výhody registrácie

2. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

2Kr 23, 1-37

1 Keď kráľ vyslal poslov, zhromaždili sa k nemu všetci starší Júdu a Jeruzalema. 2 Potom vstúpil kráľ do domu Hospodinovho a s ním všetci judskí mužovia, všetci obyvatelia Jeruzalema, aj kňazi, aj proroci a všetok ľud od najmenšieho po najväčšieho. Nato im prečítal všetky slová knihy zmluvy, ktorá sa našla v dome Hospodinovom. 3 Potom si kráľ stal k stĺpu a uzavrel zmluvu pred Hospodinom, že budú nasledovať Hospodina, zachovávať Jeho príkazy, Jeho svedectvá aj Jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou na splnenie slov zmluvy, zapísaných v onej knihe. Všetok ľud sa pripojil k zmluve. 4 Vtedy kráľ rozkázal veľkňazovi Chilkijovi, druhoradým kňazom a strážcom prahu vyniesť z Hospodinovho chrámu všetky nádoby zhotovené pre Baala, pre Ašéru a pre všetok nebeský voj. Spálil to mimo Jeruzalema na poliach Kidrónu. Popol dal odniesť do Bételu. 5 Odstránil modlárskych kňazov, ktorých ustanovili judskí králi a ktorí kadili na výšinách judských miest i v okolí Jeruzalema, aj tých, čo kadievali Baalovi, slnku, mesiacu, hviezdam zvieratníka a všetkému nebeskému voju. 6 Dal vyniesť ašéru z domu Hospodinovho za Jeruzalem do údolia Kidrónu, aj ju spálil v tomto údolí, rozdrvil na prach a rozhádzal ho po hroboch pospolitého ľudu. 7 Potom rozbúral príbytky zasvätencov kultickej prostitúcie, ktoré boli v dome Hospodinovom, kde ženy tkali závoje pre Ašéru. 8 Dal predviesť všetkých kňazov z judských miest, poškvrnil výšiny, na ktorých kňazi kadievali od Geby až po Beér-Šebu, rozbúral výšiny poľných démonov pri vchode do brány mestského veliteľa Jehóšuu, na ľavej strane, ako sa vchádza do mestskej brány. 9 Ale výšinoví kňazi nesmeli vystúpiť hore k Hospodinovmu oltáru v Jeruzaleme, ale jedli nekvasený chlieb uprostred svojich bratov. 10 Poškvrnil aj Tófet v údolí Ben-Hinnóm, aby už nikto nepreviedol Molochovi svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň. 11 Odstránil aj kone, ktoré judskí králi venovali slnku pri vchode do domu Hospodinovho, pri izbe komorníka Netan-Melecha, ktorý bol v Parváre; a slncové vozy spálil ohňom. 12 Oltáre, ktoré boli na nástreší hornej miestnosti Ácházovej a ktoré zhotovili judskí králi, aj oltáre, ktoré zhotovil Menašše v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, kráľ zrúcal, rozdrvil ich tam, prach z nich vyhodil do kidrónskeho údolia. 13 Kráľ poškvrnil aj výšiny východne od Jeruzalema na južnej strane Olivového vrchu, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún sidónskej ohavnosti Aštarte, moábskej ohavnosti Kemóšovi a Milkómovi, ošklivosti Ammóncov. 14 Roztrieskal posvätné stĺpy, vyťal ašéry a ich miesto vyplnil ľudskými kosťami. 15 Aj oltár v Bételi, výšinu, ktorú zriadil Járobeám, syn Nebatov, ktorý zviedol na hriech Izrael, aj ten oltár a výšinu rozbúral. Výšinu spálil, rozdrvil ju na prach a ašéru spálil. 16 Keď sa Joziáš obrátil a uzrel tam hroby, ktoré boli na vrchu, dal vybrať kosti z hrobov a spálil ich na oltári. Tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré ohlásil Boží muž predpovedajúci tie veci. 17 Potom sa opýtal: Čo je to tam za pomník, na ktorý sa dívam? Miestni ľudia mu vysvetlili: Je to hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a ohlásil tie veci, ktoré si vykonal s oltárom v Bételi. 18 Nato povedal: Nechajte ho na pokoji. Nech nikto nepohne jeho kosti. A tak zachránili jeho kosti i s kosťami proroka, ktorý prišiel zo Samárie. 19 Joziáš odstránil i všetky výšinové svätyne v samárskych mestách, ktoré zhotovili izraelskí králi, aby popudzovali Hospodina, a urobil s nimi celkom tak, ako urobil v Bételi. 20 Potom pozabíjal všetkých výšinových kňazov, ktorí tam boli pri oltároch, spálil na nich ľudské kosti a vrátil sa do Jeruzalema. 21 Tu prikázal kráľ všetkému ľudu: Zasväťte paschu svojmu Bohu, Hospodinovi, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy. 22 Lebo taká pascha sa nesvätila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, ani po všetky časy izraelských a judských kráľov. 23 Len v osemnástom roku kráľa Joziáša sa táto pascha svätila Hospodinovi v Jeruzaleme. 24 Joziáš odpratal aj vyvolávačov duchov a vedomcov, aj terafím, modly a všetky ohavnosti, ktoré bolo vidieť v Judsku a v Jeruzaleme, aby splnil slová zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkijá v dome Hospodinovom. 25 A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a všetkou silou podľa celého zákona Mojžišovho. Ani po ňom nebol jemu podobný. 26 Hospodin však jednako neupustil od svojho veľkého pálčivého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho hneval Menašše. 27 Hospodin riekol: Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj dom, o ktorom som povedal, že tam bude moje meno. 28 Ostatné činy Joziášove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. 29 Za jeho čias egyptský kráľ faraón Nechó tiahol k asýrskemu kráľovi k rieke Eufratu. Kráľ Joziáš mu šiel v ústrety, ale on ho zabil pri Megidde hneď, ako ho uvidel. 30 Jeho služobníci priviezli mŕtveho z Megidda do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobke. Potom vzal ľud krajiny Jóácháza, syna Joziášovho, pomazali ho a ustanovili za kráľa miesta jeho otca. 31 Jóácház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny. 32 Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako robili jeho otcovia. 33 Faraón Nechó ho dal spútať v Rible, v Chamáte preto, aby nemohol kraľovať v Jeruzaleme, a na krajinu uložil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 34 Nato faraón Nechó ustanovil za kráľa Eljákíma, syna Joziášovho, miesto jeho otca Joziáša, a zmenil mu meno na Jójákím. Jóácháza vzal, odviedol do Egypta, a tam zomrel. 35 Jójákím odovzdal faraónovi striebro a zlato. Musel však zdaniť krajinu, aby mohol dať primerané množstvo striebra faraónovi. Od každého z ľudu krajiny vymáhal striebro a zlato podľa jeho odhadu, aby mohol dať faraónovi Nechóvi. 36 Jójákím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, Jeho matka sa volala Zebídá, dcéra Pedájova z Rúmy. 37 Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako konali jeho otcovia.

2Kr 23, 1-37





Verš 1
Keď kráľ vyslal poslov, zhromaždili sa k nemu všetci starší Júdu a Jeruzalema.
2Krn 34:29 - Kráľ poslal poslov a zhromaždil všetkých starších Judska a Jeruzalema.

Verš 2
Potom vstúpil kráľ do domu Hospodinovho a s ním všetci judskí mužovia, všetci obyvatelia Jeruzalema, aj kňazi, aj proroci a všetok ľud od najmenšieho po najväčšieho. Nato im prečítal všetky slová knihy zmluvy, ktorá sa našla v dome Hospodinovom.
2Krn 22:8 - Keď Jehú vykonával súd nad domom Achábovým, zastihol judské kniežatá a Achazjových synovcov, čo slúžili Achazjovi, a pobil ich.

Verš 12
Oltáre, ktoré boli na nástreší hornej miestnosti Ácházovej a ktoré zhotovili judskí králi, aj oltáre, ktoré zhotovil Menašše v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, kráľ zrúcal, rozdrvil ich tam, prach z nich vyhodil do kidrónskeho údolia.
2Krn 21:5 - Jórám mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme.

Verš 34
Nato faraón Nechó ustanovil za kráľa Eljákíma, syna Joziášovho, miesto jeho otca Joziáša, a zmenil mu meno na Jójákím. Jóácháza vzal, odviedol do Egypta, a tam zomrel.
Mt 1:11 - Joziáš splodil v babylonskom zajatí Jechoniu a jeho bratov.

Verš 14
Roztrieskal posvätné stĺpy, vyťal ašéry a ich miesto vyplnil ľudskými kosťami.
Ex 23:24 - Neklaňaj sa ich bohom, neslúž im a nerob tak, ako oni robia, ale ich bezpodmienečne zrúcaj a na kusy rozbi ich posvätné stĺpy.
Ex 34:13 - ba rozborte ich oltáre, ich posvätné stĺpy rozlámte a ašéry povytínajte,
Nm 33:52 - vyžeňte všetkých obyvateľov krajiny spred seba a zničte všetky ich vyrezávané sochy i všetky ich liate sošky a všetky ich výšiny spustošte.
Dt 7:5 - Ba naložte s nimi naopak: ich oltáre zbúrajte, ich posvätné stĺpy porozbíjajte, postínajte im ašéry a ich vyrezávané modly spáľte ohňom.
Dt 7:25 - Ich vyrezávané modly spáľ ohňom. Nepožiadaj ani zlato ani striebro, ktoré je na nich, ani si ho neber, aby ti nebolo pascou, lebo je to ohavnosť pred Hospodinom, tvojím Bohom.
Dt 12:3 - Zbúrajte ich oltáre a rozbite ich posvätné stĺpy, ašéry spáľte ohňom, vyrezávané modly ich bohov rozsekajte a vyničte ich mená z týchto miest.

Verš 15
Aj oltár v Bételi, výšinu, ktorú zriadil Járobeám, syn Nebatov, ktorý zviedol na hriech Izrael, aj ten oltár a výšinu rozbúral. Výšinu spálil, rozdrvil ju na prach a ašéru spálil.
1Kr 12:32 - Járobeám určil aj sviatok na pätnásty deň ôsmeho mesiaca, podobný sviatku v Judsku, a obetoval zápaly na oltári. Takto to robil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré dal zhotoviť. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré dal urobiť.

Verš 16
Keď sa Joziáš obrátil a uzrel tam hroby, ktoré boli na vrchu, dal vybrať kosti z hrobov a spálil ich na oltári. Tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré ohlásil Boží muž predpovedajúci tie veci.
1Kr 13:2 - Na Hospodinov pokyn zvolal proti oltáru: Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: Ajhľa, narodí sa syn domu Dávidovmu menom Joziáš, a ten bude obetovať na tebe kňazov z výšin, ktorí na tebe kadievali. Aj ľudské kosti bude páliť na tebe.

Verš 19
Joziáš odstránil i všetky výšinové svätyne v samárskych mestách, ktoré zhotovili izraelskí králi, aby popudzovali Hospodina, a urobil s nimi celkom tak, ako urobil v Bételi.
2Krn 34:6 - V okolí miest Menaššeho, Efrajima, Šimeóna až po Naftálího a v ich zrúcaninách

Verš 21
Tu prikázal kráľ všetkému ľudu: Zasväťte paschu svojmu Bohu, Hospodinovi, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy.
2Krn 35:1 - Joziáš usporiadal v Jeruzaleme paschu Hospodinovi. Paschálneho baránka zabíjali štrnásty deň v prvom mesiaci.
Ex 12:3 - Povedz celému zboru Izraela: Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre rodinu, baránka na domácnosť.
Dt 16:2 - Obetuj paschu Hospodinovi, svojmu Bohu, z oviec a dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, aby tam dal prebývať svojmu menu.

Verš 24
Joziáš odpratal aj vyvolávačov duchov a vedomcov, aj terafím, modly a všetky ohavnosti, ktoré bolo vidieť v Judsku a v Jeruzaleme, aby splnil slová zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkijá v dome Hospodinovom.
Lv 19:31 - Neobracajte sa na duchov mŕtvych a nevyhľadávajte jasnovidcov, lebo nimi by ste sa poškvrnili; ja som Hospodin, váš Boh.
Lv 20:27 - Ak by bol medzi vami muž alebo žena vyvolávačom mŕtvych alebo jasnovidcom, musia byť vydaní na smrť. Nech ich ukameňujú; za svoju krv sú sami zodpovední.
Dt 18:11 - ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych.
Iz 8:19 - Keď vám povedia: Pýtajte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepkajú, povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych kvôli živým?

Verš 27
Hospodin riekol: Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj dom, o ktorom som povedal, že tam bude moje meno.
2Kr 17:18 - Vtedy sa Hospodin veľmi rozhneval na Izrael, odstránil ich spred svojej tváre a ponechal z nich len samotný kmeň Júdov.
2Kr 17:20 - Preto Hospodin zavrhol celé potomstvo Izraela; pokoril ich, vydal do rúk lúpežníkom, až ich priam zavrhol spred svojej tváre.
2Kr 24:3 - Vskutku toto sa stalo s Júdom na rozkaz Hospodinov, aby bol odstránený spred Neho pre hriechy Menaššeho ako aj pre všetko, čo vykonal;

Verš 30
Jeho služobníci priviezli mŕtveho z Megidda do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobke. Potom vzal ľud krajiny Jóácháza, syna Joziášovho, pomazali ho a ustanovili za kráľa miesta jeho otca.
2Krn 36:1 - Nato ľud krajiny vzal Jóácháza, syna Joziášovho, a ustanovil ho miesto jeho otca v Jeruzaleme za kráľa.

2Kr 23,3 - Porov. 11,14.

2Kr 23,4 - Druhý kňaz bol zástupca veľkňaza. – O nebeskom vojsku pozri 17,16. – Betel pokladal Joziáš v náboženskom ohľade za smetisko pre úctu zlatého teľaťa, ktorá tam kvitla, preto dal popol z modiel zaniesť na toto i tak znečistené miesto.

2Kr 23,6 - Dotyk mŕtvoly znečisťoval; bola to teda pre modlu najväčšia potupa. Preto sa spomína pohrebište pospolitého, najchudobnejšieho ľudu, lebo iného spoločného pohrebišťa nebolo. Zámožnejší mali na svojom pozemku vlastnú hrobku.

2Kr 23,7 - O "zasvätencoch" pozri 1 Kr 14,24; 15,12; 22,47.

2Kr 23,8 - Tu je reč o kňazoch, ktorí hrešili len tým, že konali bohoslužbu mimo jeruzalemského chrámu. Tých zvolal do Jeruzalema, aby nerobili prekážky pri odstraňovaní svätýň.

2Kr 23,10 - Pozri 16,3.

2Kr 23,11 - Podľa vtedajšieho názoru slnko beží na nebi na koňoch. – Farvar, podľa 1 Krn 26,18 Parbar, bola akási prístavba pri chráme, ba možno, že tam bola osobitná svätyňa slnka. Chrám slnka v Sipare sa tiež volal Barbár.

2Kr 23,13 - "Vrch záhuby" – asi dnešný Džébel Betnel Hawa (1 Kr 11,7). Ale niektorí čítajú miesto "Vrch záhuby" "Horu Olivovú".

2Kr 23,14 - Pomníky, maséby, pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4. Porov. tiež pozn. k 6. veršu tejto hlavy.

2Kr 23,15 - Betel bol už na území Asýrskej ríše, no tento zásah si Joziáš mohol dovoliť, lebo Asýrsko už bolo v rozklade.

2Kr 23,16n - Porov. 1 Kr 13,1 n. – Slová v zátvorke sme doplnili zo LXX.

2Kr 23,18 - Slová v zátvorke sú dozaista neskorším dodatkom. V časoch Jeroboama Samária ešte nejestvovala.

2Kr 23,20 - Porov. Dt 17,2 n.

2Kr 23,21 - Porov. Dt 16,5 n.; Ex 12,1 n.; Lv 23,4 n. a 2 Krn 35,1 n. Dt predpisuje, že Izraeliti majú sláviť Veľkú noc všetci na jednom mieste a takto ju už dávno neslávili. Svätila si ju každá rodina doma, a to sa nezrovnávalo s nájdenou Knihou zákona.

2Kr 23,29 - Nechao išiel cez Palestínu k Eufratu v r. 609 pr. Kr. Egypt si už pod Psametichom znovu vydobyl samostatnosť a teraz, keď moc Asýrska bola na sklonku, chce Nechao uplatňovať aj staré nároky Egypta na Sýriu. Ale táto bola v tom čase už z väčšej čiastky v rukách Babyloncov a Médov. Nechao teda išiel asýrskemu kráľovi na pomoc proti Babyloncom a Médom, ako píše Jozef Flávius (Starožitnosti 10, 5,1). Tak treba rozumieť i tomuto veršu Biblie.

2Kr 23,31 - O Lobne pozri 8,22.

2Kr 23,33 - Rebla, dnes Rible, bola pri rieke Orontes (dnes Nahr el Asi), v údolí medzi Libanonom a Antilibanonom, južne od Ematu. – Podľa LXX nie jednu, ale desať hrivien zlata.

2Kr 23,34 - Zmenou kráľovho mena chce Nechao ukázať, že je ten na ňom závislý.