Hľadaný výraz: Mt 5-12, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 8
| 1 Keď (Ježiš) videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci. 2 Otvoril ústa a učil ich: 3 Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. 4 Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. 5 Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. 6 Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. 8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. 9 Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. 11 Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; 12 radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. 13 Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. 14 Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. 15 Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. 16 Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. 17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; 18 lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. 19 Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom. 20 Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. 21 Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. 22 Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu. 23 Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. 25 Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. 26 Vpravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny. 27 Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! 28 Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. 29 Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. 30 A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla. 31 A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list. 32 Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží. 33 Opäť ste počuli, že bolo povedané otcom: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy! 34 Ale ja vám hovorím: Nijako neprisahajte: ani na nebo, lebo je Božím trónom; 35 ani na zem, lebo Mu je podnožou; ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého kráľa; 36 ani len na vlastnú hlavu nebudeš prisahať, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. 37 Ale nech je vaša reč: áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého. 38 Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. 39 Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, 40 a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť; 41 a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. 42 Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba. 43 Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia]; 45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. 46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? 47 A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? 48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. |
| 1 Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. 2 Preto keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru vám hovorím: Majú svoju odmenu! 3 Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica, 4 aby tvoja almužna zostala v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. 5 Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. 6 Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. 7 A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. 8 Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte. 9 Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! 10 Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! 11 Chlieb náš každodenný daj nám dnes! 12 A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! 13 I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen. 14 Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; 15 ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte. 16 Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! 17 Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, 18 aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. 19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. 20 Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. 21 Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 22 Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; 23 ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma? 24 Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? 26 Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? 27 A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? 28 A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; 29 hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. 30 Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? 31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? 32 Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia. |
| 1 Nesúďte, aby ste neboli súdení; 2 lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. 3 Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? 4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno? 5 Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata. 6 Čo je sväté, nedávajte psom, ani svoje perly nehádžte sviniam, aby ich nepošliapali, neobrátili sa a neroztrhali vás! 7 Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. 8 Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. 9 Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď si prosí chleba? 10 A keď si prosí rybu, či mu podá hada? 11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia! 12 Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy; lebo to je zákon aj proroci. 13 Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; 14 ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. 15 Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. 16 Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. 18 Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Tak teda po ovocí poznáte ich. 21 Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. 22 Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? 23 A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti! 24 Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. 26 A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. 27 A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký. 28 Keď Ježiš dokončil tieto reči, zástupy sa veľmi divili Jeho učeniu, 29 lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich zákonníci. |
| 1 Keď zišiel z vrchu, nasledovali Ho veľké zástupy. 2 A hľa, prišiel malomocný, klaňal sa Mu a povedal: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. 3 (Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho a riekol: Chcem, buď čistý! A hneď bol očistený od malomocenstva. 4 Povedal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom a obetuj dar, ktorý prikázal Mojžiš, im na svedectvo. 5 Keď vošiel do Kafarnaumu, prišiel k Nemu stotník a prosil Ho: 6 Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a strašne sa trápi. 7 Povedal mu Ježiš: Ja prídem a uzdravím ho. 8 Ale stotník odpovedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; povedz len slovo a ozdravie môj sluha. 9 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem tomuto: Choď! - ide, a druhému: Poď sem! - príde, a svojmu otrokovi: Urob toto! - urobí. 10 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a povedal tým, ktorí Ho nasledovali: Vpravde hovorím vám: U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery. 11 Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, 12 ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. 13 A stotníkovi Ježiš povedal: Choď a staň sa ti, ako si uveril! I ozdravel mu sluha v tú hodinu. 14 Potom prišiel Ježiš do domu Petrovho a videl jeho testinú ležať v horúčke. 15 Dotkol sa jej ruky a horúčka prestala; i vstala a posluhovala Mu. 16 Keď sa zvečerilo, prinášali k Nemu mnohých démonmi posadnutých; i vyháňal duchov slovom a uzdravoval všetkých chorých. 17 Aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktorý hovorí: On vzal na seba naše neduhy a niesol naše nemoci. 18 Keď Ježiš videl okolo seba zástup, prikázal prejsť na druhú stranu. 19 I prišiel jeden zákonník a povedal Mu: Majstre, pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. 20 Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. 21 Zas iný z učeníkov Mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 22 Ale Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! A mŕtvi nech si pochovávajú svojich mŕtvych. 23 Keď vstúpil na loď, nasledovali Ho učeníci. 24 A hľa, veľká búrka strhla sa na mori, takže vlny prikrývali loď, a On spal. 25 I pristúpili, zobudili Ho a povedali: Zachráň nás, Pane, hynieme! 26 Odpovedal im: Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie. 27 A ľudia sa divili a hovorili: Aký je to človek, že Ho aj vetry aj more poslúchajú? 28 Keď prišiel na druhú stranu, do krajiny Gadarénov, postavili sa Mu do cesty dvaja posadnutí, ktorí práve vyšli z hrobov a boli náramne zúriví, takže sa nikto neodvážil chodiť tou cestou. 29 A hľa, zvrieskli: Čo Ťa do nás, Synu Boží? Prišiel si sem, aby si nás pred časne mučil? 30 Neďaleko nich pásla sa veľká črieda svíň. 31 I prosili Ho oní démoni: Keď nás už vyháňaš, pošli nás do tamtej čriedy svíň! 32 Povedal im: Choďte! A oni vyšli a vošli do svíň, a hľa, celá črieda rútila sa svahom do mora a zahynula vo vode. 33 Pastieri utiekli, prišli do mesta a vyrozprávali všetko, aj o posadnutých démonmi. 34 A hľa, celé mesto vyšlo naproti Ježišovi, a keď Ho uvideli, prosili Ho, aby odišiel z ich končín. |
| 1 I vstúpil na loď, preplavil sa a prišiel do svojho mesta. 2 A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na nosidlách. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy. 3 A hľa, niektorí so zákonníkov hovorili si sami pre seba: Tento sa rúha. 4 Ježiš poznal ich zmýšľanie, a riekol: Prečo zmýšľate zle v srdciach? 5 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo povedať: Vstaň a choď! 6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 7 I vstal a odišiel domov. 8 Keď to zástupy videli, preľakli sa a zvelebovali Boha, že takúto moc dal ľuďom. 9 Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. 10 Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. 11 Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? 12 Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. 13 Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. 14 Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? 15 Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. 16 Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. 17 Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová. 18 Keď im toto hovoril, ajhľa, prišiel predstavený synagógy, poklonil sa Mu a povedal: Práve mi dcéra dokonala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije. 19 Ježiš vstal, išiel s ním i so svojimi učeníkmi. 20 A tu žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, prišla odzadu a dotkla sa lemu Jeho plášťa; 21 povedala si totiž: Keď sa Mu len plášťa dotknem, ozdraviem. 22 Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. 23 Keď Ježiš prišiel do domu predstaveného synagógy a videl tých, čo pískali, a hučiaci zástup, 24 povedal: Odíďte, lebo neumrelo dievča, ale spí. A vysmiali Ho. 25 Keď vyhnali zástup, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. 26 I rozniesla sa povesť o tom po celej tej krajine. 27 Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, nasledovali Ho dvaja slepci, kričali a volali: Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov! 28 A keď vošiel do domu, prišli k Nemu tí slepci. Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? Odpovedali Mu: Áno, Pane. 29 Nato sa im dotkol očí a povedal: Staň sa vám podľa vašej viery! 30 I otvorili sa im oči a Ježiš im pohrozil a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom! 31 Ale oni vyšli a rozniesli povesť o Ňom po celej tej krajine. 32 Keď vychádzali, priniesli k Nemu nemého, posadnutého démonom. 33 Keď Ježiš vyhnal z neho démona, nemý prehovoril. Zástupy sa divili a hovorili: Nikdy nič podobného sa neobjavilo v Izraeli. 34 Ale farizeji povedali: Kniežaťom démonov vyháňa démonov. 35 Potom chodil Ježiš po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všetky choroby. 36 Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. 37 Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, 38 preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu. |
