1. Kniha Mojžišova

Gn 10,1-32 - V tejto hlave rozpráva svätopisec, ako sa z potomkov Noemových, Sema, Chama a Jafeta, opäť rozrástlo ľudské pokolenie. Takto Mojžiš poukazuje na pôvod Semitov, a teda aj izraelského národa, skrze Noema k Setovi, a tým sa viaže s Adamom. Pretože potomci Jafetovi budú najďalej bývať od Izraela, potomka Semovho, autor hovorí najprv o nich a až nakoniec o Semových potomkoch, lebo ich dejiny bude aj naďalej zaznačovať. Rodostromy troch synov Noemových sú známe aj pod menom "tabula gentium", čiže "listina národov". Je to najstarší doklad o rozdelení a pôvode národov. Tento cenný záznam prevzal Mojžiš zo starých dokumentov azda celý alebo aspoň sčiastky, zostavil ho podľa podania, ktoré treba hľadať u Abraháma. On ho mohol priniesť, keď sa vysťahoval z Chaldejska. Dôkazom toho by bola aj tá okolnosť, že stredom v tejto rozprave je nie Egypt, ale Chaldejsko. "Listina národov", ako sa všeobecne pripúšťa, nie je úplná.

Gn 10,6-7 - Vo veršoch 6–21 uvádzajú sa národy, ktoré pochádzajú od Chama. Je ich tridsať. – Je osobitosťou takýchto starých zoznamov, že sa v nich aj mestá a krajiny uvádzajú ako osoby. Podľa hebrejského spôsobu myslenia majú aj mestá a krajiny svojich "praotcov".

Gn 10,8-12 - V pravlasti všetkých národov, niekde pri Tigrise a Eufrate, vznikli najstaršie štáty. Tu vyniká známa postava, Nimród. On sa postupne stal hrdinom Mezopotámie, ktorú však ťažko identifikovať.

Gn 10,16-20 - Potomstvo Kanaánovo sa rozvetvilo na tieto národy: "Sidon", ktoré bolo síce slávne mesto, lež týmto menom označovala sa aj krajina, neskoršie južná Fenícia. "Hetejci" – o týchto sa donedávna nevedelo skoro nič. Dnes vieme, že pôvodne sídlili v Malej Ázii, oni rozbili niekdajšiu ríšu Hamurapiho. Po r. 1500 tiahli až do Egypta a cestou sa osadzovali aj v dnešnej Palestíne (Hebron, Jeruzalem atď.). "Jebuzejci" obývali okolie dnešného Jeruzalema. Meno "Amorejčania" – Amuri označovalo pôvodne východné národy, neskoršie je to vlastné meno ná rodov, čo sa osadili v južnej a východnej Palestíne, kam prišli od severu. "Gergezejčania" bývali možno v Palestíne, no presnejšie určiť to nevieme. "Hevejci" sa zmocnili kraja v okolí Hermonu, severne od Genezaretského jazera, blízko nich boli "Arachejčania" a "Sinijci". Aj ostatné tri národy osadili sa vo Fenícii. Ako vieme, všetky tieto národy sa prisťahovali zo severovýchodu, teda z územia, kde sa naznačuje miesto biblického raja. – Svätopisec určuje aj hranice Kanaánu, zaiste preto, aby naznačil už teraz tú zem, ktorú Boh prisľúbil patriarchom.

Gn 10,21-30 - Sem bol starším bratom Jafetovým, ale svätopisec ho uvádza posledného, lebo ďalej v Písme bude reč skoro výhradne o jeho potomkoch, pretože Sem bol "praotcom všetkých Heberových synov" – čiže Hebrejov, a tým aj Abrahámovým, z ktorého prostredníctvom Izáka, Jakuba a jeho synov vyvinul sa v Egypte izraelský národ. Teda Hebreji pochádzajú zo Sema. Ako sa zdá, "Hebreji" – Habiru boli pôvodne osobitný národ, meno je známe už v 3. tisícročí pr. Kr. aj z mimobiblických pamiatok. Kmene, známe pod týmto menom, prišli z Malej Ázie do Amorejska a aj do Kanaánu. V Písme sa menuje i Abrahám od Kanaánčanov "Hebrejom" a napokon i všetci Izraeliti, ktorí prišli za Jozueho do Kanaánu, ba niekedy týmto menom sa označujú všetky nasťahované národy do Kanaánu. "Heber" odvádzajú od slovesa ,abar' čo značí ,prejsť' (pravdepodobne cez Eufrat do Západnej Sýrie alebo cez Jordán do Palestíny). V Nm 24,24 pod menom Heber rozumie sa časť Mezopotámie na oboch brehoch Eufratu. A odtiaľ prišiel Abrahám, z Uru Chaldejského.