Kniha proroka Habakuka

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Hab 3, 1-19

1 Modlitba proroka Abakuka na spôsob žalospevu: 2 Hospodine, počul som o Tebe zvesť a videl som Tvoje dielo, Hospodine. Oživ ho v najbližších rokoch. V najbližších rokoch urob ho známym, v hneve pamätaj na zľutovanie! 3 Boh prichádza od Témánu a Svätý z vrchu Párán. Sela! Jeho veleba zakryla nebesá a zem je plná Jeho chvály. 4 On žiari ako svetlo, lúče Mu z ruky šľahajú, a tým je zahalená Jeho moc. 5 Pred Jeho tvárou kráča mor a vzápätí za Ním ide nákaza. 6 Zastane, premeriava zem, pozrie - a pohne národmi. Rozpadnú sa večné vrchy, sklonia sa odveké kopce; Jemu patria cesty večnosti. 7 Stany Kúšanu vidím v nešťastí, trasú sa šiatre Midjánska. 8 Či proti riekam, Hospodine, či proti riekam planie Tvoj hnev? Či proti moru je Tvoje rozhorčenie, keď sa nesieš na svojich koňoch a na svojich víťazných vozoch? 9 Tvoj luk je pripravený. Tvoj tulec je naplnený šípmi. Sela. Riekami brázdil si zem. 10 Vrchy Ťa vidia a zvíjajú sa v bolestiach, záplava vôd sa valí, hlbina vydala svoj hlas, vysoko dvíha svoje ruky. 11 Slnko a mesiac zostali vo svojom obydlí, miznú pri svetle Tvojich šípov, pri bleskovom jase Tvojho oštepu. 12 V prchkosti kráčaš po zemi a v hneve šliapeš národy. 13 Vyjdeš na pomoc svojmu ľudu, na pomoc svojmu pomazanému; zrazíš strechu z domu nešľachetníka, obnažíš základ až na skalu. Sela. 14 Vlastným šípom prebodneš hlavy jeho vládcov, ktorí sa prihnali vo svojej pýche, aby nás rozptýlili, akoby šli zhltnúť bedára v jeho skrýši. 15 Ty vkročíš so svojimi koňmi na more cez bahno mnohých vôd. 16 Začul som, a pohlo sa mi vnútro, a na ten zvuk chvejú sa mi pery, hniloba vniká mi do kostí a podlamujú sa mi nohy; budem čakať na deň súženia, ktorý pripadne na ľud, čo útočí na nás. 17 Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch a sklame úroda olív, polia nedodajú potravu, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach. 18 Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy. 19 Hospodin, Pán, je moja sila, On jeleními robí moje kroky a vyvedie ma na moje výšiny. (Pre hudobný prednes na strunovom nástroji.)

Hab 3,1 - Slová "na spôsob žalospevu" sú neisté.

Hab 3,2 - Proroka pojala bázeň pre trest, ktorý Boh v predošlom videní predpovedal Chaldejcom. Keďže však tento trest bude súčasne oslobodením Izraela a obnovením Božieho kráľovstva, prosí prorok, aby Pán splnil proroctvo, a to nie až na konci lehoty, označenej v 2,3, ale ešte pred jej uplynutím: "uprostred rokov". Prosí však, aby Boh bol milosrdný aj k tým, ktorých tresce.

Hab 3,3-7 - Verše opisujú Pánov príchod, a to tak, akoby Pán aj v budúcnosti prišiel od Sinajského polostrova, ako keď išiel v čele svojho ľudu po východe z Egypta. Teman pozri Jer 49,7. – Vrch Faran bol pri púšti toho istého mena na Sinajskom polostrove.

Hab 3,5-7 - Boh vo svojej velebe prichádza proti nepriateľom svojho národa. Vo svojom sprievode má rany, ktorými trestáva: mor a oheň. Mnohí aj "plameň" rozumejú o chorobe, horúčke. Boh ako vojvodca premeria zem, vojsko, na ktorom chce poraziť svojich nepriateľov. Všetko, čo podniká, je ustanovené od večnosti. Z nepriateľov sa spomínajú dva arabské kmene: Kušan a Madián. Mnohí však za príkladom sv. Hieronyma miesto Kušana myslia na Etiópiu, ktorá sa hebrejsky volala Kur (Kúš). – Vrchy a kopce volá Biblia večnými pre ich trvalosť.

Hab 3,8 - Keď Boh kedysi rozdvojil Červené more a zastavil vody Jordána, nerobil to z hnevu proti moru a rieke, ale chcel svoj ľud oslobodiť od nepriateľov. I v budúcnosti vystúpi proti nepriateľom ako bojovník na bojovom voze a s kušou v ruke, ako to prisľúbil svojmu národu.

Hab 3,10 - Celá príroda sa podrobuje jeho vláde. V búrke, ktorú on rozkáže, priepasť oceána dvíha do výšav "ruky", vlny; jeho blesky zatienia slnko a mesiac. Podľa starovekého ľudového názoru slnko i mesiac mali na nebi svoje príbytky, Ž 19,6; porov. Iz 13,10; Joel 3,15.

Hab 3,13 - Pánov pomazaný je kráľ Pánovho národa; hlava domu bezbožníkovho je nepriateľský kráľ. – Obnažiť základy domu znamená zrútiť ho až do základov.

Hab 3,15 - Opäť sa robí narážka na prechod cez Červené more a cez Jordán.

Hab 3,16 - Útočiaci národ, ktorý mal prísť, boli Chaldejci. Porov. 1,6.

Hab 3,16-19 - Prorok sa chveje, lebo vie, že záchrana príde až po veľkých národných útrapách; porov. 1,6 n. Okrem nepriateľa postihne krajinu aj neúroda a hlad. Prorok však dúfa v Pána. Nepriateľ je síce rýchly (porov. 1,8), ale prorok a jeho národ Pánovou pomocou ešte rýchlejšie unikne jeho útokom, bude mať nohy ako laň; porov. Ž 18,34; víťazne a s radostným spevom bude vykračovať po výšinách, porov. Dt 32,13. – Slovo "spásy" vo verši 18 Vulg neprekladá, ale prepisuje hebrejské slovo, ktoré v našej výslovnosti znie "Ježiš", hoci sám prekladateľ vie, že tu nie je reč výslovne o Mesiášovi.