výhody registrácie

2. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

2Kr 23, 1-37

1 A kráľ poslal poslov, a shromaždili k nemu všetkých starších Judska a Jeruzalema. 2 Potom vyšiel kráľ hore do domu Hospodinovho i všetci mužovia Judska i všetci obyvatelia Jeruzalema s ním, i kňazi i proroci i všetok ľud, od malého až do veľkého. A čítal v ich prítomnosti, tak aby počuli, všetky slová knihy smluvy, ktorá bola najdená v dome Hospodinovom. 3 A kráľ stojac na vyvýšenom mieste učinil smluvu pred Hospodinom, že bude nasledovať Hospodina a ostríhať jeho prikázania a jeho svedoctvá a jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou, aby učinil to, že by stály slová tejto smluvy, napísané v tejto knihe. A všetok ľud sa postavil na tú smluvu. 4 Potom rozkázal kráľ Hilkiášovi, najvyššiemu kňazovi, i kňazom druhého radu i strážcom prahu, aby vyniesli z chrámu Hospodinovho všetky nádoby, spravené Bálovi a háju a všetkému vojsku nebeskému, a spálil ich vonku za Jeruzalemom na poli Kidrona a ich prach odniesol do Bét-ela. 5 A sosadil modlárskych kňazov, ktorých boli ustanovili judskí kráľovia, a ktorí kadili na výšinách po mestách Judska a v okolí Jeruzalema, jako aj tých, ktorí kadili Bálovi, slncu, mesiacu, planetám a všetkému vojsku nebeskému. 6 A dal vyniesť háj z domu Hospodinovho ta von z Jeruzalema k potoku Kidronu a spálil ho pri potoku Kidrone a roztĺkol na prach a jeho prach hodil na hroby synov obecného ľudu. 7 A rozboril domy zasvätených smilstvu, ktoré boly v dome Hospodinovom, v ktorých tkaly ženy domce pre háj. 8 A dal doviesť všetkých kňazov z miest Judska a poškvrnil výšiny, na ktorých kadievali kňazi, od Geby až po Bér-šebu, a rozboril výšiny brán, tie, ktoré boly pri vchode do brány Jozuu, kniežaťa mesta, ktoré boly po ľavej strane tomu, kto vchádzal do brány mesta. 9 Avšak nevyšli kňazi výšin hore k oltáru Hospodinovmu v Jeruzaleme, ale iba jedli nekvasené medzi svojimi bratmi. 10 Poškvrnil aj Tofet, ktoré je v údolí synov Hinnoma, aby nikto viac nevodil svojho syna alebo svojej dcéry cez oheň Molochovi. 11 A odpratal kone, ktoré boli dali judskí kráľovia slncu, od vchodu do domu Hospodinovho, pri sieni Netan-melecha, komorníka, ktorý bol v Parvaríme. A vozy slnca spálil ohňom. 12 A oltáre, ktoré boly na postreší hornej siene Achazovej, ktoré spravili judskí kráľovia, ako aj oltáre, ktoré spravil Manasses, v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, rozboril kráľ a roztrepal ich a odpratal odtiaľ a ich prach vyhodil do potoka Kidrona. 13 Aj výšiny, ktoré boly pred Jeruzalemom, ktoré boly z pravej strany vrchu Zhuby, ktoré vystavil Šalamún, izraelský kráľ, Astarte, hnusobe Sidoncov, a Chámošovi, hnusobe Moábov, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových, poškvrnil kráľ. 14 A potrieskal modlárske stĺpy a posekal háje a ich miesto zaplnil ľudskými kosťami. 15 Aj oltár, ktorý bol v Bét-ele, výšinu, ktorú spravil Jeroboám, syn Nebátov, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, i ten oltár i výšinu rozboril a spálil výšinu, rozdrvil na prach a háj spálil. 16 A keď sa obrátil Joziáš, videl hroby, ktoré boly tam na vrchu, a pošlúc ta pobral kosti z hrobov a spálil ich na oltári a tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré zavolal muž Boží, ktorý volajúc predpovedal tieto veci. 17 A riekol: Aký je to tam znak, ktorý vidím? A mužovia mesta mu povedali: To je hrob muža Božieho, ktorý bol prišiel z Judska a ktorý volajúc predpovedal tieto veci, ktoré si učinil na oltári Bét-ela. 18 Vtedy riekol: Nechajte ho, nech nikto nehýbe jeho kostí. A tak zachránili jeho kosti s kosťami proroka, ktorý bol prišiel zo Samárie. 19 I všetky domy výšin, ktoré boly v mestách Samárie, ktorých narobili izraelskí kráľovia, aby popudzovali, odstránil Joziáš a urobil im podľa všetkých skutkov, ktoré urobil v Bét-ele. 20 A pobijúc obetoval všetkých kňazov výšin, ktorí boli tam, na oltároch a pálil na nich ľudské kosti. Potom sa navrátil do Jeruzalema. 21 Potom rozkázal kráľ všetkému ľudu a riekol: Slávte slávnosť veľkonočného baránka Hospodinovi, svojmu Bohu, jako je napísané v tejto knihe smluvy! 22 Lebo taká slávnosť veľkonočného baránka jako táto nebola slávená odo dní sudcov, ktorí súdili Izraela, ani po všetky dni izraelských kráľov ani judských kráľov. 23 Ale iba v osemnástom roku kráľa Joziáša bola tak slávená táto slávnosť baránka Hospodinovi v Jeruzaleme. 24 I duchárov, vedomcov, domácich bohov aj iných ukydaných bohov i všetky hnusoby, ktoré bolo vidieť v Judskej zemi i v Jeruzaleme, odpratal Joziáš, aby postavil slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Hilkiáš v dome Hospodinovom. 25 A nebolo jemu rovného kráľa pred ním, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom i celou svojou dušou a celou svojou silou podľa celého zákona Mojžišovho, ani po ňom nepovstal jemu rovný. 26 Avšak Hospodin sa už neodvrátil od pále svojho veľkého hnevu, jakou horel jeho hnev proti Júdovi pre všetky tie popudzovania, ktorými ho popudzoval Manasses. 27 Preto povedal Hospodin: I Júdu odstránim zpred svojej tvári, jako som odstránil Izraela, a zavrhnem toto mesto, ktoré som bol vyvolil, Jeruzalem, i dom, o ktorom som povedal: Moje meno tam bude. 28 A ostatné deje Joziášove a všetko, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 29 Za jeho dní bol vyšiel faraon Necho, egyptský kráľ, proti assýrskemu kráľovi hore ku rieke Eufrates. A kráľ Joziáš odišiel oproti nemu a Necho ho zabil v Megidde hneď, ako ho uvidel. 30 A jeho služobníci ho vzali mŕtveho z Megidda na voz a dopravili ho do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe. A ľud zeme vzal Jehoachaza, syna Joziášovho, a pomazali ho a urobili ho kráľom namiesto jeho otca. 31 Jehoachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Chamutaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny. 32 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robili jeho otcovia. 33 A faraon Necho ho poviazal v Rible, v zemi Chamatu, keď kraľoval v Jeruzaleme, a uložil na zem pokutu sto hrivien striebra a hrivnu zlata. 34 A faraon Necho urobil kráľom Eljakima, syna Joziášovho, miesto Joziáša, jeho otca, a premenil jeho meno na Jehojakima. A Jehoachaza vzal so sebou. A prišiel do Egypta a zomrel tam. 35 A striebro a zlato dal Jehojakim faraonovi, ale prv ocenil zem, aby mohol dať striebro na rozkaz faraonov; od každého podľa jeho ocenenia, tak sohnal striebro a zlato od ľudu zeme, aby ho dal faraonovi Nechovi. 36 Jehojakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedonásť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Zebúda, dcéra Pedaiášova, z Rúmy. 37 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robili jeho otcovia.

2Kr 23, 1-37





Verš 1
A kráľ poslal poslov, a shromaždili k nemu všetkých starších Judska a Jeruzalema.
2Krn 34:29 - Potom poslal kráľ poslov a shromaždil všetkých starších Júdu a Jeruzalema.

Verš 2
Potom vyšiel kráľ hore do domu Hospodinovho i všetci mužovia Judska i všetci obyvatelia Jeruzalema s ním, i kňazi i proroci i všetok ľud, od malého až do veľkého. A čítal v ich prítomnosti, tak aby počuli, všetky slová knihy smluvy, ktorá bola najdená v dome Hospodinovom.
2Krn 22:8 - A stalo sa, keď sa súdil Jehu s domom Achabovým, že našiel kniežatá Júdove i synov bratov Achaziášových, ktorí konali Achaziášovi službu a pobil ich.

Verš 12
A oltáre, ktoré boly na postreší hornej siene Achazovej, ktoré spravili judskí kráľovia, ako aj oltáre, ktoré spravil Manasses, v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, rozboril kráľ a roztrepal ich a odpratal odtiaľ a ich prach vyhodil do potoka Kidrona.
2Krn 21:5 - Jehorám mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval osem rokov v Jeruzaleme.

Verš 34
A faraon Necho urobil kráľom Eljakima, syna Joziášovho, miesto Joziáša, jeho otca, a premenil jeho meno na Jehojakima. A Jehoachaza vzal so sebou. A prišiel do Egypta a zomrel tam.
Mt 1:11 - Joziáš splodil Jekoniáša a jeho bratov o čase presídlenia do Babylona.

Verš 14
A potrieskal modlárske stĺpy a posekal háje a ich miesto zaplnil ľudskými kosťami.
Ex 23:24 - Nebudeš sa klaňať ich bohom ani im nebudeš slúžiť ani nebudeš robiť vecí, jaké oni robia; ale ich rozboríš do základu a ich posviatne stĺpy polámeš na kusy.
Ex 34:13 - Ale ich oltáre rozboríte a ich modlárske stĺpy polámete a ich háje povytínate,
Nm 33:52 - vyženiete všetkých obyvateľov zeme zpred svojej tvári a zahubíte všetky ich modlárske obrazy, aj všetky ich liate obrazy zkazíte a zničíte všetky ich výšiny.
Dt 7:5 - Ale im takto učiníte: ich oltáre rozboríte, ich modlárske stĺpy skrúšite, ich háje zosekáte a ich rytiny spálite ohňom.
Dt 7:25 - Rytiny ich bohov popálite ohňom: nepožiadaš striebra ani zlata, ktoré je na nich, a nevezmeš si ho, aby si sa nezaplietol do toho jako do osídla, lebo je to ohavnosťou Hospodinovi, tvojmu Bohu.
Dt 12:3 - A rozboríte ich oltáre a skrúšite ich modly a ich háje popálite ohňom a rytiny ich bohov posekáte a vyhubíte ich meno z toho miesta.

Verš 15
Aj oltár, ktorý bol v Bét-ele, výšinu, ktorú spravil Jeroboám, syn Nebátov, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, i ten oltár i výšinu rozboril a spálil výšinu, rozdrvil na prach a háj spálil.
1Kr 12:32 - A Jeroboám spravil i sviatok ôsmeho mesiaca, pätnásteho dňa toho mesiaca, jako je sviatok, ktorý sa svätí v Judsku, a obetoval zápalnú obeť na oltári. Tak urobil v Bét-ele obetujúc teľatám, ktoré spravil. A postavil v Bét-ele kňazov výšin, ktoré spravil.

Verš 16
A keď sa obrátil Joziáš, videl hroby, ktoré boly tam na vrchu, a pošlúc ta pobral kosti z hrobov a spálil ich na oltári a tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré zavolal muž Boží, ktorý volajúc predpovedal tieto veci.
1Kr 13:2 - A zavolal proti oltáru slovom Hospodinovým a riekol: Oltáru, oltáru, takto hovorí Hospodin: Hľa, syn sa narodí domu Dávidovmu, ktorému bude meno Joziáš, ktorý bude obetovať na tebe kňazov výšin, ktorí kadia na tebe kadivo, i ľudské kosti budú páliť na tebe.

Verš 19
I všetky domy výšin, ktoré boly v mestách Samárie, ktorých narobili izraelskí kráľovia, aby popudzovali, odstránil Joziáš a urobil im podľa všetkých skutkov, ktoré urobil v Bét-ele.
2Krn 34:6 - I po mestách pokolenia Manassesovho, Efraimovho a Simeonovho a až po Naftaliho, po ich pustinách naokolo,

Verš 21
Potom rozkázal kráľ všetkému ľudu a riekol: Slávte slávnosť veľkonočného baránka Hospodinovi, svojmu Bohu, jako je napísané v tejto knihe smluvy!
2Krn 35:1 - A Joziáš slávil Hospodinovi Veľkú noc v Jeruzaleme. A zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa prvého mesiaca.
Ex 12:3 - Hovorte celej obci Izraelovej a poviete: Desiateho dňa tohoto mesiaca si vezmú každý dobytča, podľa domu svojich otcov, dobytča na dom.
Dt 16:2 - A budeš obetovať veľkonočnú obeť Hospodinovi, svojmu Bohu, z drobného dobytka a z hoviad na mieste, ktoré vyvolí Hospodin nato, aby tam prebývalo jeho meno.

Verš 24
I duchárov, vedomcov, domácich bohov aj iných ukydaných bohov i všetky hnusoby, ktoré bolo vidieť v Judskej zemi i v Jeruzaleme, odpratal Joziáš, aby postavil slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Hilkiáš v dome Hospodinovom.
Lv 19:31 - Neobrátite sa k veštcom, vyvolávajúcim duchov, ani sa nepojdete pýtať k vedomcom zanečisťovať sa nimi. Ja som Hospodin, váš Bôh.
Lv 20:27 - A muž alebo žena, v ktorých by bol veštiaci duch, vyvolávajúci duchov, alebo duch vedomca, istotne zomrú, ukameňujú ich; ich krv bude na nich.
Dt 18:11 - ani bosorák ani dopytujúci sa vešteckého ducha ani vedomec alebo taký, ktorý by sa niečo pýtal mŕtvych.
Iz 8:19 - A keby vám riekli: Spýtajte sa veštcov, duchárov, alebo vedomcov, ktorí šepcú a mrmlú, poviete: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha? Ale za živých sa pýtať mŕtvych!

Verš 27
Preto povedal Hospodin: I Júdu odstránim zpred svojej tvári, jako som odstránil Izraela, a zavrhnem toto mesto, ktoré som bol vyvolil, Jeruzalem, i dom, o ktorom som povedal: Moje meno tam bude.
2Kr 17:18 - Preto sa veľmi rozhneval Hospodin na Izraela a odstránil ich zpred svojej tvári; nezostalo iba samo pokolenie Júdovo.
2Kr 17:20 - Preto opovrhnul Hospodin všetkým semenom Izraelovým a trápil ich a vydal ich do ruky lupičov tak, až ich odvrhnul od svojej tvári,
2Kr 24:3 - Len na rozkaz Hospodinov dialo sa to proti Júdovi, aby ho odstránil zpred svojej tvári pre hriechy Manassesove, podľa všetkého toho, čo robil,

Verš 30
A jeho služobníci ho vzali mŕtveho z Megidda na voz a dopravili ho do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe. A ľud zeme vzal Jehoachaza, syna Joziášovho, a pomazali ho a urobili ho kráľom namiesto jeho otca.
2Krn 36:1 - A ľud zeme vzal Jehoachaza, syna Joziášovho, a urobili ho kráľom namiesto jeho otca v Jeruzaleme.

2Kr 23,3 - Porov. 11,14.

2Kr 23,4 - Druhý kňaz bol zástupca veľkňaza. – O nebeskom vojsku pozri 17,16. – Betel pokladal Joziáš v náboženskom ohľade za smetisko pre úctu zlatého teľaťa, ktorá tam kvitla, preto dal popol z modiel zaniesť na toto i tak znečistené miesto.

2Kr 23,6 - Dotyk mŕtvoly znečisťoval; bola to teda pre modlu najväčšia potupa. Preto sa spomína pohrebište pospolitého, najchudobnejšieho ľudu, lebo iného spoločného pohrebišťa nebolo. Zámožnejší mali na svojom pozemku vlastnú hrobku.

2Kr 23,7 - O "zasvätencoch" pozri 1 Kr 14,24; 15,12; 22,47.

2Kr 23,8 - Tu je reč o kňazoch, ktorí hrešili len tým, že konali bohoslužbu mimo jeruzalemského chrámu. Tých zvolal do Jeruzalema, aby nerobili prekážky pri odstraňovaní svätýň.

2Kr 23,10 - Pozri 16,3.

2Kr 23,11 - Podľa vtedajšieho názoru slnko beží na nebi na koňoch. – Farvar, podľa 1 Krn 26,18 Parbar, bola akási prístavba pri chráme, ba možno, že tam bola osobitná svätyňa slnka. Chrám slnka v Sipare sa tiež volal Barbár.

2Kr 23,13 - "Vrch záhuby" – asi dnešný Džébel Betnel Hawa (1 Kr 11,7). Ale niektorí čítajú miesto "Vrch záhuby" "Horu Olivovú".

2Kr 23,14 - Pomníky, maséby, pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4. Porov. tiež pozn. k 6. veršu tejto hlavy.

2Kr 23,15 - Betel bol už na území Asýrskej ríše, no tento zásah si Joziáš mohol dovoliť, lebo Asýrsko už bolo v rozklade.

2Kr 23,16n - Porov. 1 Kr 13,1 n. – Slová v zátvorke sme doplnili zo LXX.

2Kr 23,18 - Slová v zátvorke sú dozaista neskorším dodatkom. V časoch Jeroboama Samária ešte nejestvovala.

2Kr 23,20 - Porov. Dt 17,2 n.

2Kr 23,21 - Porov. Dt 16,5 n.; Ex 12,1 n.; Lv 23,4 n. a 2 Krn 35,1 n. Dt predpisuje, že Izraeliti majú sláviť Veľkú noc všetci na jednom mieste a takto ju už dávno neslávili. Svätila si ju každá rodina doma, a to sa nezrovnávalo s nájdenou Knihou zákona.

2Kr 23,29 - Nechao išiel cez Palestínu k Eufratu v r. 609 pr. Kr. Egypt si už pod Psametichom znovu vydobyl samostatnosť a teraz, keď moc Asýrska bola na sklonku, chce Nechao uplatňovať aj staré nároky Egypta na Sýriu. Ale táto bola v tom čase už z väčšej čiastky v rukách Babyloncov a Médov. Nechao teda išiel asýrskemu kráľovi na pomoc proti Babyloncom a Médom, ako píše Jozef Flávius (Starožitnosti 10, 5,1). Tak treba rozumieť i tomuto veršu Biblie.

2Kr 23,31 - O Lobne pozri 8,22.

2Kr 23,33 - Rebla, dnes Rible, bola pri rieke Orontes (dnes Nahr el Asi), v údolí medzi Libanonom a Antilibanonom, južne od Ematu. – Podľa LXX nie jednu, ale desať hrivien zlata.

2Kr 23,34 - Zmenou kráľovho mena chce Nechao ukázať, že je ten na ňom závislý.