1. kniha Machabejcov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Mach 14, 1-49

1 V stosedemdesiatom druhom roku zhromaždil kráľ Demetrios svoje vojenské sily a odišiel do Médska získať posilu do boja proti Tryfónovi. 2 Keď sa perzský a médsky kráľ Arsakés dopočul, že Demetrios vtrhol na jeho územie, poslal jedného zo svojich veliteľov, aby ho živého zajal. 3 Ten šiel, premohol Demetriovo vojsko, zajal Demetria a priviedol k Arsakovi; ten ho dal do väzenia. 4 Po všetky dni Šimonovho života malo Judsko pokoj. Usiloval sa o dobro pre svoj ľud a im sa páčila jeho moc a sláva po všetky dni. 5 Popri všetkej svojej sláve zmocnil sa aj Joppe, aby mal prístav a prístup k ostrovom v mori. 6 Rozšíril územie pre svoj národ a upevnil svoju vládu v krajine. 7 Zhromaždil mnoho vojnových zajatcov, opanoval Gazaru, Betsur a pevnosť, z ktorej odstránil nečistotu. Nebolo nikoho, kto by sa staval proti nemu. 8 Ľudia pokojne obrábali pôdu a tá vydávala plodiny a stromy na poliach dávali ovocie. 9 Starci sedávali na námestiach a spoločne sa zhovárali o svojom šťastí, mladí si obliekali slávnostné bojové rúcha. 10 Mestám zabezpečil potraviny a založil v nich ozbrojené pevnosti, takže jeho meno sa spomínalo v sláve až po kraj zeme. 11 Postaral sa o mier v krajine a v Izraeli vládla veľká radosť. 12 Každý sedel pod svojím viničom a figovníkom, nebolo toho, kto by ich ľakal. 13 Nebolo na zemi nikoho, kto by proti nim bojoval, lebo králi boli v tých dňoch zničení. 14 Podporoval všetkých pokorných vo svojom ľude, horlil za zákon a odstránil každého bezbožného a zlého. 15 Slávnostne vyzdobil svätyňu a obohatil ju o posvätné nádoby. 16 Keď sa v Ríme a takisto v Sparte dopočuli, že Jonatán zomrel, veľmi smútili. 17 Keď však počuli, že jeho brat Šimon sa stal miesto neho veľkňazom a že pevne vládne v krajine a v jej mestách, 18 napísali mu na bronzových doskách, že s ním obnovujú priateľstvo a vojnové spojenectvo, ktoré uzavreli s jeho bratmi Júdom a Jonatánom. 19 V Jeruzaleme listy prečítali pred celým zhromaždením. 20 Toto je odpis listu, ktorý poslali Sparťania: Vláda a občania Sparty posielajú pozdrav veľkňazovi Šimonovi, starším, kňazom a ostatnému židovskému ľudu, svojim bratom. 21 Vyslanci, ktorých ste poslali k nášmu ľudu, nám oznámili všetko o vašej sláve a cti a veľmi sme sa radovali z ich príchodu. 22 To, čo nám povedali na zasadnutí rady ľudu, sme zapísali takto: Antiochov syn Numénios a Jasonov syn Antipater, vyslanci Židov, prišli k nám, aby obnovili priateľstvo s nami. 23 Ľud sa rozhodol prijať týchto mužov s poctami a uložiť odpis ich reči do kníh verejných dokumentov, aby to ľud Sparťanov mal stále na pamäti. Odpis tohto dokumentu poslali veľkňazovi Šimonovi. 24 Potom Šimon poslal do Ríma Numénia s veľkým zlatým štítom vážiacim tisíc mín, aby upevnil vojenské spojenectvo s Rimanmi. 25 Keď ľud počul o týchto veciach, zvolal: Ako sa odvďačíme Šimonovi a jeho synom? 26 Veď on, jeho bratia a dom jeho otca zostali pevní. V bojoch odvrátil nepriateľov Izraela od neho a zaistil mu slobodu. Zaznačili to na bronzové tabule a vystavili na stĺpoch na vrchu Sion. 27 Nápis znel takto: Osemnásteho elúla v roku stosedemdesiatdva, to jest v treťom roku Šimonovho veľkňazstva v Asaramele, 28 vo veľkom zhromaždení kňazov, ľudu, vedúcich národa a starších krajiny nám oznámili toto: 29 Keďže mnoho ráz došlo v krajine k bojom, Šimon, syn Matatiášov, kňaz z Jójaríbovho rodu, a jeho bratia podstúpili nebezpečenstvo a postavili sa proti protivníkom svojho národa, aby bol zachovaný chrám a zákon. Tak veľmi preslávili svoj národ. 30 Jonatán združil svoj národ, stal sa veľkňazom a napokon bol pripojený k predkom. 31 Potom nepriatelia Židov chceli vniknúť na ich územie a vystrieť ruku proti ich svätyni. 32 Vtedy povstal Šimon a bojoval za svoj národ. Vynaložil mnoho zo svojho majetku, aby vyzbrojil mužov z vojska svojho národa a dával im žold. 33 Opevnil judské mestá i Betsur na hraniciach Judska, kde predtým bola zbrojnica nepriateľských bojovníkov. Tam osadil posádku judských mužov. 34 Opevnil i prímorské Joppe a Gazaru na hraniciach s Azótom, kde predtým bývali nepriatelia, a osadil tam Židov a uložil tam potrebné zásoby, aby sa tam udržali. 35 Ľud videl Šimonovu vernosť a slávu, ktorú sa usiloval získať pre svoj národ. Urobili ho svojím vodcom a veľkňazom, a to pre všetko, čo vykonal, i pre spravodlivosť a vernosť, ktorú zachoval voči svojmu národu, ako aj preto, že sa všemožne usiloval povzniesť svoj ľud. 36 Za jeho dní sa mu podarilo vyhnať pohanov z krajiny Židov, i tých, čo boli v Jeruzaleme, Dávidovom meste, a ktorí si tam vystavali pevnosť, potom z nej robili výpady a znesväcovali okolie svätyne a tak zneucťovali toto posvätné miesto. 37 Osadil v pevnosti židovských mužov a opevnil ju, aby zabezpečili krajinu i mesto a zvýšil aj múry Jeruzalema. 38 Vzhľadom na to ho kráľ Demetrios potvrdil vo veľkňazskom úrade. 39 Urobil ho jedným zo svojich priateľov a poctil ho veľkou slávou, 40 lebo počul, že Rimania nazývajú Židov priateľmi, spojencami a bratmi, že s poctami privítali Šimonových poslov, 41 že Židia a kňazi sa zhodli na tom, že Šimon bude ich vodcom a veľkňazom naveky, až kým nevystúpi vierohodný prorok, 42 že bude ich hlavným veliteľom, že sa bude starať o svätyňu a bude ustanovovať ľudí zodpovedných za práce okolo chrámu, za správu krajiny, za výzbroj a za pevnosti. 43 A tak sa bude starať o svätyňu. Všetci ho budú poslúchať a v jeho mene sa budú písať všetky verejné listiny v krajine. Bude sa odievať do purpuru a nosiť zlaté odznaky moci. 44 Nikomu z ľudí ani z kňazov nie je dovolené zrušiť nič z týchto ustanovení, protirečiť tomu, čo povie, alebo bez neho zvolávať zhromaždenie v krajine, či obliekať sa do purpuru a ozdobovať sa zlatou sponou. 45 Kto by konal proti tomu alebo niečo z toho zavrhol, toho čaká trest. 46 Celý ľud schválil, aby Šimon mal právomoc konať podľa týchto ustanovení. 47 Šimon to prijal a súhlasil, že bude veľkňazom, hlavným veliteľom a etnarchom Židov i kňazov a že bude stáť na čele všetkých. 48 Určili, že tento zápis bude vyrytý na bronzových tabuliach, že ho umiestnia na významnom mieste v obvode chrámu a že 49 do klenotnice treba uložiť odpis, aby bol poruke Šimonovi i jeho synom.

1Mach 14,1-3 - R. 172 Sel.=jar 140–139 pr. Kr.

1Mach 14,4-7 - Oslavná pieseň na Šimona spomína jeho vojenské úspechy a ospevuje požehnanie pokojného času. Vyzdvihuje vypudenie nepriateľa z Betsury (11,65), Gezera (13,43–47) a z jeruzalemského hradu (13,49–51).

1Mach 14,8-15 - Idyla pokoja (8–15). Židia sa mohli pokojne oddávať roľníctvu; porov. 2 Mach 12,1. Ich práca bola požehnávaná hojnou úrodou. – K v. 9. porov. Zach 8,4 n. – Sedieť pod viničom je najobvyklejší zvrat Starého zákona pre pokojný život: 1 Kr 5,5; Mich 4,4; Zach 3,10. – K v. 13: Antiochus VI. bol už mŕtvy, Demetrius zase zajatý. – K v. 14 porov. 13,47 n.50.

1Mach 14,20 - Sparťania, ako sa zdá, poslali svoju odpoveď priamo do Júdska, lebo Numenius sa zastavil so svojím sprievodom najprv v Sparte, a potom pokračoval v ceste do Ríma. – O bratstve Sparťanov so Židmi porov. 12,6.21.

1Mach 14,27-29 - O letopočte Šimonovej vlády porov. 13,41, kde sa r. 170 Sel. udáva ako prvý rok Šimonov. – 18. elul (=6. židovský mesiac) r. 172 Sel. = asi koniec augusta r. 140 pr. Kr. – Z gréckeho výrazu "en Saramel" by sa zdalo, že "Saramel" znamená miesto, kde bolo zhromaždenie ľudu. Ale najskôr je to hebrejský titul Šimonov: "sar'am'él"=knieža Božieho ľudu.

1Mach 14,38-40 - Uzavretím mieru s Demetriom Šimon získal vysoké postavenie kniežaťa v teokratickom slobodnom štáte. V. 40 časove nesúvisí s v. 39. Demetrius poslal list Šimonovi už r. 170 Sel.; nemohol preto počuť o prijatí židovských poslov v Ríme, lebo títo odišli do Ríma až r. 172. Židia, ktorí zostavovali tento nápis, chceli len zdôrazniť všetky Šimonove zásluhy, jeho vyznamenania a slávu, nedbali však na časový postup udalostí.

1Mach 14,41 - Tu je odpoveď na otázku vo v. 25.

1Mach 14,42-45 - Slová: "a nech má starosť o svätyňu" (v. 42) sa tam dostali z v. 43. – O purpure a zlatej sponke porov. 10,20.89.