Verš 3
Veď modly národov sú márnosťou. Je to iba drevo, sekerou zoťaté v lese, dielo vytvorené rukou umelca.
Iz 44:14 - Zotne si cédre, vezme si cyprus a dub, vyberie si spomedzi lesných stromov, zasadí borovicu, no vzrast jej dá dážď.
Verš 4
Zdobia ich striebrom a zlatom, upevňujú klincami a kladivami, aby sa neknísali.
Iz 41:7 - Kováč posmeľuje zlatníka a zlatotepec hovorí o spoji tomu, čo kuje na nákove: je dobrý! Modlu upevnil klincami, aby sa nekývala.
Verš 5
Sú ako strašiak na uhorkovom poli, nehovoria a musia ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, pretože nemôžu škodiť, no ani dobro nevládzu konať.
Ž 115:5 - Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, ale nevidia,
Iz 46:1 - Bél padol na kolená, nakláňa sa Nebó Ich modly sa dostali na zvieratá a dobytok, to, čo ste nosili vy, nesú ako bremeno ustaté zvieratá.
Iz 46:7 - Zdvihnú ho na plece a budú ho niesť. Keď ho zložia, zostane stáť a nepohne sa z miesta. Ak niekto k nemu volá, neodpovedá, z jeho úzkosti ho nevyslobodí.
Iz 41:23 - Oznámte, čo príde v budúcnosti, a tak spoznáme, že vy ste bohovia! Urobte niečo dobré alebo zlé, budeme sa spolu triasť a báť.
Verš 6
Nikto nie je ako ty, Hospodin, ty si veľký, veľká je moc tvojho mena.
Ž 86:8 - Nikto medzi bohmi sa ti nevyrovná, Pane, ani tvojim dielam.
Ž 86:10 - Ty si veľký a konáš divy, ty jediný si Boh.
Verš 7
Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov? Áno, teba sa treba báť, lebo nik sa ti nevyrovná spomedzi všetkých mudrcov národov vo všetkých kráľovstvách.
Zjv 15:4 - Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno? Pretože ty jediný si svätý; všetky národy prídu a budú sa pred tebou klaňať, lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy.
Verš 8
Všetci sú hlúpi a pochabí, dajú sa usmerňovať márnosťami, čírym drevom,
Iz 41:29 - Hľa, všetci sú ničota a ich skutky sú ničím, prázdny vietor sú ich uliate sochy.
Hab 2:18 - Čo zmôže vyrezávaná modla, čo stvárnil jej tvorca, liata modla, lživý radca, že sa tvorca spolieha na svoj výtvor a zhotovuje nemých bôžikov?!
Za 10:2 - Lebo bôžikovia hovorili nezmysly, veštci videli klamstvá, vykladajú prázdne sny a márne potešujú. Preto ľudia odtiahli ako stádo, sú pokorení, lebo niet pastiera.
Verš 12
Svojou mocou stvoril zem, svojou múdrosťou vytvoril svet a svojou rozumnosťou rozpäl nebesá.
Gn 1:1 - Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
Jer 51:15 - Zem utvoril svojou mocou, svet postavil svojou múdrosťou a svojím dôvtipom rozprestrel nebesá.
Jób 9:8 - On sám rozprestiera nebesia a kráča na morských vlnách,
Ž 104:2 - Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan.
Iz 40:22 - Ten, čo tróni nad klenbou zeme, ktorej obyvatelia sú ako kobylky, ten, čo rozťahuje nebesá ako závoj a rozprestiera ich ako stan na bývanie,
Iz 44:24 - Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, ktorý ťa stvárňoval od matkinho lona. Ja, Hospodin, tvorím všetko, ja sám rozťahujem nebesá a rozprestieram zem. Kto mi pomáha?
Iz 51:13 - Zabudol si na Hospodina, tvojho Tvorcu, ktorý rozostrel nebesá a založil zem. Trasieš sa neustále, celý deň pred hnevom utláčateľa, ktorý sa pripravuje nivočiť. Kde je však zlosť utláčateľa?
Verš 13
Keď sa ozve jeho hromový hlas, zahučia vody na nebesiach a od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu vrhá blesky a zo svojich komôr vypúšťa vietor.
Ž 135:7 - Z odľahlých končín privádza oblaky, bleskami sprevádza dážď, vypúšťa vietor zo svojich skrýš.
Verš 14
Každý človek veľmi ohlúpol, každý zlievač modly vyšiel na posmech, lebo jeho modly sú klam a ducha v nich niet.
Jer 51:17 - Každý osprostel od svojho poznania, na hanbu vyšiel každý zlievač modiel, lebo iba klam sú jeho odliatky, niet v nich ducha.
Verš 16
Údel Jákoba nie je takýto, ním je Stvoriteľ všetkého a Izrael je jeho vlastným kmeňom, Hospodin zástupov je jeho meno.
Jer 51:19 - Takýto nie je údel Jákoba, ním je Tvorca všetkého a Izrael je jeho vlastný kmeň, Hospodin zástupov je jeho meno.
Ž 74:2 - Rozpomeň sa na svoj ľud, ktorý si si dávno získal, na svoj dedičný kmeň, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, kde prebývaš.
Verš 18
Veď takto hovorí Hospodin: Tentoraz ako z praku vymrštím obyvateľov krajiny, dopustím na nich úzkosť, aby ma našli.
Jer 6:24 - Počuli sme o ňom chýr, ruky nám ochabli, úzkosť sa nás zmocnila i bolesť ako rodičku.
Verš 22
Čuj, prichádza akási správa, veľké dunenie zo severnej krajiny, aby judské mestá boli premenené na púšť, na brloh šakalov.
Jer 1:14 - Hospodin mi povedal: Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny.
Jer 4:6 - Vztýčte zástavu na Sione, utekajte a nezastavujte sa, lebo privediem nešťastie od severu a veľkú záhubu.
Jer 9:11 - Kto je taký múdry, že si to vezme k srdcu a oznámi, čo mu hovorili ústa Hospodina? Prečo hynie krajina ako vypálená púšť, cez ktorú nikto neprejde?
Verš 23
Viem, Hospodin, že človek nemá v moci svoju cestu, že nikto, kto chodí, neusmerňuje svoje kroky.
Prís 16:1 - Človek vo svojom srdci plánuje, odpoveď však prichádza od Hospodina.
Prís 20:24 - Kroky muža vedie Hospodin, ako môže človek svojej ceste rozumieť?
Verš 24
Karhaj ma, Hospodin, ale mierne, nie vo svojom hneve, aby si ma nezničil.
Ž 6:1 - Zbormajstrovi na osemstrunovom nástroji. Dávidov žalm.
Ž 38:1 - Dávidov žalm na spomienku.
Jer 30:11 - Ja som s tebou — znie výrok Hospodina —, aby som ťa zachránil. Veď skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa rozptýlil. Iba s tebou neskoncujem, budem ťa karhať podľa práva, no bez trestu ťa nenechám.
Jer 46:28 - Ty sa však neboj, môj služobník Jákob — znie výrok Hospodina —, veď ja som s tebou a skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa vyhnal. S tebou však neskoncujem, budem ťa karhať podľa práva, no bez trestu ťa nenechám.
Verš 25
Svoj pálčivý hnev vylej na národy, ktoré ťa nepoznajú, a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno. Veď vyjedali Jákoba, vyjedali ho, zničili ho a spustošili jeho nivy.
Ž 79:6 - Vylej svoje rozhorčenie na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, na kráľovstvá, čo nevzývajú tvoje meno!
Jer 8:16 - Od Dánu počuť fŕkanie koní, erdžanie jeho mocných tátošov otriasa celou zemou. Prídu a vyžerú celú krajinu, to, čoho je plná, mesto i jeho obyvateľov.
Jer 9:16 - Takto hovorí Hospodin zástupov: Uvažujte a zavolajte nariekajúce ženy, nech prídu a po najmúdrejšie pošlite, aby prišli.
Jer 10,1 - Babylonci pozorovali hviezdy a z rozličných nebeských znamení veštili; porov. Iz 47,13.
Jer 10,3 - "Zákony národov" sú modly. Pozri Iz 44,9-20; Bar 6; Múd 14 n.
Jer 10,9 - Taršiš pozri Iz 2,16. – Miesto neznámej krajiny Ofaz číta Targum a sýrsky preklad Ofír (pozri pozn. k Iz 13,12). – O purpure pozri pozn. Iz 1,18.
Jer 10,11 - Tento jediný verš z celej Knihy proroka Jeremiáša je písaný rečou aramejskou. Je to dozaista neskorší dodatok, lebo ruší aj súvislú reč o pravom Bohu.
Jer 10,12-16 - Pozri 51,15-19.
Jer 10,13 - Podľa semitského ľudového náhľadu Boh v nebeských skladištiach uschováva vietor, dážď, sneh atď.
Jer 10,17 - Rozumej: "Chystaj sa do zajatia!" Vulg prekladá začiatok verša: "Pozbieraj zo zeme svoju hanbu!"- Ináč krátke state do konca tejto hlavy medzi sebou nesúvisia a sú dosť porušené a neisté.
Jer 10,19 - Porazené mesto predstavuje sa ako chorý človek, ktorý stratil prístrešie.
Jer 10,21 - Pastieri sú vodcovia ľudu; porov. 3,15.
Jer 10,25 - Verš je tu asi nie na svojom mieste. Nachádza sa aj v Ž 79,6 n.
