Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Jer 2, 1-37

1 Slovo Hospodina mi zaznelo takto: 2 Choď a krič do uší Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Spomínam si na lásku tvojej mladosti, na ľúbosť z čias tvojich zásnub, keď si ma nasledoval po púšti v krajine bez siatiny. 3 Izrael bol svätým Hospodinovi, prvotinou jeho úrody, všetci, čo z nej jedli, museli za to pykať, nešťastie ich postihlo — znie výrok Hospodina. 4 Čujte slovo Hospodina, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! 5 Takto hovorí Hospodin: Akú neprávosť na mne našli vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa? Šli za márnosťou a vyšli na márnosť. 6 Nehovorili: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol po púšti, po krajine stepí a roklín, po krajine vyprahnutej a temnej po krajine, ktorou nikto neprejde, ktorú človek neobýva? 7 Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste sa živili jej plodmi a dobrotami. Prišli ste a moju krajinu ste poškvrnili, moje dedičstvo ste zohavili. 8 Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Hoci sa vyznali v zákone, mňa nepoznali, pastieri sa proti mne vzbúrili, proroci v mene Baála veštili a chodili za tými, čo nie sú ničím osožní. 9 Preto sa ešte budem s vami pravotiť — znie výrok Hospodina — i s deťmi vašich detí sa budem pravotiť. 10 Prejdite ostrovy Kittejov a rozhliadnite sa, pošlite do Kédaru a skúmajte dôkladne, všimnite si, či sa niečo také stalo. 11 Či si nejaký národ zmenil bohov? — hoci to ani bohovia neboli. Môj ľud však zamenil svoju slávu za čosi, čo neosoží. 12 Žasnite nad tým, nebesá, zhrozte sa úžasne — znie výrok Hospodina. 13 Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud, mňa opustil, prameň živej vody, aby si vykopal cisterny, cisterny popraskané, ktoré neudržia vodu. 14 Či je Izrael otrokom alebo doma narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou? 15 Levy naňho revú, ozývajú sa. Jeho krajinu obrátili na pustatinu, jeho mestá sú vypálené a neobývané. 16 Aj synovia Nófu a Tachpanchésu ťa vypásli až po temeno. 17 Či ti to nezapríčinilo tvoje odpadnutie od Hospodina, tvojho Boha, keď ťa viedol cestou? 18 Načo ideš do Egypta? Napiť sa azda vody z Nílu? Načo ideš do Asýrie? Napiť sa azda vody z Eufratu? 19 Tvoja zloba ťa potrestá a tvoje nevernosti ťa skárajú. Spoznaj a viď, aké trpké a zlé je to, že si opustil Hospodina, svojho Boha, a nemáš zo mňa strach — znie výrok Pána, Hospodina zástupov. 20 Už dávno si polámala svoje jarmo, roztrhala si svoje putá a povedala si: Nebudem otročiť! Na každom vysokom kopci a pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ, ty neviestka. 21 Zasadil som ťa ako šľachtený vinič, len pravé semeno. Ako si sa mi mohla premeniť na planý a cudzí vinič? 22 Keby si sa umyla aj lúhom a použila veľa mydla, škvrna tvojej viny zostane predo mnou — znie výrok môjho Pána, Hospodina. 23 Ako môžeš hovoriť: Nepoškvrnila som sa, za baálmi som nechodila? Pozri na svoju cestu v údolí, spoznaj, čo si urobila, ty ľahká ťava, čo strečkuje po ceste, 24 divá oslica, navyknutá na púšť, čo v roztúženosti vetrí, kto ju uspokojí v jej ruji? Kto ju hľadá, neunaví sa, nájde ju v jej mesiaci. 25 Daj si pozor, aby si nezostala bosá a tvoje hrdlo nevysmädlo. Ty však hovoríš: Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem za nimi chodiť. 26 Ako sa zahanbí prichytený zlodej, tak sa zahanbí dom Izraela, oni, ich králi, kniežatá, ich kňazi i proroci, 27 ktorí drevu hovoria: Ty si môj otec a skale: Ty si ma zrodila. Ku mne sa však obracajú chrbtom, a nie tvárou. Ak sa im zle vodí, vtedy volajú: Povstaň a zachráň nás! 28 Kde sú tvoji bohovia, čo si si urobil? Nech vstanú a zachránia ťa, keď budeš v núdzi! Koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Judsko! 29 Prečo sa so mnou pravotíte? Všetci ste sa mi spreneverili — znie výrok Hospodina. 30 Darmo som bil vašich synov, neprijali moje napomenutie. Váš meč požieral vašich prorokov ako dravý lev. 31 Toto pokolenie, vy si všímajte slovo Hospodina: Stal som sa azda pre Izrael púšťou alebo krajinou strašných temnôt? Ľud môj, prečo hovoríš: Chceme byť voľní, už nepôjdeme k tebe? 32 Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však zabudol na mňa už od dávnych dní. 33 Ako dobre si len upravuješ cestu, aby si vyhľadala lásku! Tak si si aj na zločiny navykla na svojich cestách. 34 Aj na obrubách ti našli krv nevinných chudobných, hoci si ich nepristihla pri vlámaní. Napriek tomu všetkému hovoríš: 35 Som nevinná, jeho hnev sa odvrátil odo mňa. Tu som, posúdim ťa, pretože tvrdíš: Nezhrešila som. 36 Čo sa tak veľmi náhliš zmeniť svoju cestu? Aj s Egyptom vyjdeš na hanbu, ako si vyšla na hanbu s Asýriou. 37 Aj odtiaľ vyjdeš s rukami nad hlavou. Keďže Hospodin zavrhol tvoje opory, s nimi neuspeješ.

Verš 32

Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však zabudol na mňa už od dávnych dní.

Jer 3:21 - Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Hospodina, svojho Boha.

Verš 36

Čo sa tak veľmi náhliš zmeniť svoju cestu? Aj s Egyptom vyjdeš na hanbu, ako si vyšla na hanbu s Asýriou.

Iz 31:1 - Beda tým, čo zostupujú po pomoc do Egypta, spoliehajú sa na kone, zakladajú si na vozoch, lebo ich je mnoho, a na jazdcoch, lebo sú veľmi mocní, ale u Svätého v Izraeli pomoc nehľadajú, Hospodina sa nedopytujú.

Verš 5

Takto hovorí Hospodin: Akú neprávosť na mne našli vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa? Šli za márnosťou a vyšli na márnosť.

Mi 6:3 - Ľud môj, čo som ti urobil, čím som ťa zaťažil? Odpovedz mi!

Verš 8

Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Hoci sa vyznali v zákone, mňa nepoznali, pastieri sa proti mne vzbúrili, proroci v mene Baála veštili a chodili za tými, čo nie sú ničím osožní.

Rim 2:20 - vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, že v zákone máš stelesnenie poznania a pravdy,

Verš 11

Či si nejaký národ zmenil bohov? — hoci to ani bohovia neboli. Môj ľud však zamenil svoju slávu za čosi, čo neosoží.

Ž 106:20 - Svoju slávu zamenili za podobu býka, čo žerie trávu.

Verš 12

Žasnite nad tým, nebesá, zhrozte sa úžasne — znie výrok Hospodina.

Dt 32:1 - Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst!

Iz 1:2 - Počujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili.

Verš 13

Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud, mňa opustil, prameň živej vody, aby si vykopal cisterny, cisterny popraskané, ktoré neudržia vodu.

Pie 4:15 - Si záhradný prameň, studňa živej vody zurčiacej z Libanonu.

Jer 17:13 - Hospodin, ty si nádej Izraela. Všetci, čo ťa opúšťajú, budú zahanbení. Tí, čo sa vzďaľujú od teba, budú zapísaní do zeme, lebo opustili prameň živej vody — Hospodina.

Verš 15

Levy naňho revú, ozývajú sa. Jeho krajinu obrátili na pustatinu, jeho mestá sú vypálené a neobývané.

Iz 5:29 - Rev má ako levica, reve ako levíčatá, ručí, uchytí korisť, odnesie ju a nik mu ju nevytrhne.

Jer 4:7 - Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho miesta, aby tvoju krajinu premenil na púšť. Tvoje mestá budú zničené, zostanú bez obyvateľov.

Verš 18

Načo ideš do Egypta? Napiť sa azda vody z Nílu? Načo ideš do Asýrie? Napiť sa azda vody z Eufratu?

Verš 19

Tvoja zloba ťa potrestá a tvoje nevernosti ťa skárajú. Spoznaj a viď, aké trpké a zlé je to, že si opustil Hospodina, svojho Boha, a nemáš zo mňa strach — znie výrok Pána, Hospodina zástupov.

Iz 3:9 - Výzor ich tváre ich usvedčuje, svoj hriech rozhlasujú ako Sodoma, neskrývajú ho. Beda im! Sami si privolávajú nešťastie.

Oz 5:5 - Vlastná pýcha Izraela ho usvedčuje do očí. Efrajim sa potkýna na vlastných previneniach a potkýna sa s nimi aj Júda.

Verš 21

Zasadil som ťa ako šľachtený vinič, len pravé semeno. Ako si sa mi mohla premeniť na planý a cudzí vinič?

Ex 15:17 - Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš, kde si si, Hospodin, pripravil príbytok, kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok.

Ž 44:2 - Bože, na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám o tom rozprávali, čo si vykonal za ich čias, v dávnych časoch.

Ž 80:8 - Obnov nás, Boh zástupov, rozjasni svoju tvár a budeme zachránení.

Verš 22

Keby si sa umyla aj lúhom a použila veľa mydla, škvrna tvojej viny zostane predo mnou — znie výrok môjho Pána, Hospodina.

Jób 9:30 - Keby som sa umyl aj snehovo čistou vodou a ruky si očistil v lúhu,

Verš 28

Kde sú tvoji bohovia, čo si si urobil? Nech vstanú a zachránia ťa, keď budeš v núdzi! Koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Judsko!

Iz 2:8 - Jeho krajina je plná modiel, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty.

Jer 11:13 - Koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda, a koľko je ulíc v Jeruzaleme, toľko oltárov ste postavili Hanebnosti, oltárov na pálenie kadidla Baálovi.

Verš 30

Darmo som bil vašich synov, neprijali moje napomenutie. Váš meč požieral vašich prorokov ako dravý lev.

Iz 1:5 - Kde vás ešte udrieť, keď sa tak búrite? Hlava je celá boľavá, srdce je úplne vysilené.

Jer 5:3 - Hospodin, či tvoje oči nehľadajú vernosť? Udrel si ich, ale zostali bezcitní, ničil si ich, ale neprijali karhanie, zatvrdili sa väčšmi ako kameň a zdráhali sa obrátiť.

Verš 31

Toto pokolenie, vy si všímajte slovo Hospodina: Stal som sa azda pre Izrael púšťou alebo krajinou strašných temnôt? Ľud môj, prečo hovoríš: Chceme byť voľní, už nepôjdeme k tebe?

Mt 23:26 - Slepý farizej, očisti najprv vnútro čaše, aby sa stal čistým aj jej vonkajšok.

Jer 2,1-6 - Obsahujú reči z prvých rokov čias kráľa Joziáša. Jeremiáš odvoláva sa v nich na dejiny národa, ktorého pomer k Bohu prirovnáva k manželstvu. Pozri pozn. k Iz 50,1 n.

Jer 2,2 - Počas putovania na púšti bol národ ešte vernou snúbenicou Pánovou.

Jer 2,3 - Prvotiny úrody boli zasvätené Pánovi, museli sa doniesť do svätyne (Ex 23,19) a nik nesmel beztrestne z nich jesť, ak na to nebol oprávnený (Lv 22,9 n.; porov. Lv 5,14).

Jer 2,5 - Márnosťou volá prorok modly.

Jer 2,7 - Vulg slovo Karmel, ktoré znamená všeobecne "záhradu, sad", pokladá za vlastné meno známeho pohoria. – Izraeliti poškvrnili zem Pánovu (Svätú zem) svojimi hriechmi, hlavne modloslužbou.

Jer 2,8 - Tí, čo chápu Zákon, sú zákonníci. Pastieri sú vodcovia ľudu.

Jer 2,10 - Kitejci boli obyvatelia fenickej kolónie Kition na ostrove Cyprus. Kedarania boli kočovníci na sýrsko-arabskej púšti.

Jer 2,13 - Živou vodou volali Izraeliti vodu z prameňa, ktorá bola v Palestíne veľmi vzácna. Neživou bola voda dažďová, ktorú zbierali do vykopaných jám, cisterien.

Jer 2,16 - Nof je Memfis, egyptský Men-no-fer, južne od dnešnej Káhiry. Tafnes, grécky Dafne, dnešné Tell Defenneh, bola kedysi dôležitá pevnosť neďaleko Pelusiumu.

Jer 2,18 - Modly, popraskané cisterny, národu nepomohli, preto hľadá "vodu", pomoc inde, a to raz v Egypte, inokedy v Asýrsku. Vulg prekladá mená riek; miesto Nílu má: "vodu mútnu" miesto Eufratu: "vodu rieky".

Jer 2,19 - Modloslužbou páchanou na výšinách a pod košatými stromami porušuje izraelský národ manželskú vernosť, ktorou je zaviazaný Pánovi (porov. Iz 50,1; Oz 4,12-14; Dt 12,2; 23,17-18; 2 Kr 23,4-8).

Jer 2,21 - Podobenstvo o vinici pozri Iz 5,1 n.

Jer 2,23 - Spomína sa tu údolie Ben-Hinom (Ben-Hinnom) pri Jeruzaleme. Tam bola povestná modlárska svätyňa Tofet, kde Izraeliti obetúvali Molochovi ešte aj svoje deti (porov. 7,31; 19,2-6; 32,35).

Jer 2,24 - Zvieratá sú zdivené, len keď príde ich mesiac, Izrael ustavične sa vláči a volá za modlami, div si nezoderie obuv a div mu nevyschne gágor.

Jer 2,34 - Kto zabil zlodeja, pristihnutého pri vlámaní, nebol podľa zákona vrah (Ex 22,2). Izrael však zabíja svoje obete pri terebintách (tak treba asi opraviť tento ťažký verš so LXX). Rozumie sa to o obetovaní detí, ktoré sa aj u Iz 57,5 spája s modloslužbou pri terebintách.

Jer 2,37 - Na znak žiaľu a zúfalstva dávali si ruky nad hlavu a zalamovali nimi.