2. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

2Moj 24, 1-18

1 A Mojžišovi riekol: Vyjdi hore k Hospodinovi ty a Áron, Nádab a Abíhu a sedemdesiati zo starších Izraelových, a budete sa klaňať zďaleka. 2 A priblíži sa iba sám Mojžiš k Hospodinovi, ale oni sa nepriblížia, ani ľud nevyjde s ním hore. 3 Potom prišiel Mojžiš a rozpovedal ľudu všetky slová Hospodinove i všetky súdy. A všetok ľud odpovedal jedným hlasom, a riekli: Všetky slová, ktoré hovoril Hospodin, budeme robiť. 4 A Mojžiš napísal všetky slová Hospodinove a vstanúc skoro ráno vystavil oltár pod vrchom a postavil dvanásť pamätných stĺpov podľa počtu dvanástich pokolení Izraelových. 5 A poslal mládencov zo synov Izraelových, a obetovali zápaly a obetovali Hospodinovi bitné obeti pokojné, juncov. 6 A Mojžiš vzal polovicu krvi a vlial do medeníc a druhú polovicu krvi vylial na oltár. 7 Potom vzal knihu smluvy a čítal pred ľudom. A riekli: Všetko, čo hovoril Hospodin, budeme robiť a poslúchať. 8 Vtedy vzal Mojžiš krv a pokropil ľud a riekol: Hľa, toto je krv smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin nad všetkými týmito slovami. 9 Potom vyšiel hore Mojžiš a Áron, Nádab a Abíhu a sedemdesiati zo starších Izraelových. 10 A videli Boha Izraelovho, a pod jeho nohami bolo čosi jako dielo jasnosti zafíra a jako samo nebo čo do čistoty. 11 A na kniežatá synov Izraelových nevystrel svojej ruky, hoci videli Boha, a jedli a pili. 12 A Hospodin riekol Mojžišovi: Vyjdi ku mne hore na vrch a buď tam, a dám ti kamenné dosky a zákon a prikázanie, ktoré som napísal, učiť ich. 13 Vtedy vstal Mojžiš a Jozua, jeho služobník, a Mojžiš vyšiel na vrch Boží. 14 A starším povedal: Zostaňte nám tu, dokiaľ sa nevrátime k vám. A hľa, Áron a Húr budú s vami. Kto má nejakú spornú vec, nech ide k nim. 15 Potom vyšiel Mojžiš na vrch, a oblak prikryl vrch. 16 A sláva Hospodinova prebývala na vrchu Sinai, a oblak ho pokrýval šesť dní, a siedmeho dňa zavolal na Mojžiša zprostred oblaku. 17 A sláva Hospodinova bola na pohľad ako zožierajúci oheň na temene vrchu pred očami synov Izraelových. 18 A Mojžiš vošiel doprostred oblaku a vyšiel na vrch. A Mojžiš bol na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.

Verš 8

Vtedy vzal Mojžiš krv a pokropil ľud a riekol: Hľa, toto je krv smluvy, ktorú učinil s vami Hospodin nad všetkými týmito slovami.

Heb 9:20 - a povedal: Toto je krv smluvy, ktorú prikázal u vás Bôh.

1Pt 1:2 - vyvoleným podľa predzvedenia Boha Otca v posvätení Ducha k poslušnosti a k pokropeniu krvou Ježiša Krista: milosť vám a pokoj nech sa rozmnoží!

Verš 17

A sláva Hospodinova bola na pohľad ako zožierajúci oheň na temene vrchu pred očami synov Izraelových.

Heb 12:29 - lebo náš Bôh aj je ohňom, spaľujúcim.

Verš 3

Potom prišiel Mojžiš a rozpovedal ľudu všetky slová Hospodinove i všetky súdy. A všetok ľud odpovedal jedným hlasom, a riekli: Všetky slová, ktoré hovoril Hospodin, budeme robiť.

Ex 19:8 - A odpovedali, všetok ľud spolu, a riekli: Všetko, čo hovoril Hospodin, budeme robiť. A Mojžiš zaniesol odpoveďou slová ľudu k Hospodinovi.

Ex 24:7 - Potom vzal knihu smluvy a čítal pred ľudom. A riekli: Všetko, čo hovoril Hospodin, budeme robiť a poslúchať.

Dt 5:27 - Ty sa priblíž a počuj všetko, čo povie Hospodin, náš Bôh, a ty budeš hovoriť nám všetko, čo bude hovoriť Hospodin, náš Bôh, tebe, a my budeme počúvať a činiť.

Ex 24,6-8 - Starovekí ľudia uzavierali zmluvy rozličným spôsobom (Gn 15,7 n.; 21,27; 31,44 n.). Pevným a slávnostne vyhláseným bol zväzok vtedy, keď sa obe stránky, uzavierajúce zmluvu, pokropili krvou obetovaných zvierat. Oltár predstavuje jednu stránku, Boha, ľud je zasa druhou stránkou. Títo navzájom uzavierajú zmluvu a zaväzujú sa k obojstranným podmienkam. Zmluva Boha s Izraelom je obrazom novej zmluvy, ktorú uzavrie a svojou krvou na kríži potvrdí Ježiš Kristus (Hebr 9,19–22).

Ex 24,9-11 - Boh "nevystrel ruku" – podľa starého názoru ten, čo videl Boha, musel zomrieť. Tu sa nestalo tak. Keď zostúpili z vrchu, zúčastnili sa všetci na obetnej hostine, ktorá sa konávala po pokojnej obete.

Ex 24,16 - "Pánova sláva" je v biblickej tradícii prejav Božej prítomnosti (porov. Ex 34,29; 1 Kr 8,10–11).