výhody registrácie

Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jer 2, 1-37

1 Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: 2 Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. 3 Svätým bol Izrael Hospodinovi, bol prvotinou Jeho úrody. Všetci, čo jedli z nej, previnili sa, stihlo ich nešťastie - znie výrok Hospodinov. 4 Počujte slovo Hospodinovo, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! 5 Takto vraví Hospodin: Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť? 6 Nepýtali sa: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol púšťou, krajinou stepí a roklín, krajinou suchoty a temna, krajinou, ktorou nikto neprechádza, kde ani človek nebýva? 7 Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste jedli jej ovocie a jej dobroty. Keď ste však vošli, poškvrnili ste mi krajinu a moje vlastníctvo ste zohavili. 8 Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia. 9 Preto povediem ešte s vami spor - znie výrok Hospodinov - a povediem spor aj so synmi vašich synov. 10 Veď prejdite len k brehom Kitejcov a rozhliadnite sa, pošlite do Kédáru, dôkladne pozorujte, a všimnite si, či sa kedy takého čo stalo! 11 Či zmenil kedy národ bohov, hoci tí ani bohmi nie sú? Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. 12 Deste sa, nebesá, nad tým, zhrozte sa, užasnite veľmi - znie výrok Hospodinov - 13 lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. 14 Či je Izrael otrokom, alebo v dome narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou? 15 Levy revú nad ním, hlasno sa ozývajú. Jeho krajinu obrátili na púšť a jeho mestá sú vypálené, bez obyvateľov. 16 Aj ľudia z Memfisu a Tachpanchesu spasú ti temeno. 17 Či si si to sám nezapríčinil tým, že si opustil Hospodina, svojho Boha, keď ťa viedol cestou? 18 A teraz čo chceš na ceste do Egypta? Napiť sa vody z Nílu? A čo hľadáš na ceste do Asýrie? Napiť sa vody z Eufratu? 19 Tvoja zloba ťa trestá a tvoje odpadlíctvo ťa karhá. Poznaj a uvidíš, ako neblahé a trpké je, že si opustil Hospodina, svojho Boha, a bázne predo mnou nebolo v tebe - znie výrok Pána, Hospodina mocností. 20 Veď dávno si zlámala svoje jarmo a roztrhala svoje putá; povedala si: Nebudem otročiť; ale na každom vysokom kopci, pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ, ty neviestka. 21 Zasadil som ťa sťa šľachtenú révu, samé pravé semeno, ako si sa však zvrhla na cudzí divý vinič! 22 Keby si sa aj lúhom umyla, špinavou bude tvoja vina predo mnou - znie výrok Hospodina, Pána. 23 Ako môžeš povedať: Nie som poškvrnená, za baalmi som nechodila? Hľaď na svoju cestu v údolí, poznaj, čo si popáchala, ty ľahká ťava, na svojich cestách strečkujúca, 24 divá oslica, zvyknutá na púšť, čo rozvášnená lapá vzduch; ktože ukojí jej rujnosť? Neunaví sa nikto, kto ju hľadá, v jej mesiaci ju nájde. 25 Šetri si nohy, aby neostali bosé, i svoje hrdlo, aby nevysmädlo! Ty však hovoríš: Darmo je! Nie! Lebo milujem cudzích a pôjdem za nimi. 26 Ako sa zahanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa zahanbí dom Izraela, oni, ich králi, ich kniežatá, ich kňazi aj ich proroci, 27 ktorí hovoria drevu: Otcom si mi, a skale: Ty si ma zrodila. Obrátili sa ku mne chrbtom, a nie tvárou. Keď sú však v biede, hovoria: Vstaň a zachráň nás! 28 Nuž, kde máš bohov, ktorých si si spravil? Nech vstanú, ak ťa môžu zachrániť v čase tvojej biedy. Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda. 29 Prečo si ťažkáte na mňa? Všetci ste sa mi spreneverili - znie výrok Hospodinov. 30 Nadarmo som bil vašich synov, výstrahu neprijali. Váš meč požieral vašich prorokov ako zhubný lev. 31 Ó, ty pokolenie, všímaj si slovo Hospodinovo! Či som bol púšťou pre Izrael, alebo temnou krajinou? Prečo hovorí ľud môj: Voľní sme, k Tebe už neprídeme? 32 Či pozabudne panna na svoj skvost a mladucha na svoj pás? No môj ľud veľmi dávno zabudol na mňa. 33 Ako dobre si upravuješ cesty k nadviazaniu ľúbosti. Preto si si aj na zločiny navykla na svojich cestách. 34 Aj na tvojich podolkoch nachodí sa krv chudobných nevinných. Nepristihla si ich pri vlámaní, ale pritom všetkom 35 tvrdíš: Nevinná som, veď Jeho hnev sa odvrátil odo mňa. Ajhľa, podrobím ťa súdu, pretože tvrdíš: Nezhrešila som. 36 Ako celkom naľahko berieš, že meníš svoju cestu. Aj Egypt ťa sklame, ako ťa sklamala Asýria. 37 Aj odtiaľ odídeš s rukami nad hlavou, lebo Hospodin zavrhol tých, ktorým si dôverovala, a nebudeš mať s nimi úspech.

Jer 2, 1-37





Verš 32
Či pozabudne panna na svoj skvost a mladucha na svoj pás? No môj ľud veľmi dávno zabudol na mňa.
Jer 3:21 - Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha.

Verš 36
Ako celkom naľahko berieš, že meníš svoju cestu. Aj Egypt ťa sklame, ako ťa sklamala Asýria.
Iz 31:1 - Beda tým, ktorí tiahnu do Egypta pre pomoc, spoliehajú sa na kone a dúfajú vo vozy, lebo ich je mnoho, a na kone, keďže sú mocné! Ale nehľadia na Svätého v Izraeli a Hospodina nehľadajú.

Verš 5
Takto vraví Hospodin: Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť?
Mi 6:3 - Ľud môj, čo som ti urobil, čím som ťa zaťažil? Odpovedz mi!

Verš 8
Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia.
Rim 2:20 - vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, a v zákone máš stelesnenú známosť a pravdu,

Verš 11
Či zmenil kedy národ bohov, hoci tí ani bohmi nie sú? Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia.
Ž 106:20 - tak zamenili svoju slávu za podobu vola, čo žerie trávu;

Verš 12
Deste sa, nebesá, nad tým, zhrozte sa, užasnite veľmi - znie výrok Hospodinov -
Dt 32:1 - Nebesá, naslúchajte; ja prehovorím, zem, počúvaj slová mojich úst.
Iz 1:2 - Počujte, nebesá, naslúchaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni však odpadli odo mňa.

Verš 13
lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.
Pie 4:15 - Prameň záhradný, studnica živej vody, čo prúdi z Libanonu.
Jer 17:13 - Ty nádej Izraela, Hospodine! Všetci, ktorí Ťa opúšťajú, vyjdú na hanbu. Tí, čo sa odvracajú od Teba, zapísaní budú do zeme, lebo opustili Hospodina, žriedlo živej vody.

Verš 15
Levy revú nad ním, hlasno sa ozývajú. Jeho krajinu obrátili na púšť a jeho mestá sú vypálené, bez obyvateľov.
Iz 5:29 - Jeho rev je ako rev levice, reve sťa levíčatá; vrčí a zdrapí korisť, odvlečie ju, a nikto nezachráni.
Jer 4:7 - Zo svojej húšťavy vystúpil lev a zhubca národov sa pohol, vyšiel zo svojho miesta, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Tvoje mestá sa rozpadnú, budú bez obyvateľov.
Jer 4:7 - Zo svojej húšťavy vystúpil lev a zhubca národov sa pohol, vyšiel zo svojho miesta, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Tvoje mestá sa rozpadnú, budú bez obyvateľov.

Verš 18
A teraz čo chceš na ceste do Egypta? Napiť sa vody z Nílu? A čo hľadáš na ceste do Asýrie? Napiť sa vody z Eufratu?
Iz 31:1 - Beda tým, ktorí tiahnu do Egypta pre pomoc, spoliehajú sa na kone a dúfajú vo vozy, lebo ich je mnoho, a na kone, keďže sú mocné! Ale nehľadia na Svätého v Izraeli a Hospodina nehľadajú.

Verš 19
Tvoja zloba ťa trestá a tvoje odpadlíctvo ťa karhá. Poznaj a uvidíš, ako neblahé a trpké je, že si opustil Hospodina, svojho Boha, a bázne predo mnou nebolo v tebe - znie výrok Pána, Hospodina mocností.
Iz 3:9 - Výraz ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech rozhlasujú ako Sodoma, a netaja sa ním. Beda im, lebo si spôsobujú nešťastie.
Oz 5:5 - Pýcha Izraela svedčí proti nemu, Izrael aj Efrajim sa potknú na vlastnej vine. Potkne sa s nimi aj Júda.

Verš 21
Zasadil som ťa sťa šľachtenú révu, samé pravé semeno, ako si sa však zvrhla na cudzí divý vinič!
Ex 15:17 - Dovedieš ho a zasadíš na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si urobil svojím príbytkom, Hospodine, do svätyne, Pane, čo Tvoje ruky založili.
Ž 44:2 - Na vlastné uši počuli sme, Bože, otcovia naši nám rozprávali o skutku, ktorý si vykonal za ich dní, za starodávnych dní
Ž 80:8 - Obnov nás, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení!

Verš 22
Keby si sa aj lúhom umyla, špinavou bude tvoja vina predo mnou - znie výrok Hospodina, Pána.
Jób 9:30 - Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane,

Verš 28
Nuž, kde máš bohov, ktorých si si spravil? Nech vstanú, ak ťa môžu zachrániť v čase tvojej biedy. Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda.
Iz 2:8 - Jeho krajina je plná bôžikov, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo ich prsty zhotovili.
Jer 11:13 - Veď koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Júda, a koľko je ulíc v Jeruzaleme, toľko oltárov ste nastavali božstvu hanby, oltárov na kadenie Baalovi.

Verš 30
Nadarmo som bil vašich synov, výstrahu neprijali. Váš meč požieral vašich prorokov ako zhubný lev.
Iz 1:5 - Kde vás ešte udrieť, keď zotrvávate v odpore? Celá hlava je nemocná a celé srdce choré.
Jer 5:3 - Hospodine, či Tvoje oči nehľadajú pravdu? Bil si ich, ale necítili bolesť, ničil si ich, ale nechceli prijať výstrahu; zatvrdili si tváre viac než kameň, nechceli sa obrátiť.
Jer 5:3 - Hospodine, či Tvoje oči nehľadajú pravdu? Bil si ich, ale necítili bolesť, ničil si ich, ale nechceli prijať výstrahu; zatvrdili si tváre viac než kameň, nechceli sa obrátiť.

Verš 31
Ó, ty pokolenie, všímaj si slovo Hospodinovo! Či som bol púšťou pre Izrael, alebo temnou krajinou? Prečo hovorí ľud môj: Voľní sme, k Tebe už neprídeme?
Mt 23:26 - Ty slepý farizej! Najprv vyčisť vnútro čaše [a misky], aby bol čistý aj ich zovňajšok.

Jer 2,1-6 - Obsahujú reči z prvých rokov čias kráľa Joziáša. Jeremiáš odvoláva sa v nich na dejiny národa, ktorého pomer k Bohu prirovnáva k manželstvu. Pozri pozn. k Iz 50,1 n.

Jer 2,2 - Počas putovania na púšti bol národ ešte vernou snúbenicou Pánovou.

Jer 2,3 - Prvotiny úrody boli zasvätené Pánovi, museli sa doniesť do svätyne (Ex 23,19) a nik nesmel beztrestne z nich jesť, ak na to nebol oprávnený (Lv 22,9 n.; porov. Lv 5,14).

Jer 2,5 - Márnosťou volá prorok modly.

Jer 2,7 - Vulg slovo Karmel, ktoré znamená všeobecne "záhradu, sad", pokladá za vlastné meno známeho pohoria. – Izraeliti poškvrnili zem Pánovu (Svätú zem) svojimi hriechmi, hlavne modloslužbou.

Jer 2,8 - Tí, čo chápu Zákon, sú zákonníci. Pastieri sú vodcovia ľudu.

Jer 2,10 - Kitejci boli obyvatelia fenickej kolónie Kition na ostrove Cyprus. Kedarania boli kočovníci na sýrsko-arabskej púšti.

Jer 2,13 - Živou vodou volali Izraeliti vodu z prameňa, ktorá bola v Palestíne veľmi vzácna. Neživou bola voda dažďová, ktorú zbierali do vykopaných jám, cisterien.

Jer 2,16 - Nof je Memfis, egyptský Men-no-fer, južne od dnešnej Káhiry. Tafnes, grécky Dafne, dnešné Tell Defenneh, bola kedysi dôležitá pevnosť neďaleko Pelusiumu.

Jer 2,18 - Modly, popraskané cisterny, národu nepomohli, preto hľadá "vodu", pomoc inde, a to raz v Egypte, inokedy v Asýrsku. Vulg prekladá mená riek; miesto Nílu má: "vodu mútnu" miesto Eufratu: "vodu rieky".

Jer 2,19 - Modloslužbou páchanou na výšinách a pod košatými stromami porušuje izraelský národ manželskú vernosť, ktorou je zaviazaný Pánovi (porov. Iz 50,1; Oz 4,12-14; Dt 12,2; 23,17-18; 2 Kr 23,4-8).

Jer 2,21 - Podobenstvo o vinici pozri Iz 5,1 n.

Jer 2,23 - Spomína sa tu údolie Ben-Hinom (Ben-Hinnom) pri Jeruzaleme. Tam bola povestná modlárska svätyňa Tofet, kde Izraeliti obetúvali Molochovi ešte aj svoje deti (porov. 7,31; 19,2-6; 32,35).

Jer 2,24 - Zvieratá sú zdivené, len keď príde ich mesiac, Izrael ustavične sa vláči a volá za modlami, div si nezoderie obuv a div mu nevyschne gágor.

Jer 2,34 - Kto zabil zlodeja, pristihnutého pri vlámaní, nebol podľa zákona vrah (Ex 22,2). Izrael však zabíja svoje obete pri terebintách (tak treba asi opraviť tento ťažký verš so LXX). Rozumie sa to o obetovaní detí, ktoré sa aj u Iz 57,5 spája s modloslužbou pri terebintách.

Jer 2,37 - Na znak žiaľu a zúfalstva dávali si ruky nad hlavu a zalamovali nimi.