  | Kniha MúdrostiBiblia - Sväté písmo(VUL - Latinský - Nova Vulgata) | Múd 10, 1-21 |
1 Múd 10, 1 Haec illum, qui primus formatus est, pater orbis terrarum, cum solus esset creatus, custodivit et eduxit illum a delicto suo 2 Múd 10, 2 et dedit illi virtutem continendi omnia. 3 Múd 10, 3 Ab hac ut recessit iniustus in ira sua, in furoribus fraternae caedis deperiit; 4 Múd 10, 4 propter quem, cum demergeretur terra, sanavit eam iterum sapientia per contemptibile lignum iustum gubernans. 5 Múd 10, 5 Haec et in consensu nequitiae, cum se nationes confudissent, scivit iustum et conservavit sine querela Deo et super filii viscera fortem custodivit. 6 Múd 10, 6 Haec iustum a pereuntibus impiis liberavit fugientem, descendente igne in Pentapolim; 7 Múd 10, 7 cuius adhuc in testimonium nequitiae fumigabunda constat deserta terra, et incertis temporibus fructus habentes arbores, et incredibilis animae memoria stans figmentum salis. 8 Múd 10, 8 Sapientiam enim praetereuntes non tantum in hoc lapsi sunt, ut ignorarent bona, sed et insipientiae suae reliquerunt hominibus memoriam, ut in his, quae peccaverunt, nec latere potuissent. 9 Múd 10, 9 Sapientia autem hos, qui eam observant, a laboribus liberavit. 10 Múd 10, 10 Haec profugum irae fratris iustum deduxit per vias rectas et ostendit illi regnum Dei et dedit illi scientiam sanctorum; honestavit illum in laboribus et complevit labores illius. 11 Múd 10, 11 In avaritia circumvenientium illum affuit illi et honestum fecit illum. 12 Múd 10, 12 Custodivit illum ab inimicis et ab insidiantibus tutavit illum; et post certamen forte bravium dedit illi, ut sciret quoniam omnium potentior est pietas. 13 Múd 10, 13 Haec venditum iustum non dereliquit, sed a peccato liberavit eum; 14 Múd 10, 14 descenditque cum illo in foveam et in vinculis non dereliquit illum, donec afferret illi sceptrum regni et potentiam adversus eos, qui eum deprimebant, et mendaces ostendit, qui maculaverunt illum, et dedit illi claritatem aeternam. 15 Múd 10, 15 Haec populum sanctum et semen sine querela liberavit a nationibus, quae illum deprimebant. 16 Múd 10, 16 Intravit in animam servi Domini et stetit contra reges horrendos in portentis et signis. 17 Múd 10, 17 Reddidit sanctis mercedem laborum suorum et deduxit illos in via mirabili et fuit illis in velamento diei et in luce stellarum per noctem. 18 Múd 10, 18 Transtulit illos per mare Rubrum et transvexit illos per aquam nimiam 19 Múd 10, 19 inimicos autem illorum demersit et ab altitudine abyssi eduxit illos. 20 Múd 10, 20 Ideo iusti tulerunt spolia impiorum et decantaverunt, Domine, nomen sanctum tuum et victricem manum tuam laudaverunt unanimiter, 21 Múd 10, 21 quoniam sapientia aperuit os mutorum et linguas infantium fecit disertas.
| | | Múd 10, 1-21 |
Mud 10,1 - Prvostvorený otec sveta je Adam. Keď zhrešil, múdrosť ho priviedla k pokániu.
Mud 10,3 - Nespravodlivý, ktorý zahynul pre svoj bratovražedný hnev, je Kain (Gn 4,1–16).
Mud 10,4 - Po vlnách potopy múdrosť previedla spravodlivého Noema na korábe, ktorý sa volá "slabučkým drevom", lebo, hoci bol veľký, bez pomoci Božej múdrosti nebol by zodpovedal úlohe, na ktorú bol vystavaný.
Mud 10,5 - Múdrosť našla Abraháma, ktorý tiež jej vplyvom zostal verný pravému Bohu, a hoci miloval svojho syna Izáka, jeho láska nebola slabošská; bol ochotný Bohu obetovať svojho syna. Medzi stavbou babylonskej veže a povolaním Abraháma uplynula, pravda, dlhá doba.
Mud 10,6-8 - O pohrome Päťmestia pozri Gn hl. 19; porov. Iz 15,5; Jer 48,34.
Mud 10,9-12 - Jakub utekal pred svojím bratom Ezauom do Haranu. Na ceste – v Beteli – mal videnie vo sne, v ktorom videl nebo (Gn 28, 12). Na ceste domov mal boj s anjelom (Gn 32,24 n.), v ktorom zvíťazil. Víťazstvo získal modlitbou (porov. Oz 12,4) a poznal, že bohabojnosť a pobožná modlitba je nadovšetko.
Mud 10,13-14 - Jakubov syn Jozef, porov. Gn 37,7 n.
Mud 10,15-21 - Izrael sa volá svätým ľudom a bezúhonným rodom, pretože si zachoval vieru v jedného Boha a bol Bohom povolaný k tomu, aby bol svätý (Ex 19,6). Aj jeho mravný život stál vysoko nad životom pohanov. Pritom však svätopisec sám často vyčituje chyby a hriechy národa (11,9.10; 12,21 n.; 15,2; 16,5.6.11; 18,20 n.). Boží sluha, Mojžiš konal pred faraónom zázraky a donútil ho, aby Izraelitov prepustil z Egypta. Egypťania, azda zo strachu, dobrovoľne dali Izraelitom svoje cennosti (Ex 3,21; 11,2 n.; 12,35 n.) a títo si ich mohli smelo prisvojiť ako náhradu za ťažké a darmo konané práce pri egyptských stavbách. Záštitou a nočným svetlom bol Izraelitom Boh v podobe ohnivého oblaku (Ex 13,21). Egyptské vojsko zahynulo v Červenom mori. Jozef Flávius (Starožitnosti II,16,6) píše, že si Izraeliti zobrali výstroj Egypťanov, ktorú more vyvrhlo. Zázračný prechod cez Červené more Izraeliti ospevovali chválospevom (Ex 15,1–211). Neboli národom spevavým, skôr zamĺklym (pôvodina má doslovne "nemí"), preto im múdrosť musela otvoriť ústa, aby mohli spievať chválospev.
