ukazuje Ján cestu ako kedysi Júda (5,43).

1Mach 16,14 - Mesiac šebat r. 177 Sel.= február – marec 134 pr. Kr.

1Mach 16,15 - Dok (sýr. koreň "doq" znamená "pozorovať, rozhliadať sa") bol severozápadne od Jericha na "Hore pokušenia" (Džebel Qarantál), asi tam, kde je Chirbet Abu Lahem a prameň 'Ain ed-Dúk (v ňom sa zachovalo meno pevnôstky), asi 492 m nad hladinou Mŕtveho mora.

1Mach 16,16-18 - Podľa Joz. Flávia na mieste zomrel len Šimon; dvoch synov a matku najprv Ptolemeus uväznil a až neskoršie dal zabiť.

1Mach 16,22 - Potom sa Ján ponáhľal do Jeruzalema a prišiel tam prv, než by sa ho mohli zmocniť Ptolemeove oddiely. Ján sa stal kniežaťom a veľkňazom. – O ďalších Ptolemeových osudoch, ktorého Ján obliehal potom v Doku, a o jeho úteku do Filadelfie (=Rabatamon) rozpráva Joz. Flávius v Starož. 13,8,1.

1Mach 16,23 - Ján, neskoršie nazývaný Hyrkán (pretože bojoval proti Partom v Hyrkánii), panoval 31 rokov (134–103 pr. Kr.). Letopis jeho vlády je stratený. Už v 1. roku panovania ho obliehal v Jeruzaleme Antiochus VII. Sidetes. Nakoniec uzavrel s ním mier, ale pod tvrdými podmienkami pre Židov; časť jeruzalemských opevnení bola zbúraná (Joz. Flávius, Starož. 13,8,2). Náš text hovorí o "znovuvýstavbe múrov" Jeruzalema, ale to sa mohlo stať až po smrti Sidetesa v 5. roku vlády Hyrkána (r. 129 pr. Kr.). Smrť Sidetesa znamenala koniec svetovej moci Seleukovcov. Až potom bolo Júdsko úplne nezávislé od Sýrie. Tak sa došlo k cieľu, za ktorý bojovali Machabejci 40 rokov.