Hľadaný výraz: Pr, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 19240
| V liste písal: Zaraďte Uriáša do prednej línie, do najtuhšieho boja. Vy potom ustúpte, nech ho zasiahnu a zahynie. | ||
| Jóab pri obliehaní mesta zaradil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že ho bránia udatní protivníci. | ||
| Jóab poslal Dávidovi hlásenie o celkovom priebehu boja. | ||
| Posla však poučil: Keď podáš kráľovi správu o celkovom priebehu boja, | ||
| kráľ sa môže nahnevať a spýtať sa ťa: Prečo ste sa až natoľko priblížili k mestu? Nevedeli ste, že sa z hradieb strieľa? | ||
| Kto zabil Jerubbešetovho syna Abímelecha? Nebola to žena, čo na neho zhodila z hradieb mlynský kameň, takže zahynul v Tébeci? Prečo ste sa teda priblížili k hradbám? Vtedy povieš: Tvoj služobník Chetita Uriáš zahynul. | ||
| Posol odišiel a pri svojom príchode oznámil Dávidovi všetko, čo po ňom Jóab odkázal. | ||
| Posol hlásil Dávidovi: Tí muži mali nad nami prevahu a vyrazili proti nám do boja, no my sme ich zatlačili ku vchodu do brány. | ||
| Hospodin poslal k Dávidovi Nátana. Ten prišiel k nemu a povedal: V jednom meste boli dvaja muži. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. | ||
| Raz dostal boháč návštevu. Ľúto mu bolo vziať svoju ovcu alebo svoje dobytča a pripraviť to pocestnému, ktorý ho navštívil. Vzal teda ovcu chudobnému a pripravil ju hosťovi. | ||
| Dal som dom tvojho pána i jeho ženy do tvojho náručia. Dal som ti dom Izraela a dom Júdu. Keby to nestačilo, ešte k tomu pridám. | ||
| Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil sa toho, čo sa mu nepáči? Chetitu Uriáša si dal odstrániť mečom a privlastnil si si jeho ženu. Jeho samého si dal zabiť mečom Amónčanov. | ||
| Odteraz už meč nikdy neobíde tvoj dom, lebo si ma znevážil a privlastnil si si ženu Chetitu Uriáša. | ||
| Takto vraví Hospodin: Dopustím na teba pohromu, čo bude z tvojho vlastného domu. Pred očami ti odnímem tvoje ženy a dám ich tvojmu blízkemu. Ten bude s nimi ležať za bieleho dňa. | ||
| Ty si konal tajne, ja to však urobím pred celým Izraelom a cez deň. | ||
| Vtedy povedal Dávid Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi. Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin ti odpustil tvoj hriech, nezomrieš. | ||
| Pretože si tým popudil Hospodinových nepriateľov k rúhaniu, zomrie syn, ktorý sa ti narodí. | ||
| Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil. Vrátil sa domov a celú noc ležal na zemi. | ||
| Na siedmy deň dieťa zomrelo. Dávidovi služobníci sa mu báli oznámiť, že dieťa zomrelo. Hovorili si totiž: Kým dieťa ešte žilo, prihovárali sme sa mu, ale nás neposlúchol. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Mohol by vykonať niečo zlé. | ||
| Dávid vstal zo zeme, umyl sa, natrel sa masťou a preobliekol sa. Potom vošiel do Hospodinovho domu a klaňal sa. Nato odišiel domov a pýtal si jesť. Predložili mu pokrm a on jedol. | ||
| Služobníci sa ho spýtali: Ako sa to správaš? Kým dieťa žilo, postil si sa a plakal si. Keď však dieťa zomrelo, vstávaš a ideš jesť. | ||
| Teraz však, keď zomrelo, prečo by som sa mal postiť? Môžem ho azda oživiť? Ja pôjdem za ním, ale ono sa ku mne nevráti. | ||
| Po prorokovi Nátanovi odkázal, že pre Hospodina mu majú dať meno Jedídja. | ||
| Jóab bojoval proti Rabbe Amónčanov a dobyl kráľovské mesto. | ||
| Jóab odkázal po posloch Dávidovi: Bojoval som proti Rabbe a dobyl som jej Vodné mesto. | ||
| Nato Dávid zhromaždil všetok ľud, odišiel k Rabbe, bojoval proti nej a dobyl ju. | ||
| Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorá vážila talent a mala drahokam. Prešla na hlavu Dávida, ktorý z mesta vyviezol veľmi bohatú korisť. | ||
| Amnón sa chorobne trápil pre svoju sestru Támar. Bola totiž pannou a Amnónovi sa zdalo nemožné jej niečo urobiť. | ||
| Mal však priateľa Jónadaba, syna Dávidovho brata Šimeu; bol to veľmi chytrý muž. | ||
| Jónadab mu poradil: Ľahni si na lôžko a predstieraj chorobu. Keď ťa príde tvoj otec navštíviť, povedz mu: Dovoľ mojej sestre Támar, aby mi dala jesť, pripravila predo mnou jedlo, aby som to videl a jedol z jej ruky. | ||
| Amnón si ľahol a predstieral chorobu. Keď ho prišiel kráľ navštíviť, povedal mu: Dovoľ mojej sestre Támar, aby prišla a upiekla predo mnou dva koláče. Chcel by som jesť z jej ruky. | ||
| Dávid odkázal Támar domov: Choď do domu svojho brata Amnóna a priprav mu jedlo. | ||
| Keď Támar prišla do domu svojho brata Amnóna, on ležal. Vzala cesto, vymiesila ho, urobila pred ním koláče a upiekla ich. | ||
| Potom vzala panvicu a predložila mu ich, ale on nechcel jesť. Amnón prikázal: Pošlite všetkých mužov preč odtiaľto. Všetci od neho odišli. | ||
| Tu Amnón povedal Támar: Prines to jedlo do spálne. Budem jesť z tvojej ruky. Támar vzala koláče, ktoré upiekla, a zaniesla ich bratovi Amnónovi do spálne. | ||
| Keď mu však predkladala jedlo, strhol ju a povedal jej: Poď si ku mne ľahnúť, sestra moja! | ||
| Odpovedala mu: Nie, brat môj, nedopúšťaj sa na mne násilia. To sa predsa v Izraeli nerobí. Nedopúšťaj sa hanebnosti! | ||
| Kam sa podejem so svojou hanbou a teba budú mať v Izraeli za nemravníka. Porozprávaj sa však s kráľom, iste ti ma neodoprie. | ||
| Potom k nej Amnón začal cítiť nesmierny odpor. Väčší bol odpor, čo k nej cítil, než láska, ktorú k nej prechovával. Amnón jej povedal: Zober sa a choď! | ||
| Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a prikázal mu: Vyžeň tú ženskú von a zamkni za ňou dvere! | ||
| Támar si posypala hlavu prachom, roztrhla si pestré vrchné rúcho, čo mala na sebe, položila si ruku na hlavu a kade šla, nariekala. | ||
| Absolón sa už potom vôbec nezhováral s Amnónom. Nenávidel ho, pretože mu znásilnil sestru Támar. | ||
| O dva roky sa u Absolóna strihali ovce v Baál-Chacóre pri Efrajime a pozval všetkých kráľových synov. | ||
| Absolón šiel za kráľom a povedal: U tvojho služobníka je práve strihačka oviec. Nech príde, prosím, kráľ so svojimi služobníkmi k tvojmu služobníkovi. | ||
| Absolón nato povedal: Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnón. Kráľ sa spýtal: Prečo by mal ísť s tebou? | ||
| Absolón prikázal svojim sluhom: Dávajte pozor! Keď bude mať Amnón dobrú náladu od vína, vtedy ho na môj povel napadnite a zabite. Nebojte sa! Príkaz máte odo mňa. Buďte smelí a udatní! | ||
| Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom, ako im prikázal. Vtedy všetci kráľovi synovia vstali, vysadli na svoje mulice a utiekli. | ||
| Ešte boli na ceste, keď Dávid dostal správu: Absolón pobil všetkých kráľovských synov, nikto z nich neostal. | ||
| Nech sa teda kráľ, môj pán, netrápi predstavou, že zomreli všetci kráľovskí synovia. Zomrel iba Amnón. | ||
| Jónadab povedal kráľovi: To prichádzajú kráľovskí synovia. Stalo sa tak, ako povedal tvoj služobník. |
