1. list Korintským

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Kor 14, 1-40

1 Usilujte sa o lásku a horlite za duchovné dary, najmä však, aby ste prorokovali. 2 Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto ho totiž nechápe, lebo v duchu hovorí tajomstvá; 3 ale kto prorokuje, ľuďom hovorí to, čo buduje, napomína a potešuje. 4 Kto jazykom hovorí, seba buduje, ale kto prorokuje, cirkev buduje. 5 Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali, lebo ten, kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, ak to len nevyloží, aby sa cirkev budovala. 6 A preto, bratia, čo by som vám osožil, keby som prišiel k vám a hovoril jazykmi, a nehovoril vám alebo slovami zjavenia alebo poznania alebo proroctva alebo učenia? 7 Veď aj neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či je to flauta či citara, ak by nevydávali rozdielne zvuky, ako by sme vedeli, čo sa hrá na flaute a čo na citare? 8 Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude pripravovať do boja? 9 Tak aj vy, ak nevydáte jazykom zrozumiteľné slovo, kto bude vedieť, čo hovoríte? Budete hovoriť len do vetra. 10 Veď kto vie, koľko rozličných rečí je na svete, a ani jedna [z nich] (nie je) bez hlasu. 11 Keď teda nepoznám zmysel hlasu, budem cudzincom tomu, čo hovorí, a ten, čo hovorí, bude mne cudzincom. 12 Tak aj vy, keďže horlíte za duchovné dary, hľaďte, aby ste sa rozhojňovali v nich na budovanie cirkvi. 13 Preto, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, aby mohol aj vykladať. 14 Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. 15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou, žalmy spievať duchom a žalmy spievať aj mysľou. 16 Lebo ak (len) duchom dobrorečíš, ako povie prítomný prostý človek: Amen! na to, za čo si dobrorečil, keď nevie, čo si hovoril? 17 Ty, pravda, krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nevzdeláva. 18 Ďakujem Bohu, že lepšie hovorím jazykmi ako vy všetci, 19 ale v cirkvi radšej chcem prehovoriť päť slov zrozumiteľných, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom. 20 Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte dospelí. 21 V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a ústami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, a ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. 22 Preto sú jazyky znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, a prorokovanie nie je pre neveriacich, ale pre veriacich. 23 Keby sa tak celý cirkevný zbor zišiel na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi, a prišli by tam prostí alebo neveriaci, či nepovedia, že blazniete? 24 Keby však všetci prorokovali, a prišiel by neveriaci alebo prostý, všetci ho presvedčia, všetci ho posúdia, 25 tajnosti srdca budú zjavené, a tak, padnúc na tvár, bude vzývať Boha a vyznávať: Iste Boh je vo vás! 26 Tak čo, bratia? Kedykoľvek sa zídete, každý má niečo: žalm, poučenie, zjavenie, reč jazykmi, (jej) výklad - to všetko nech vzdeláva. 27 Keď niekto hovorí jazykom, nech sú to dvaja alebo najviac traja, a to po jednom, a jeden nech vykladá. 28 Ale ak nemá kto vysvetľovať, nech radšej mlčia v cirkevnom zhromaždení; pravda, sebe a Bohu nech hovoria. 29 Proroci však nech hovoria dvaja alebo traja, a ostatní nech rozsudzujú. 30 Ale ak by inému prítomnému bolo niečo zjavené, prvý nech mlčí. 31 Lebo všetci môžete po jednom prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. 32 Duchovia prorokov poddávajú sa prorokom; 33 lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých zboroch svätých, 34 tak aj vo (vašich) zhromaždeniach ženy nech mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť poddané, ako aj zákon hovorí. 35 Ak sa však chcú niečomu naučiť, nech sa doma spýtajú vlastných mužov, lebo je neslušné, keď žena hovorí v cirkevnom zhromaždení. 36 Či od vás vyšlo slovo Božie a či jedine k vám samým prišlo? 37 Ak sa niekto nazdáva, že je prorok, alebo duchovný, nech vie, že je príkaz Pánov, čo vám píšem. 38 Kto však nevie, nech nevie. 39 A tak, bratia moji, snažte sa prorokovať, a jazykmi hovoriť nezabraňujte! 40 Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!

Verš 34

tak aj vo (vašich) zhromaždeniach ženy nech mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť poddané, ako aj zákon hovorí.

1Tim 2:12 - Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala.

Gn 3:16 - Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou.

Ef 5:22 - ženy svojim mužom ako Pánovi,

Kol 3:18 - Ženy, poddané buďte mužom, ako sa sluší v Pánovi.

Tít 2:5 - miernymi, cudnými, domáckymi, dobrými, poddanými svojim mužom, aby slovo Božie nebolo vystavené rúhaniu.

1Pt 3:1 - Podobne ženy, poddané buďte svojim mužom, aby ste mužov, ktorí sa protivia slovu, mlčky získali svojím počínaním,

Verš 20

Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte dospelí.

Mt 18:3 - a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.

Mt 19:14 - Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské.

Ef 4:14 - aby sme neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a chytráctva, aby úkladmi boli uvedení do bludu;

1Pt 2:1 - A keď ste už zobliekli všetku zlosť, všetku falošnosť, pokrytectvo, závisť a všetko ohováranie,

Verš 21

V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a ústami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, a ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán.

Dt 28:49 - Hospodin privedie na teba národ zďaleka; z konca zeme ako orol priletí národ, jazyku ktorého nebudeš rozumieť,

Iz 28:11 - Preto zajakavými perami a cudzím jazykom prehovorí k tomuto ľudu

Verš 15

Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou, žalmy spievať duchom a žalmy spievať aj mysľou.

Ef 5:19 - Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.

Kol 3:16 - Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu!

1Kor 14,1-13 - Táto kapitola je azda najvýznamnejšia z Pavlových listov. Je to priam lyrický chválospev na lásku k blížnemu, ktorej žriedlom je Boh – Láska.

1Kor 14,1 - Ide o alúziu na dar glosolálie; "jazykmi... anjelskými" je zámerná hyperbola.

1Kor 14,1-19 - Apoštol porovnáva dar proroctva s darom hovoriť jazykmi (glosolália) a vyvodí z toho praktické dôsledky.

1Kor 14,1 - Apoštol dáva prednosť darom, ktoré budujú Cirkev.

1Kor 14,2 - "Kto hovorí jazykmi", čiže má dar glosolálie.

1Kor 14,11-12 - Pozemský život v porovnaní s večnou spásou je ako detský vek vo vzťahu k dospelému.

1Kor 14,20 - Porov. Mt 18, 13.

1Kor 14,21 - Voľné citovanie Iz 28, 11 n.

1Kor 14,22 - "Pre neveriacich" – vzhľadom na zázračný charakter daru jazykov, aby tak pohania ľahšie uverili.

1Kor 14,25 - Porov. Iz 45, 14; Zach 8, 23.

1Kor 14,26 - V lat. pôvodine: "má žalm", čiže chválospev ako zvláštny dar Ducha Svätého.

1Kor 14,34 - Porov. Gn 3, 16.

1Kor 14,38 - "Nebude uznaný", čiže Boh ho neuzná za svojho tlmočníka.