Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Kaz 7, 1-29

1 Lepšie je dobré meno ako vzácna masť, a deň smrti ako deň narodenia. 2 Lepšie je ísť do domu smútku, ako ísť do domu hodovania; lebo tam je koniec každého človeka, kto žije, nech si to pripustí k srdcu! 3 Lepšia je nevôľa než smiech, lebo keď je smutná tvár, dobre je srdcu. 4 Srdce múdrych je v dome smútku, ale srdce bláznov je v dome radosti. 5 Lepšie je počúvať karhanie múdreho, ako keď niekto počúva spev bláznov. 6 Ako praskot tŕnia pod hrncom, taký je smiech bláznov. Aj to je márnosť. 7 Lebo zisk z vydierania poblázni múdreho a úplatok kazí srdce. 8 Lepší je koniec veci ako jej počiatok; lepší je trpezlivý človek ako povýšenec. 9 Nenáhli sa k hnevu, lebo hnev spočíva v hrudi bláznov. 10 Nehovor: Ako je to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie? Lebo nepochádza z múdrosti, ak sa tak pýtaš. 11 Dobrá je múdrosť spolu s dedičstvom, a je ziskom pre tých, čo vidia slnko. 12 Lebo v tôni múdrosti je tak ako v tôni peňazí; ale výhodou poznania je, že život dáva múdrosť tým, čo ju majú. 13 Pozri sa na Božie dielo! Lebo veď kto môže narovnať, čo skrivil? 14 V dobrý deň buď dobrej vôle; v deň zlý si uváž: aj tento deň učinil Boh ako tamten, aby človek nevypátral, čo príde po ňom. 15 Všetko to som videl za svojho múdreho života: jestvuje spravodlivý, ktorý hynie vo svojej spravodlivosti, a bezbožný, ktorý dlho žije vo svojej nešľachetnosti. 16 Nebuď príliš spravodlivý a netvár sa príliš múdro. Prečo máš vyjsť navnivoč? 17 Nepočínaj si príliš bezbožne a nebuď blázon. Prečože máš predčasne zomrieť? 18 Dobré je, ak sa držíš jedného, ale ani druhého sa nespúšťaš. Lebo kto sa bojí Boha, ujde tomu všetkému. 19 Múdrosť dáva múdremu viac sily ako desať mocných, ktorí sú v meste. 20 Lebo nieto na zemi spravodlivého človeka, čo by len dobre robil a nehrešil. 21 Nevšímaj si všetky reči, ktoré ľudia hovoria, aby si nemusel počuť, ako ťa preklína vlastný sluha. 22 Lebo aj sám vieš, že mnoho ráz si aj ty preklínal iných. 23 Všetko to som skúsil s múdrosťou. Povedal som: Chcem mať múdrosť! Ale ona ostala ďaleko odo mňa. 24 Ďaleko je, čo jestvuje, a veľmi hlboké; kto to vystihne? 25 Opäť som si predsavzal poznať, vyskúmať a hľadať múdrosť a podstatu vecí, aby som poznal, že bezbožnosť je bláznovstvo a bláznovstvo je pochabosť. 26 A zisťujem, že trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je osídlom: jej srdce je sieťou a jej ruky okovami. Kto sa páči Bohu, unikne jej, ale kto hreší, toho ona polapí. 27 Hľa, toto som zistil, vraví Kazateľ - porovnávajúc jedno s druhým - aby som vystihol podstatu, 28 ktorú ešte hľadala moja myseľ, ale nenašiel som ju. Z tisícich som našiel jediného muža, ženu nenašiel som medzi nimi všetkými. 29 Ale hľa, toto som zistil: Boh učinil ľudí priamymi a úprimnými, ale oni sledovali mnohé výmysly.

Verš 1

Lepšie je dobré meno ako vzácna masť, a deň smrti ako deň narodenia.

Prís 22:1 - Dobré meno je vzácnejšieako veľké bohatstvo, obľúbenosť je lepšia ako striebro alebo zlato.

Verš 5

Lepšie je počúvať karhanie múdreho, ako keď niekto počúva spev bláznov.

Prís 13:18 - Bieda a hanba stihne toho, kto nedbá na karhanie, ale dôjde cti, kto si všíma karhanie.

Prís 15:31 - Ucho, čo počúva životodarné karhanie, pobudne medzi múdrymi.

Verš 6

Ako praskot tŕnia pod hrncom, taký je smiech bláznov. Aj to je márnosť.

Ž 58:9 - Nech sú ako slimák, ktorý sa rozplynie na hlien, ako nedochôdča ženy, ktoré neuzrelo slnko.

Verš 20

Lebo nieto na zemi spravodlivého človeka, čo by len dobre robil a nehrešil.

1Kr 8:46 - Ak zhrešia proti Tebe - veď nieto človeka, ktorý by nehrešil - a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do nepriateľskej krajiny, ďalekej či blízkej,

2Krn 6:36 - Keď zhrešia proti Tebe - veď niet človeka, čo by nehrešil - a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny,

Prís 20:9 - Kto môže povedať: Očistil som si srdce, čistý som od svojho hriechu?

1Jn 1:8 - Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda.

Verš 25

Opäť som si predsavzal poznať, vyskúmať a hľadať múdrosť a podstatu vecí, aby som poznal, že bezbožnosť je bláznovstvo a bláznovstvo je pochabosť.

Kaz 1:17 - Zaumienil som si poznávať múdrosť a poznať pochabosť a bláznovstvo. Spoznal som, že aj to je len honba za vetrom.

Kaz 2:12 - Potom som sa obrátil, aby som sa pozrel na múdrosť, na pochabosť i na bláznovstvo. Lebo čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo iní robili dávno predtým.

Verš 26

A zisťujem, že trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je osídlom: jej srdce je sieťou a jej ruky okovami. Kto sa páči Bohu, unikne jej, ale kto hreší, toho ona polapí.

Prís 5:3 - Lebo pery cudzej ženy vydávajú med a jej podnebie je hladšie ako olej,

Prís 6:24 - aby ťa chránili od zlej ženy, od úlisného jazyka cudzej ženy.

Prís 7:6 - Keď som oknom svojho domu cez mreže pozeral,

Prís 6:26 - Lebo neviestka stojí len peceň chleba, ale vydatá žena poľuje na vzácny život.

Prís 7:23 - kým mu šíp neprebodne pečeň; ako keď sa vták náhli do osídla, a nevie, že mu ide o život.

Prís 22:14 - Hlbokou jamou sú ústa cudzích žien, spadne do nej ten, na koho sa hnevá Hospodin.

Kaz 7,1 - V prvom hebrejskom texte je slovná hra: lepšia je dobrá povesť (meno: šem) ako olej (šemen). Význam doslovne: vnútorná hodnota človeka je cennejšia ako jeho vonkajšok. Výrok, že smrť je lepšia od narodenia, nesmieme vytrhnúť zo súvisu, akoby tu Kazateľ prednášal o hodnote smrti. Tieto dve myšlienky najskôr tak súvisia, že dobré meno prežije aj smrť, kým voňavka po hostine hneď vypáchne. Treba sa viac starať o dobré meno než o vonkajšiu telesnú úhľadnosť.

Kaz 7,6 - Slová: tŕnie (hebr. sirim), kotol (hebr. sir) zasa predstavujú v pôvodine slovnú hru.

Kaz 7,7 - Útlak (hebr. ošeq) môže znamenať aj násilné olúpenie, ozbíjanie o majetok.

Kaz 7,12 - "Tieň" má význam ochrany, záštity.

Kaz 7,13 - Život treba brať taký, aký je. Nemáme čakať od neho iba príjemné veci, ale treba sa pripraviť aj na jeho skúšky.

Kaz 7,17-18 - Kto sa bojí Boha, ten nájde aj správnu strednú cestu, ktorá vedie k nemu.

Kaz 7,19 - Iní by chceli odchylne hláskovať hebr. slovo a dostali by zmysel: desať štítov ochranných (miesto šallitim čítajú šelatim).

Kaz 7,25-29 - Ako je múdrosť zobrazená čnostnou ženou (porov. Prís hl. 9 a 31), tak zasa pochabosť je predstavená necudnicou (Prís hl. 5 – 7).

Kaz 7,28 - Neprajný úsudok o vtedajšej žene je príznačný pre novšie knihy Starého zákona (Prís 2,16 n.; hl. 5; Sir 9,1–13; 25,17–36; 26,8–15).