Kniha proroka Habakuka

Biblia - Sväté písmo

(LS - Francúzsky - Louis Segond)

Hab 3, 1-19

1 Prière d'Habakuk, le prophète. Sur le mode des complaintes. 2 Eternel, j'ai entendu ce que tu as annoncé, je suis saisi de crainte. Accomplis ton oeuvre dans le cours des années, ô Eternel! Dans le cours des années manifeste-la! Mais dans ta colère souviens-toi de tes compassions! 3 Dieu vient de Théman, Le Saint vient de la montagne de Paran... Pause. Sa majesté couvre les cieux, Et sa gloire remplit la terre. 4 C'est comme l'éclat de la lumière; Des rayons partent de sa main; Là réside sa force. 5 Devant lui marche la peste, Et la peste est sur ses traces. 6 Il s'arrête, et de l'oeil il mesure la terre; Il regarde, et il fait trembler les nations; Les montagnes éternelles se brisent, Les collines antiques s'abaissent; Les sentiers d'autrefois s'ouvrent devant lui. 7 Je vois dans la détresse les tentes de l'Ethiopie, Et les tentes du pays de Madian sont dans l'épouvante. 8 L'Eternel est-il irrité contre les fleuves? Est-ce contre les fleuves que s'enflamme ta colère, Contre la mer que se répand ta fureur, Pour que tu sois monté sur tes chevaux, Sur ton char de victoire? 9 Ton arc est mis à nu; Les malédictions sont les traits de ta parole... Pause. Tu fends la terre pour donner cours aux fleuves. 10 A ton aspect, les montagnes tremblent; Des torrents d'eau se précipitent; L'abîme fait entendre sa voix, Il lève ses mains en haut. 11 Le soleil et la lune s'arrêtent dans leur demeure, A la lumière de tes flèches qui partent, A la clarté de ta lance qui brille. 12 Tu parcours la terre dans ta fureur, Tu écrases les nations dans ta colère. 13 Tu sors pour délivrer ton peuple, Pour délivrer ton oint; Tu brises le faîte de la maison du méchant, Tu la détruis de fond en comble. Pause. 14 Tu perces de tes traits la tête de ses chefs, Qui se précipitent comme la tempête pour me disperser, Poussant des cris de joie, Comme s'ils dévoraient déjà le malheureux dans leur repaire. 15 Avec tes chevaux tu foules la mer, La boue des grandes eaux. 16 J'ai entendu... Et mes entrailles sont émues. A cette voix, mes lèvres frémissent, Mes os se consument, Et mes genoux chancellent: En silence je dois attendre le jour de la détresse, Le jour où l'oppresseur marchera contre le peuple. 17 Car le figuier ne fleurira pas, La vigne ne produira rien, Le fruit de l'olivier manquera, Les champs ne donneront pas de nourriture; Les brebis disparaîtront du pâturage, Et il n'y aura plus de boeufs dans les étables. 18 Toutefois, je veux me réjouir en l'Eternel, Je veux me réjouir dans le Dieu de mon salut. 19 L'Eternel, le Seigneur, est ma force; Il rend mes pieds semblables à ceux des biches, Et il me fait marcher sur mes lieux élevés. Au chef des chantres. Avec instruments à cordes.

Hab 3,1 - Slová "na spôsob žalospevu" sú neisté.

Hab 3,2 - Proroka pojala bázeň pre trest, ktorý Boh v predošlom videní predpovedal Chaldejcom. Keďže však tento trest bude súčasne oslobodením Izraela a obnovením Božieho kráľovstva, prosí prorok, aby Pán splnil proroctvo, a to nie až na konci lehoty, označenej v 2,3, ale ešte pred jej uplynutím: "uprostred rokov". Prosí však, aby Boh bol milosrdný aj k tým, ktorých tresce.

Hab 3,3-7 - Verše opisujú Pánov príchod, a to tak, akoby Pán aj v budúcnosti prišiel od Sinajského polostrova, ako keď išiel v čele svojho ľudu po východe z Egypta. Teman pozri Jer 49,7. – Vrch Faran bol pri púšti toho istého mena na Sinajskom polostrove.

Hab 3,5-7 - Boh vo svojej velebe prichádza proti nepriateľom svojho národa. Vo svojom sprievode má rany, ktorými trestáva: mor a oheň. Mnohí aj "plameň" rozumejú o chorobe, horúčke. Boh ako vojvodca premeria zem, vojsko, na ktorom chce poraziť svojich nepriateľov. Všetko, čo podniká, je ustanovené od večnosti. Z nepriateľov sa spomínajú dva arabské kmene: Kušan a Madián. Mnohí však za príkladom sv. Hieronyma miesto Kušana myslia na Etiópiu, ktorá sa hebrejsky volala Kur (Kúš). – Vrchy a kopce volá Biblia večnými pre ich trvalosť.

Hab 3,8 - Keď Boh kedysi rozdvojil Červené more a zastavil vody Jordána, nerobil to z hnevu proti moru a rieke, ale chcel svoj ľud oslobodiť od nepriateľov. I v budúcnosti vystúpi proti nepriateľom ako bojovník na bojovom voze a s kušou v ruke, ako to prisľúbil svojmu národu.

Hab 3,10 - Celá príroda sa podrobuje jeho vláde. V búrke, ktorú on rozkáže, priepasť oceána dvíha do výšav "ruky", vlny; jeho blesky zatienia slnko a mesiac. Podľa starovekého ľudového názoru slnko i mesiac mali na nebi svoje príbytky, Ž 19,6; porov. Iz 13,10; Joel 3,15.

Hab 3,13 - Pánov pomazaný je kráľ Pánovho národa; hlava domu bezbožníkovho je nepriateľský kráľ. – Obnažiť základy domu znamená zrútiť ho až do základov.

Hab 3,15 - Opäť sa robí narážka na prechod cez Červené more a cez Jordán.

Hab 3,16 - Útočiaci národ, ktorý mal prísť, boli Chaldejci. Porov. 1,6.

Hab 3,16-19 - Prorok sa chveje, lebo vie, že záchrana príde až po veľkých národných útrapách; porov. 1,6 n. Okrem nepriateľa postihne krajinu aj neúroda a hlad. Prorok však dúfa v Pána. Nepriateľ je síce rýchly (porov. 1,8), ale prorok a jeho národ Pánovou pomocou ešte rýchlejšie unikne jeho útokom, bude mať nohy ako laň; porov. Ž 18,34; víťazne a s radostným spevom bude vykračovať po výšinách, porov. Dt 32,13. – Slovo "spásy" vo verši 18 Vulg neprekladá, ale prepisuje hebrejské slovo, ktoré v našej výslovnosti znie "Ježiš", hoci sám prekladateľ vie, že tu nie je reč výslovne o Mesiášovi.